Nekonečný príbeh

by to mohol byť. Kolobeh hádok, či skôr nedorozumení a ohromného udobrovania. To s ním bolo neskutočne skvelé. Napriek tomu rozchod nebolel. Nemohol bolieť, ved som ho nemala nikdy iba pre seba. Prevažne bol na telefóne z firmy. Ten pre manželku takticky nechal s vypnutým zvonením.

Oťukával si ma dlho. Nie som síce strelec, ale váhať dokážem ako všetky znamenia zverokruhu dokopy. Ľahko ale zistil, že rozhovory sú moja achilovka. Nerozhodovalo, či pri káve, či na obede, či len tak cestou. Keď vtáčka lapajú... síce mu šlo o pipinu, ale snažil sa prenáramne. Doniesol kvet, drahú čokoládu, do izby na hotel skvelú whisky. Neustále opakoval "toto mi moja nedovolí". Neviem, či ste počuli niečo tak antierotického. Odmlčala som sa, ale on bol ten typ, ktorý sa len tak nevzdá. Napriek jeho obrovskej túžbe, kytky a čokolády sa neustále zmenšovali. Whisky ... ja som hrozný konzument, schopný vyliať víno do dresu, ked sa mi nepáči. Tá jeho posledná bola z tej kategorie. Hotelová izba tiež bola z lacnejších. Možno mu manželka v neblahom tušení znížila vreckové.

No a o tom to je. Nastavíte latku, a potom chcete, aby si milenka zvykla na nižší štandard. Myslím, že pre zadaných sú lepšie buď rovnako zadané alebo zariadenia s pevným cenníkom.