Domáci otrok. Veronika.

V predchádzajúcom príspevku som popísal svoju cestu k túžbe stať sa domácim otrokom. Okrem svojho úplne prvého orgazmu pri seriáli otrokyňa Isaura som spomenul tri konkrétne online zážitky, ktoré ma na túto cestu priviedli. Medzi prvým orgazmom a tymito troma online zážitkami som však zažil aj niečo čomu sa dá hovoriť vzťah so ženou, hoci trval len krátko a po fyzickej stránke v rámci neho takpovediac k ničomu nedošlo.

U žien som nikdy nemal úspech. Doteraz si rozumiem tak s jednou z 20. Ide o zriedkavé typy žien. Sú síce pôvabné, no nie vyzývavé, vlasy majú aspoň po plecia a nechty na rukách možno aj lakované, avšak skôr zastrihnute. Nosia farebné pulóvre a veľmi im pristanú. Majú taktiež vysoký intelekt, sú sčítané. O tieto ženy je záujem aj medzi mužmi, väčšinou sú zadané a ja ich nepresviedčam o tom, aby na tom stave niečo zmenili.

Samozrejme, vedel som, že som submisívny a footfetishista a v erotike sa mi celkovo páčia veci, ktoré na prelome tisícročí ešte neboli také populárne. Situáciu však komplikovalo aj to, že som veril v čosi ako predmanželskú čistotu, z náboženských dôvodov. Takéto povedomie bolo na prelome tisícročí na Slovensku tiež pomerne bežné, hoci už bolo na ústupe.

S Veronikou som sa zoznámil na jednej stredoškolskej súťaži. Bola o rok mladšia, rozumeli sme si, kontakt na ňu som si však nevypýtal. Nevedel som si predstaviť, o čom by som s ňou asi tak komunikoval, keďže aj jej boli blízke názory o predmanželskej čistote. Nechcel som sa teda svojimi predstavami v tomto prostredí prezradiť, ani viesť konverzácie na nezaujímavé témy a unudiť ju k nezáujmu.

Samozrejme, prial som si, aby sme sa ešte niekedy stretli, v tejto oblasti som veril v akýsi osud a v to, že nás možno ešte niečo dá dokopy

O pár mesiacov som nastúpil na vysokú školu, kde som sa zmietal medzi submisívnymi predstavami a ideálom predmanželskej čistoty. V tom čase som pravidelne v nedeľu chodieval do kostola. Pred nástupom do ďalšieho ročníka som v nedeľu večer zašiel na omšu pre študentov a na jej konci som sa stretol s Veronikou. Zo zoznamu prijatých študentov som vedel, že ju prijali na tú istú školu, ten istý odbor. Vediac o tom, že v nedeľu tiež chodieva do kostola, nebolo úplne bez šance, že by sme ju tam stretol. A voi-là.

Veronika iniciatívne prejavila záujem o to, že by kúpila moje učebnice z predchádzajúceho ročníka. Hneď sme si teda dohodli stretnutie a takto sme sa stretávali, väčšinou v pondelok večer v univerzitnom centre, niekoľko týždňov. Občas som utrúsil niečo v tom zmysle, že nie sme oficiálny pár, hoci nevyslovene som si prial, aby sme tým párom boli, myslel som si však, že je to epizóda, ktorá sa pre mňa skončí ako zvyčajne, nezáujmom.

Bola to Veronika, ktorá sa ma v jeden pondelok spýtala, ako to vlastne myslím s tými slovami o tom páre. Myslel som si, že sa snaží zo mňa dostať nejaké vyznanie, ktoré potom láskavo odmietne, takže svoje city som poprel. Ona však svoje vyjadrila. Bol som nesmierne šťastný.

Bol som nesmierne šťastný. Stačilo len zabudnúť na svoje masturbačné predstavy, footfetishizmus a stačilo len plne implementovať náuku o predmanželskej čistote. V tomto som hral s Veronikou svojim spôsobom perverznú hru, keď sme sa predbiehali v tom, čo všetko robiť nebudeme.

Počas nášho vzťahu sme sa maximálne tak držali za ruky. Bolo jasné, že prvý sex budeme mať až po svadbe. Veronika občas spomenula aj svoje radikálne názory, podľa ktorých by k sexu nemalo dôjsť hneď v svadobnú noc, ale povedzme až o pár dní neskôr. A s nadšením som to prijal. Veronika tuším spomenula aj niečo o tom, že s prvým bozkom by sme tiež mohli počkať, a spätne by som sa nečudoval, ak by som aj vyslovil svoj súhlas s tým, že aj k nemu by malo dôjsť azda až po svadbe.

