Kronika nevhod. uchádzačov č.3

Nie každý, kto odpovie na inzerát, má právo vstúpiť do výcviku.
A nie každý, kto povie „chcem to“, má silu, aby to aj uniesol.

Prípad číslo 3 bol učebnicový príklad:

➡️ muž, ženatý, so silným záujmom o D/s, cuckold, poslušnosť
➡️ odvážny na úvodné slová, „veľmi ma to láka“
➡️ a potom… nič

Dostal jasné inštrukcie. Úlohu. Priestor na vyjadrenie.
Namiesto toho nasledovalo ticho. Vyhováranie. Ďalšie „neviem“.
A nakoniec zúfalé: „Veď chcem to.“

Nie, sub. Nestačí to „chcieť“.

Tento typ zlyhania je typický:

žiadna schopnosť formovať myšlienky

neschopnosť vyjadriť rešpekt

nulová disciplína

a najmä: mentálna detinskosť ukrytá za slovo „diskrétnosť“


V každom výcviku existuje moment, keď sa ukáže, či ide o reálne podriadenie alebo len sebastredné divadielko pre vlastnú erekciu.
Tento sub padol skôr, než začal.

Záver?

Zaradený do Kroniky nevhodných uchádzačov.
Ako pripomienka, že nie každý, kto ťa osloví s túžbou byť vlastnený, má aj vnútornú silu tú vlastnenosť zniesť.


---

Poznámka pre ďalších záujemcov:

Môj výcvik nie je chat. Nie je hra.
Je to priestor, kde sa oddanosť dokazuje činom, nie frázou.
Ak sa bojíš napísať päť viet, ak nezvládaš mlčať, keď ti to prikážem, alebo hovoriť, keď ti dám príkaz —
nepíš.

Pretože moje dvere sa neotvárajú tým, čo „by chceli“, ale tým, čo vydržia.