Nevodič

Tak som si zaspomínala, ako celkom nádejné kamarátenie padlo na jednej maličkosti. Na tom, že nešoférujem. Katastrof je na svete dosť, netreba pridať ešte jednu v podobe mojej osoby za volantom. Jasne, vodičák mám, je málo vecí, ktoré nie som schopná sa naučiť. Teoretik)))

No ale k tým chlapom, ktorí sami nemajú vodičské schopnosti a partnerku potrebujú, aby ich rozvážala. S prvým sme nemali veľa spoločných záľub, jemu šlo o stretnutia, kde sa baví kopa ľudí a pri tom sa výdatne hasí smäd. Takže mi nebolo ľúto nerozvinutia vzťahu. O nejakých desať rokov sa zopakoval príbeh. Ibaže sme mali veľmi mnoho spoločného, a tak celkovo, šlo by to...Lenže nie, lebo funkciu osobného šoféra nie som schopná vykonávať.

Také vláčikové výlety, tie majú tiež svoje kúzlo. Si zoberte, že sa dohodnete, že nastúpite na trase, a aby ste túru nespravili už preliezaním vozňov, stretko dohodnete v prvom vagóne. Upsss. V prvom nikto. Rozvážnym námorníckym krokom som prešla celý vlak, každým krokom narastalo zúfalstvo, lebo, samej sa mi vážne nechcelo ísť, ale rýchlik už bol v pohybe... a tu zrazu, v poslednom! Bohorovný kľud, nijaké, že prepáč. Ved on si v Brne nasadol do prvého vozňa. To, že po ceste prehadzujú lokomotívu na opačný koniec súpravy, mu nedošlo.
No a toto sa vám pri cestovaní autom nestane)))