Slabosť, ktorú netajím bacuľky

Niektoré veci si človek vyberá rozumom. Iné ovládajú dušu, telo a vášeň. Ja mám jednu slabosť, ktorú si netreba racionalizovať. Bacuľky.

Nie dievčatá „s pár kilami naviac“, ale ženy plné, zmyselné, nežné a odvážne. S telom, ktoré nie je len na pozeranie, ale na objímanie. Na zbožňovanie. Na milovanie.

Ich telo je chrámom slasti

Pri pohľade na nahé telo bacuľky sa vo mne prebudí čosi prvotné. Nie hlad, nie túžba po sexe ako takom ale túžba spoznávať, ochutnávať, zadržať dych medzi ich stehnami, dotýkať sa kriviek, ktoré neklamú.

Nie sú ako tie chladné dokonalé línie z Instagramu. Bacuľky žijú, dýchajú, vibrujú. Majú v sebe teplo, mäkkosť aj iskru. A keď ťa pustia k sebe je to dar.

Ich vášeň nie je rýchla a povrchná. Ich dotyky pália, ich bozky vedia meniť smer tvojho dňa. A ak sa ti oddajú je to akoby sa otvorilo nebo.

Pri nej zabúdam, kto som

Nie som hrdina. Som len muž, ktorý má záväzky, ktorý má doma svoju rolu a pravidlá, ale pri bacuľke, ktorá ma nechá cítiť sa chcený, silný a pritom krehký zároveň sa mením. Z manžela sa stáva milenec, z milenca sa stáva poslušný žiak v škole rozkoše. A keď leží predo mnou s telom ako z výkladu túžby viem, že pre ňu spravím všetko. Čokoľvek.

Nie je to o nevere je to o pravde

Možno ma niekto odsúdi. Možno sa povie, že som neverný. Ale pravda je jednoduchšia. Pri bacuľkách nachádzam čosi, čo mi chýba. Nejde len o telo. Ide o pohľad, vôňu, teplo o slobodu byť naplno mužom.

Je to vášeň, ktorá ma núti písať tieto slová. Je to neha, ktorá mi ostáva na perách aj po tom, čo sa naše telá od seba odlepia. A je to túžba, ktorá sa nikdy nenasýti.

Ak si bacuľka, ktorá číta tieto slová vedz, že máš moc nad mojím telom a nad všetkým, čo v ňom horí