Inzerát - hľadám

Občas kuknem na AM aj na inzeráty, prečítal som už viac, ale ani jeden ma nejako moc nezaujal. Až keď mi oko padlo na inzerát: Hľadám kamaráta s výhodami, kde bola len jedna veta: Ak aj ty hľadáš kamarátku s výhodami, napíš mi správu. Jasne, že som nenapísal. No tento inzerát mi neschádzal z mysle. Každý deň som sa k nemu vracal, vždy keď som sa nalogoval. V ten deň som toho mal veľa, behačky, vybavovačky a tak po príchode do kanclíku som si pri popíjaní kávičky zapol AM, trošku vypadnúť z reálneho života do toho virtuálneho. Úplne podvedome som klikol na inzerciu a uvidel som, že dotyčná inzerantka je tiež on-line. Za napísanie jej, nič nedám, povedal som si. Možno vôbec nezareaguje ako niektoré z tu prítomných žien. Na moje prekvapenie, odpísala takmer hneď. Začali sme si nenútene písať. Vymenili sme si také tie prvotné info, aj keď hneď z fleku mi napísala, keď som sa jej spýtal obligátnu otázku koľko má rokov, že info v jej profile sú pravdivé a tak som si ho prešiel, aby som sa čo to o nej dozvedel. Keďže z môjho profilu sa nedozvedela nič o mne, zdalo sa mi slušné napísať jej, že mám 50 r., že som ženatý, ale že doma to už moc nefunguje, tak ako by to malo. Odmlčala sa, nedalo mi sa nespýtať: Vadí ti môj vek, si na mladších ? Po chvíľke zareagovala, prepáč, len som bola vyvešať prádlo, nevýhoda virtuálu, na ktorú mnohokrát zabúdam, že sa nevidíme, čo robíme, popri písaní si. Odpísala, že môj vek jej vyhovuje, že ona zajačiky vážne nemusí. Vymenili sme si ešte pár viet, tak ako rada odpovedala na otázky, tak nerada sa na čokoľvek pýtala. Z nášho písania ma z virtuálu do reálu dostalo zvonenie mobilu, volala mi manželka, že či platia tie nákupy. Aj keď sa mi nechcelo, ospravedlnil som sa, že mám rodinné povinnosti.. Napísala, že jasne, realita je vždy na prvom mieste. Rozlúčil som sa a odhlásil. Celý večer som bol viac menej duchom neprítomný. Nevedel som sa dočkať nasledujúceho dňa. Hneď ráno som jej napísal a zaželal dobré ráno a pekný deň. Asi tak do hodiny mi cinklo oznámenie v mobile, že mi odpísala na AM. V ten deň, som ostal v kanclíku a takmer celý deň sme si písali, spoznávali sa, neskutočne sa mi s ňou dobre písalo, bolo to písanie aj šteklivé, na čo môj vták neuveriteľne silno reagoval. Po odchode z práce, sme sa večer, keď už všetci doma spali, vždy pred spaním urobili cez webku. Pri pohľade na to, ako si dráždi prstami kundičku, ako do nej zachádza jej umelý pomocník, ako jej pysky krásne obopínajú umeláka, jej vzdychy, ako aj jej opakované vrcholy, a krásne chvejúce sa telo po dosiahnutí vrcholu, mi spôsobovali vyvrcholenie a pocity, ktoré som ešte nikdy virtuálne nezažíval. Jej predstavy o stretkách s kamarátom s výhodami, boli nesmierne vzrušujúce. Vymieňanie si šteklivých písmeniek doobeda počas práce a potom len rýchle stretko cez obed na dohodnutom mieste. Bozkávanie uška, cez krk, rozopínanie blúzky a masírovanie jej kozičiek, sanie ich, jemné hryzkanie a mačkanie, žmolkanie bradaviek medzi prstami, jej vzdychy a hekanie, popri tom, prsty na jej kundičke, masírujúce mäkučké bacuľaté pysky, krásny citlivý klitoris, zasúvanie prstu do mokrej dierky a zrýchľovanie jeho pohybu v nej, až kým nedosiahne vrchol. Tieto jej predstavy mi vždy spôsobili silný výstrek semena, keďže som neskutočne zbožňoval hranie sa so ženským telom. Asi tak po mesiaci takmer denno-denného písania si s ňou a večerného dráždenia sa pred spaním cez webku, fantazírovania o tom aké by boli naše stretká v reálnom živote, hranie sa jej s kundičkou po práci, alebo ukradnuté obedné rýchle zasunutie do jej roztúženej kundičky, som zistil, že zmazala inzerát. Žeby už našla to čo hľadala ? Našla si, reálnu náhradu za mňa, za virtuál ? Vždy mi opakovala, že si rada píše, že rada spoznáva ľudí. Občas ma to zamrzelo, že nie som jej jediným, ale zároveň som to chápal, lebo aj ja som si z času na čas písal s virtuálnymi kamoškami, keď ona nebola on-line. V tom čase som mal toho veľa v práci, naše písanie si, sa z mojej strany obmedzilo na dobré ráno, pekný deň, čo robíš, aký si mala deň, občas smajlík, cítil som, že po tak intenzívnom období, by som sa jej mal viac venovať, len tá realita bežných dní mi to neumožňovala. Páčilo sa mi to, že aj napriek mojej neaktivite, čo ma aj mrzelo, stále odpísala na moje správy. Písal som jej, že sa chystám do Košíc na služobku, a ostávam aj cez noc, že budem rád, keď si opäť napíšeme a budeme sa vzrušovať aj cez webku, že nech sa nehnevá na mňa, že to zas bude lepšie, keď prehrmia pracovné povinnosti. Mal som ťažký deň za sebou a tešil som sa na hotel. Práve som nasadal do auta, keď mi cez Messenger cinkla správa od nej: Som hladná, dáme si spolu večeru, pozývam. Pousmial som sa a odpísal: Ani len nevieš ako rád by som s tebou povečeral, len ja som momentálne v Košiciach. O chvíľku mi na monitore mobilu zasvietila odpoveď: Veď ja viem, aj ja som v Košiciach. Ináč by som ťa predsa na tú večeru nepozývala.