Skrátka, boli sme perverzní, bez toho, aby sme o tom vedeli a čo je najhoršie, nebolo na tom pre mňa zo submisívnej stránky ani nič vzrušujúce. Naopak, začali ma dobiehať výčitky svedomia za to, že pred Veronikou svoju masturbačnú minulosť i preferencie tajím. V týchto debatách som zašiel maximálne potiaľ, pokiaľ bolo možné medzi randiacimi mladými ľuďmi, veriacimi v predmanželskú čistotu zájsť: masturbácia sa bez konkretizácie predstáv pomenuje ako problém muža, s ktorým on musí bojovať, zatiaľčo čo žena, čistá ako ľalia, takéto myšlienky nemá.

Výčitky z toho, aké sú však tie konkrétne predstavy ma však prenasledovali. Zároveň som však s Veronikou hral tu perverznú hru na predbiehanie sa v tom, čo všetko si odoprieť, až po dvoch mesiacoch takéhoto "chodenia" prišla s niečím, čo sa dá nazvať návrhom na prestávku vo vzťahu. Tento pojem však samozrejme nepoužila, naopak navrhla že pred okolím nemusíme akoby nič na našom statuse meniť, len si už nebudeme písať, ani sa stretávať, s tým, že sa uvidíme o pár týždňov.

Nadšený a dojatý som s týmto návrhom súhlasil. Môj vzťah s Veronikou dosiahne ideál. Budeme si verní a pritom sa vôbec nebudeme stretávať, ani kontaktovať. Dokonalá láska!

Moje výčitky svedomia za moje masturbačné preferencie sa veľmi zhoršili. Našťastie, Veronika sa ozvala skôr ako v dohodnutom čase a oznámila mi, že by sme sa mali opäť začať stretávať. Neuveriteľné! Naša dokonalá láska je taká dokonalá, že ju neskazí dokonca ani stretávanie!

Pár týždňov sme sa teda opäť stretávali, a to aj takmer každý deň. Kvôli výčitkam som Veronike nepovedal, že by naopak mne vyhovovalo možno aj trocha zvoľniť a mať čas aj pre seba. Kvôli výčitkam z masturbácie som sa na nej a jej názoroch stal veľmi závislý. Ak Veronika náhodou nemala rada nejakého spisovateľa či film, ktorý sa mi páčil, okamžite som jej názoru pripisoval posvätnosť. Nenapadlo mi, že by som s jej názorom mohol polemizovať. Veronika sa stala mojim sladkým a dokonalým väzením. Pri takmer všetkej činnosti som si kládol otázku, čo by na to asi tak povedala Veronika a ak sa mi zazdalo, že by niečo názorovo neschválila, cítil som úzkosť.

Pred Veronikou som zrejme pôsobil čoraz neistejšie a tak prišla s niečím čo by sa dalo nazvať druhý návrh na prestávku, samozrejme, bez toho, že by tieto slová použila. Tentoraz síce nevylúčila komunikáciu ani stretávanie. Vylúčila však držanie za ruky. Ale veď to je dokonalý nápad. Naša láska vydrží aj absenciu akéhokoľvek telesného kontaktu! Svoju masturbačnú minulosť, zatiaľ stále bez nejakej konkretizácie pred Veronikou, jednoducho musím nejako odčiniť.

Počas ďalšieho stretnutia som sa jej so svojimi masturbačnými predstavami priznal. Bol to z mojej strany zúfalý krok a zbytočná stávka na osudovosť a snaha Veroniku k sebe nejako osudovo pripútať. Veronike bolo síce ľúto, že mne bolo tých predstáv ľúto, o pár dní mi však došlo, že je to rozchod. To, ako navonok zdanlivo chápavo prijala moje priznanie jej uľahčilo to, že vnútorne sa so mnou rozišla už dávnejšie. Prestávka vždy znamená rozchod, hoci z pohľadu toho, kto niečo také navrhuje ide len o poistku, pre prípad, že by im niečo nové nevyšlo.

Veronika zo mňa ešte pár dní robila blbca s tým, že to rozchod nie je, napokon však o ďalších pár dní priznala, že je koniec. K mojim masturbačným predstavám sme sa už nevrátili, ako dôvod rozchodu ich uviesť nemohla, keďže som jej ich zbytočne vyjavil už po tom čo sa so mnou vnútorne rozišla. Ako dôvod uviedla to, že by rada randila s niekým starším. Tento dôvod sa mi zdal akceptovateľný.

Naozaj som si pripadal nepripravený na vzťah, hoci som po vzťahu so ženou túžil. Stále tu však bol ideál predmanželskej čistoty a moje masturbačné predstavy. Naďalej som sa medzi nimi zmietal a nemohol som byť oporou žiadnej žene.

Veroniku som ešte sem tam vídal. Raz som ju dokonca videl aj s novým, starším priateľom, samozrejme, v kostole. Videl som ju tiež v rade na obed, len v žabkách a na titulnej fotografie na Facebooku bola dokonca bosá v piesku, hoci v dlhých nohaviciach a v tričku, nie v plavkách. Osud nemohol byť ironickejší.

S Veronikou som sa od rozchodu dokonca ešte dvakrát stretol plánovane. Prvý raz som stretnutie inicioval ja a bolo to po tom, čo nedokončila školu, pôsobila na mňa ako kôpka neúspechu. Zhodou okolností, obaja sme mali obdobie, keď sme do kostola prestali chodiť. Ja som však v nechodení do kostola zostal konzekventný, kým ona sa k chodeniu do kostola vrátila.

Druhý raz sme sa stretli potom, čo stretnutie iniciovala Veronika. Mala potrebu spätne revidovať dôvod rozchodu. Vraj to nebolo preto lebo chcela niekoho staršieho, čo bol dôvod, ktorý sa mi zdal racionálny a ktorý som akceptoval v záujme svojho ďalšieho napredovania. Ako dôvod tentoraz uviedla niečo v tom zmysle že som bol práveže až príliš dobrý partner a zdalo sa jej príliš neuveriteľné, že by som mal byť jej prvým i posledným partnerom.

Tento dôvod sa mi vôbec nepozdával a neakceptoval som ho. Veronika navyše chytila druhý dych, vyzerala stále pomerne mlado a ohlásila štúdium druhého odboru na vysokej škole. Zo dvakrát počas toho večera prejavila svoj názor na obľúbenú herečku a obľúbené pohorie, čím znova vo mne vzbudila tu úzkosť, akú som kedysi pociťoval, keď som jej názorom pripisoval posvätnosť. S tým som nechcel mať nič spoločné, napriek tomu, otázka návratu k nej visela vo vzduchu, aspoň z mojej strany.

Myšlienku som však uťal, keď najbližšie stretnutie navrhla počas obednej prestávky. To som považoval za nedôstojné a viac som sa jej neozval. Zdalo sa mi však, že som ju neskôr videl na filme s kresťanskou tematikou, v sprievode pravdepodobne nového priateľa

Nuž, takto sa teda skončil príbeh mňa a Veroniky. Možno si spolu so mnou kladiete otázku, čo to malo, dopekla, znamenať? Mal som sa snáď počas chodenia pokúsiť oslobodiť od výčitiek svedomia, a pokúšať sa o sebavedomejšie dotyky, pri dodržaní predmanželskej čistoty? Možno by sme mali pár deti a rozviedli sa. Rozvody v prostredí aj veriacich v ideál predmanželskej čistoty sú už tiež bežné.

Alebo som sa mal počas chodenia pokúsiť o sebavedomejšie dotyky a svoje masturbačné predstavy jej predstaviť bez zúfalstva, nie v snahe zachrániť rozpadávajúci sa vzťah, ale naopak ako svoju potrebu, a moju sebavedomú podmienku pre pokračovanie vo vzťahu? Alebo som mal reagovať na tú ponuku stretnúť sa počas obednej prestávky? Napriek tomu, že nebolo jasné, či návrat chce ona, a ak by aj chcela, aby znova vo mne spôsobovala úzkosť?

Niečo masochistické je však samozrejme na predstave, že ide o jednu z mála žien, s ktorou som si bol blízky, a hoci ten vzťah vôbec nebol intenzívny telesne, bol intenzívny psychicky, pričom výsledkom je, že mojou túžbou, o ktorej som veľmi pevne presvedčený je, že by som rád stal domácim otrokom pre dominantný pár. Rád by som holý a bosý pracoval na poli či vlastnými rukami kydal hnoj hospodárskym zvieratám, nechal sa ponižovať a bičovať a snažil sa vyhýbať sa orgazmom, teda aspoň tým, bez dovolenia Panej, do ktorej by som bol zaľúbený, aby som o ceste domáceho otroka nezapochyboval.