Takto potichu dvere naposledy otvárala, keď sa vracala neskoro z diskotéky a bála sa rodičov. Mešká. Minimálne hodinu. Vie, že tak ľahko jej to neprejde. Veď mu to predsa sľúbila. Z chodby sa zdá, že je v celom byte tma. Vydýchla si..možno zaspal, a ráno mu to vynahradí. Musí sa odnaučiť sľubovať, keď si nie je istá, či to splní. Hlavne keď ide von s ňou. Obe si chú tu druhú užívať, koľko to len…

Na skle kvapka naháňa kvapku...prší už niekoľko dní. No on vie, že vlhkosť vonku ani zďaleka nie je taká veľká ako v jej rozkroku. Leží vedľa nej a čaká kým sa preberie. Včera ju strašne zničil. Čakal, kedy bude prosiť aby ju už nešukal, no ona poslušne odovzdala každú svoju dierku. Úplne ho opantal ten pocit moci, nadvlády nad jej telom, že nevedel kedy má dosť. Prezerá si, čo na nej napáchal..…