Výmena s vozičkárom ?

Už nejaký čas si píšem s chalanom na vozíčku, ochotne mi odpovedá na moje otázky a verím, že mu nie vždy sú príjemné, keď realitu štyroch koliesok zažíva denne a ja to beriem len ako nejaké povyrazenie. Nedávno sme sa dohovorili, že sa chystá rovnako ako ja do Prahy a že sa tam stretneme a on mi umožní si vozíček vyskúšať. Dohodli sme si spoločné bezbariérové ubytovanie a ešte predtým sme si zašli na pivo. Večer ubiehal, dobre sme sa porozprávali a spoločne odišli do hotela. Na nejaké vyskúšanie vozíka ale už nebol čas, ešte sme posedeli a v rámci rozprávania som sa ho spýtal, či ho niekedy napadlo si s niekým vymeniť život, mať možnosť znova chodiť, a ja, že by som do takejto výmeny šiel a bolo by len na druhej strane, ako dlho by výmena trvala.........
To som asi nemal robiť, ráno som sa prebudil, chcel vstať, ale necítil som od pŕs dole nič. Naopak po izbe sa prechádzal on a keď si všimol, že som hore, tak mi k posteli priviezol vozíček. Asi na mňa bolo veľmi vidieť, že som zaskočený a absolútne vykoľajený a bezchybný. On bol Naopak veľmi šťastný, hneď sa mi chválil, že už si bol zabehať a prejsť sa von, jednoducho veci, ktoré veľa rokov robiť nemohol. A hneď mi začal hovoriť, či všetko má hneď v pláne, ale že ma v tom nenechá. Prvé čo urobil, pomohol mi sa presunúť na vozíček a pomohol mi s obliekaním. Prišiel som k stolu a naraňajkoval sa. Ale začal som potrebovať na záchod, izba bola síce bezbariérová, ale na záchod som sa sám nedostal, pomohol mi, všetko mi ukázal. Potom sme vyšli von, chvíľu ma tlačil, chvíľu som ovládal vozíček sám. Všímal som si pohľady ľudí, vnímal okolie úplne inak, než keď som tými miestami chodil.
Zrazu mi byť na vozíčku prestalo byť tak zaujímavé. Poprosil som ho, aby sme sa vrátili na hotel. Cestou sme sa zastavili pred predajňou zdravotníckych potrieb, dovnútra šiel sám a za chvíľu sa objavil späť s veľkou nepriehľadnou taškou, a šli sme do hotela. Povedal mi, že teraz odíde, aby si užil to, že môže znova chodiť. Pretože videl, že sa sám nedostanem z vozíka na záchod, tak siahol do tej tašky a vybral balík plienok pre dospelých a ponúkol mi, že mi ju nasadí, aby som nemusel riešiť záchod, než sa naň sám naučím. Pomohol mi moja posteľ, plienkou navliekol a zase posadil na vozíček. Ešte mal v taške pásky na suchý zips, ktorými mi k vozíčku prikurtoval nohy, pretože mi niekoľkokrát že stúpačiek spadli. Než odišiel, spýtal som sa ho, ako dlho výmenu bude chcieť. Na to mi neodpovedal, divne sa usmial a odišiel..... A ja som sa rozplakal.....

Prosím o komenty, hádam si neprajníci uvedomia...