Básne a myšlienky o Drakovi

Vysvetlenie k príspevku: Mnohé myšlienky dávajú väčší zmysel ak sa im dá správna forma. A ja som vždy rada písala, no moje myšlienky dlho nikoho nezaujímali. Až prišiel do môjho života muž s kódovým označením "Drak" a začal mapovať celú moju dušu. A tak moje myšlienky mali svojho fanúšika a ja som písala. Písala pre neho, o ňom, a nakoniec som písaním čistila dušu zahltenú zmätkom. Ako tabuľa mi často slúžili textové príspevky tu na Amatéroch. Tak e čas upratať a dať to všetko dokopy, keď sa kapitola uzavrela. ...

Óda na M. - prológ

Zaujímavý, tajomný, čierne vlasy má, Rozosmeje ťa somarinami, no hĺbavý pohľad má. Čo sa skrýva v tejto hĺbke... azda čierny oceán, či tajomno mŕtvych hviezd? To vie len on, a tak jednoducho ti to nepovie.

Oči oči, čierne oči, hovorte, keď srdce mlčí. Odraz tvoj sa v nich ligoce, nauč sa v nich však plávať, nech srdce nepraská zbytočne.

Vľúdny úsmev, krásne pery, hlavička plná múdrych vecí. Ktože je tento jedinečný muž? Chameleón - ževraj, pre niekoho vesmír plný múz. Jeho meno vibruje - Mxxxx - čierne nebo rozjasňuje. ...

Óda na M. - časť prvá

Tvoj hlas ma vytrháva z reality, no správy ma vracajú späť. Je ťažké si ťa priať, keď viem, že odpoveď bude znieť "nie."

Blúdiš v mojej hlave keď ja blúdim tmou. Ťažko je zabudnúť, ťažko je opísať, ťažko nebyť tou divnou.

Čo je to za pocit, keď nadšenie strieda stres - budeš ma niekedy vôbec chcieť?

Spolok bláznov, na čele so mnou... Vypisujem sa z pocitov do poetických riadkov...

Drzé je chcieť viac, no čítať ťa chcem. Riadky tvojej duše snáď objavovať smiem. Budem čakať, kým mi to dovolíš, súhlasila som s pravidlami, tak sa im podvolím.

Blázon Khaleesi, zaujímavý to človek, riskuje pre pohodlie svojej duše. Duša pekná, čistá, len miestami neistá. Ako by mohla byť pre M. celistvá? Veď on je kráľ, obdivovaný boh, a ona... Zvláštny tvor. ...

Óda na M. - epilóg

Tvrdí o sebe, že je blázon, zvrátený kat, No jeho pohľad prezrádza čosi viac - mám sa ho ešte stále báť?

Trojhlavý drak v jeho duši tkvie, Aký je, to Khaleesi veľmi dobre vie. Ak si poslušná, pohladiť ho smieš - načiahnuť ruku sama však nesmieš - o všetkom rozhoduje on.

Veľa písmen, veľa slov a zopár sĺz - povedali sme si všetko, či treba ešte páliť karmu sŕdc? Slová sú dočasné, blednú pod ťarchou času, no tie M. z mojej duše nemiznú.

Rozprávam sa s bohom, vesmírom, odpovedá vždy - že koniec sa nestal, že v jeden pohľad stretnú sa naše oči - to vravíš aj ty. Rozprávaš sa s ním aj ty?

Jedna otázka však ostáva nejasná, tá, ktorá Khaleesi cez hlavu prerastá a spravila blázna bláznom - prečo? Význam ostáva naďalej skrytý. Khaleesi postupne rozum tratí. Zošalieť? Asi sa tak už aj stalo. Drak jej kosti drtí.

Ilúzia vytvorila klam.

Klamali si obaja a zároveň žili v pravde. Duše ťahajú sa k sebe a telo zámok zamkýna. V ďalšom živote už môžem byť tvoja jediná? A ako ďalej žiť v tomto, keď svet sa prevrátil naruby? Zmenil si ho od základov - ostávaš jediný pán nezabudnuteľný.

Krásne bolo plávať v oceáne tvojej duši, Krásne topiť sa v očiach a snívať o tvojom náručí. Krásne bolo počúvať tvoj hlas a smiať sa tak, ako s nikým iným. Krásne bolo kotviť v prístave, ktorý si vytvoril len pre mňa. Áno, som blázon - čert, neposlal ma k tebe však Lucifer. Hľadal si ma rovnako ako ja teba, Snáď neostane nevypovedaná ani jedna veta.

Krížovku s názvom DRAK lúštila som rada, odhalila mnohé - políčka sú plné, no tajnička aj tak ostáva nevyplnená.

A tak sa cesta usmievajúcich sa vrahov končí. Odpoveď predsa len ostala "nie," no krásne je vedieť, že to nie je len jednostranný sen. Ževraj žiadny dar? Dal si mi ich mnoho... Preto toľká bolesť a krik.

Aké je pre teba žiť s vedomím, že ťa stále ľúbim? ...

Keď chcem cítiť tlkot svojho srdca tak blúdim v galérii spomienok a digitálnych odtlačkov minulej prítomnosti. Pozerám sa do tvojich očí, a ty o tom vôbec netušíš. ...

Sedela som na tebe v Evinom rúchu, zraniteľná, nesmelá. Držal si ma za boky, hladil prsia a povedal: "Ako toto môže niekto odmietnuť?" ...

Rada sa tebou chválim. ...

Nie je bežné odkryť svoje slabiny a byť zraniteľný pred druhým človekom, vážim si, že si to predo mnou dokázal. ...

To je len nevysporiadaný démon v peknom balení. ...

Pa(i)n

Vstúpil ticho, i keď klopal, zvaný hosť.

• Modlila sa za jeho. Dobrý deň, dobrú noc, vždy kúsok tvoj.
• Vybrala si ho. Srdce otvoril, dvere zavrel, malý boh.
• Milovala ho. Duša bolí, telo horí, večný boj.
• Oplakala ho.

A čo je láska, kto to vie? Spomínam na to, aké bolo krásne, keď si ma chcel. ...

142 dní

142 dní, odkedy vnímala som tvoj plytký dych. Prázdne miesto vedľa mňa, prázdne tiché noci. Rada sledovala som, ako spíš, to vzrušenie a jedinečnosť noci nedovoľovalo mi zavrieť oči. Tajne hladila som ťa ako v prvú noc, v ktorú dotkli sa nám ruky. Opäť odišiel si skoro. Že čas hojí rany, to je omyl, stále mi je clivo. Prešlo už mnoho dní, no ja stále vidím, ako pri mne spíš. ...

Než som ťa spoznala tak som si večer líhala do postele s tým, ako sa teším na ranný dúšok voňavej kávy. Odkedy ťa poznám som nedočkavá ráno vstať a prečítať si správu od teba. A to kávu naozaj milujem. ...

Derealizácia

A môj život - derealizácia. Pozerám na svet z vonka, zvnútra, a čo je ten svet? Bola šťastná, smiala sa, žila sen. Teraz v hmle hmlisté spomienky ukazujú jej bolesť. Žila? Bola to vôbec ona? Derealizácia. Z okna sleduje sneh vo svetle lampy. Sleduje chlad s pocitom tepla. Hlava odišla. Telo ostáva. Všetko je tak vzdialené. Skutočnosť pripomína skladá trpkosť fotografií a digitálny atrament mobilného telefónu. Slasť. Smútok. Zrada. Chlast? A on? Je on vôbec skutočný, alebo ho udržiava len sila spomienok? Už si nepamätá ako chutí, vonia, znie jeho hlas. Sneh tečie po kvapkách. Biely vrah. Tancuje a potom zas padá. Ako ona. Jedna z vás. Tichý hlas. Tok myšlienok púta zrak. Putá schoval drak. A dračica sleduje tanec vločiek, obraz máta zrak. Vietor maľovaný bielymi bodkami. Kamufláž. A tak znovu treba ísť spať. ...

Kedysi som bola slečna, Madam, pani, teraz už len ona. Vyniem svoje telo do studeného paplóna, dýcham sama. V posteli, ktorú skladali sme spolu, oplakala Draka. Hrala som podľa pravidiel, no súdená mi bola ďalšia zrada.

Čo prinesie nám život, to nevie nik, tak teda zbohom prievozník, ty pekný otáznik.

Mňau. ...

Nie je hodná odbočky z cesty, Jej objatie ho nezaujíma. Nie je dôležitejšia než bežné povinnosti, Radšej si skupinový sex užíva. Nie je dosť, aby ťažkú hlavu zložil na jej plecia, No pri iných zlá nálada do 30 min odznieva. Ješitný, bezcitný, arogantný, Keď sa zaskočená o svojich pocitoch rozprávať domáha. Ževraj jej je moc, No pozornosť si stále vymáha.

Tak krásny Valentín. Nechala sa ojebať, aj keď už dávno nie je romantik.

Je to majster slov, ten pán Drak, Úplne jej zahmlil úsudok, i zrak. ...

Nezlomil si mi srdce. Poskladal si ho dokopy aby si si potom mohol polku vziať. Bola som všade s tebou a ty si bol všade so mnou. Kompletná nekompletnosť. Nedá sa však žiť s polovicou srdca, moja časť sa cítila osamelá a túžila mať svoju druhú polovicu blízko. Ale ty si neprichádzal. Svoju polovičku som si teda musela vziať späť. A moje srdce je zas celistvé, i keď samota ostala. ...

Dušiam nemôžeš rozkázať, aby sa prestali rozprávať. Ostali sny, symboly, intuícia, energetické odtlačky siahajúce hlboko pod hypodermis. ... A ja sa s tebou rada prerozprávam až do ďalšieho života, i keď už na inej frekvencii. Frekvencii duší. ...

Nechcem na teba myslieť. Nechcem o tebe snívať. Nechcem vidieť, ako žiješ svoj život bezo mňa. Nechcem mať v hlave myšlienky teba s inými ženami. Nechcem si už kvôli tebe ubližovať. Nechcem byť na tebe závislá. Nechcem byť tá dôležitá a zároveň najviac bezvýznamná. ...

Pre môjho budúceho muža

Aké to je, šepnúť ti do ucha, že mi je zima. Aké je cítiť teplo tvojich dlaní. Aké je cítiť vôňu tvojho ranného spreja. Aké je oprieť hlavu o tvoje rameno.

Aké to je, cítiť sa pri tebe zas celá. Aké je obliekať sa do tvojich košelí. Ako asi vonia vôňa tvojho tela. Aké je zaspávať v tvojom objatí.

Aké to je byť tvoja žena. Aké to je... snáď čoskoro to zistím.

Posúvam sa vpred pre Teba. ...

V daždivé noci ozývajú sa duše tých, ktorí milovali z vášne. Mokro klepú na parapetnú dosku spomienok, stekajú späť do svojej hĺbky. ...

Mám pokoj na duši, že máš novú obeť, to nikdy ti nestačí. ...

Ďakujem, že rozumný si ostal, keď emóciami zmietaná je žena. Muselo to takto byť, vyhnala som ťa zo svojho sveta.

A už ti nikdy neublížim, pokušenia už niet. Ďakujem za všetko - navždy môj Pán D. ...