Domáci otrok. Prečo pár?

Ako som spomínal, túžim slúžiť dominantnemu paru ako domáci otrok. Táto masturbačná predstava bola u mňa prítomná už veľmi dávno, ale len latentne. Pokiaľ si pamätám, môj úplne prvý orgazmus sa viaže na scénu z brazílskej telenovely Otrokyňa Isaura, keď ju bičovali bosú. Pohľad na jej bosé nožičky zaborené do piesku, pokiaľ bola v stoji pripútaná o kôl bol tým okamihom, keď som sa spravil po prvý raz.

Že by som však spolu s tým túžil slúžiť páru sa nedá povedať. V podstate som pred mužom ešte ani nebol holý. Napriek tomu, táto masturbačná predstava sa mi pomaly začala vrývať do mysle. Dlhý čas som skôr písal osobám so ženskými nickmi s tým, že by som im rád holý a bosý upratal. Súčasne som však tieto predstavy považoval za hriešne a zrealizovaniu som sa bránil.

Hoci som medzitým prestal tieto predstavy považovať za hriešne, je pravda, že som sa po orgazme nad nimi stále cítil nespokojne. To, že by to tak nemuselo byť som zistil až počas intenzívneho písania a jednou dominantnou ženou, do ktorej som bol platonicky zaľúbený.

Po tomto zážitku som si však začal písať s jedným párom. Ťažko povedať, či naozaj šlo o pár, a ak aj áno, či naozaj bol schopný prijať otroka. Získali si ma však tým, že osoba, s ktorej ženským nickom som si písal, uvedenú telenovelu poznala.

Páru sa veľmi páčili moje masturbačné fotografie i videá. K stretnutiu však nikdy nedošlo. Hoci som už moje masturbačné preferencie nepovažoval za hriešne, pravda je, že bez zaľúbenia som si po orgazme pripadal veľmi odcudzene a od svojich predstáv slúžiť páru som sa dištancoval. To, že po orgazme sa mi tieto predstavy odcudzia som dokonca vedome využíval na to, aby som za párom ani nevycestoval.

Zopárkrát som sa totiž za párom chystal, mal som to premyslené. Obliekol by som si len tričko a kraťasy, obul šľapky a do jednoduchého batôžka vzal len peniaze na jednosmernú cestu, kľúče a mobilný telefón, bez dokladov. Pred odchodom som sa však spravil a to, ako sa budem cítiť po orgazme som sa rozhodol považovať za indikátor toho, či vyraziť. Samozrejme, nikdy som nevyrazil a po viacnásobných šanciach so mnou pár prerušil komunikáciu. Možno chýbalo málo, možno by mi stačila len fotografia Panej, no bolo mi povedané, že oni fotografie neposielajú.

K stretnutiu síce nedošlo, no predstava, že slúžim dominantnemu paru sa stala mojou stálou masturbačnou predstavou na niekoľko rokov. Prehĺbilo ju ešte inzerát od jednej vydatej dominantnej ženy, ktorá hľadala otroka do domácnosti, no nevybrala si ma. Komunikácia s ňou ma však ovplyvnila natoľko, že v mojich masturbačných predstavách som otrokom v jej domácnosti. Po orgazme sa síce hanbím, no tej predstavy sa už nedokážem zbaviť.

Ako som už spomínal, po čase som tiež prestal považovať orgazmus za indikátor nesprávnosti týchto predstáv. Nadviazal som na moju niekdajšiu duchovnosť a službu pre pár považujem za svoju spirituálnu cestu, ktorej by orgazmy a pocity po ňom nemali viac brániť.

Isteže, nebránil by som sa ani tomu, ak by som smel slúžiť dominantnej žene. Tieto hry by však zrejme obsahovali viac erotiky, ktorej by som sa zrejme tiež nebránil, a naopak, veľmi by som ju vítal. Pomohlo by mi to pripadať si viac normálne aj po orgazme, nehovoriac už o tom, že ak by som bol do nej platonicky zaľúbený, rozdiel medzi touto realitou a akousi objektívnou normálnosťou by bol takmer úplne zotretý.

Mohla by tým však trpieť spiritualita, ktorá by počas služby pre dominantný pár bola akási čistejšia, nenaplnená erotikou, len úchylnosťou, zvrhlosťou a takpovediac úplným odovzdaním sa aspoň domnelému hlasu osudu. Tento hlas síce možno považovať za falošný, avšak len pod vplyvom toho, čo sa považuje za normálne. Rád pripúštam, že mojím normálom by mohla byť práve služba pre dominantný pár.

Toľko teda k mojej ceste za túžbou stať sa domácim otrokom pre dominantný pár, o ktorej som až spirituálne presvedčený, že by mohla byť mojím osudom. Možno zákerným, ale mojím.