Pauza na kávu
Dnes som mal pracovný deň ako každý iný.
Kopec povinností, telefonátov, mailov, stretnutí. Z pekného septembrového dňa sa stalo zamračené, upršané popoludnie. Povinnosti ma úplne ubili, cítim sa ako pátrací balón — potrebujem kávu a pauzu.
Chcem zamestnať hlavu niečím príjemnejším. Kávovar hučí, beriem si svoju čiernu dávku tekutého štastia a presúvam sa na gauč. Prihlasujem sa sem a čo nevidím... Ty, môj obľúbený človek na Amatéroch, si pridala ďalší príbeh — ďalšiu poviedku, fantáziu, o ktorej som ani netušil, že ju mám.
Je o tvojej letnej brigáde a — vlastne — o sexuálnom obťažovaní na pracovisku. Ponoril som sa do tvojho textu, zabúdam na kávu a cítim, ako so vzrušením hlavnej hrdinky stúpa aj vzrušenie čitateľa — teda mňa. V predstavách cítim vôňu histórie, chladný vzduch hrubých múrov, vŕzganie drevenej podlahy, dobovú akustiku a ozvenu tvojich vzdychov...
Káva chladne, ja hlboko dýcham a uvedomujem si svoje vzrušenie.
Zvoní telefón a z fantázie sa musím vrátiť mysľou späť do kancelárie. Povinnosti volajú.
Napadlo ma, že cez víkend asi pôjdem za históriou s prednáškou... Nejaké tipy na hrad? (ideálne hrad kde pracuješ :)

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing.