čitateľská úvaha

Sledujem blogy ... jednoducho si rada prečítam zo života, nás bežných ľudí, žiadne "celebrity" alebo "prominenti" ... mám rada človečinu. (Nooo, taaaak , nemyslím tri dni nemytého chlapa so strniskom ako Rumcajz páchnúceho po pote, pive, syrečkoch a prostatických obtiažiach).


Človečinu ako ľudskosť. Poklesky, poklesy, nebeské prežitky, nebotyčné výmysly :-) .. rada mám tie jemné náznaky chvenia okvetných lupienkov ruže a závojíčkov, mohutné explózie mužského ... ega .... Milujem čítať, ako sa to pekne spája do jednej jedinej symfónie života. Každý tón má svoj význam, každé chvenie odozvu, každý nástroj použitie v harmónii nepredstaviteľného vesmírneho ševelenia...

Rozochvievajme svoje struny, rozoznievajme svoje nástroje, posielajme svoj chlieb po vodnej hladine.... po mnohých dňoch sa nám vráti...

Čítajme sa. Nemajme pocit, že niekoho máme prečítaného.... Meníme sa. Všetko je v pohybe, jediný pevný bod môže byť v našej vlastnej ... no hrudi predsa, naozaj som nemyslela... červenaie ma prezradilo?