Horúce vojenské leto (gay)

Záverečné vojenské sústredenie na vojenskej katedre bolo povinné. Predstava stráviť horúci júl v kasárňach, zavretý a k tomu ešte sa nechať buzerovať debilnými veliteľmi a učiť sa na skúšky, bola jednoducho príšerná. Vedel som o tom dopredu a mal som pokazený takmer celý polrok predtým. Príchod do kasární na korbe nákladných áut bol len zlým začiatkom. Rozdelili nás do drevených barakov, ktoré pamätali druhú svetovú. Naša izba mala trochu nepravidelný tvar a hneď po príchode som si všimol, že za skriňou je akýsi výklenok, kde sa skrýva jedna poschodová železná posteľ. Obsadil som miesto dolu, nechcelo sa mi zliezať v noci zhora. Akýmsi zázrakom nás bol na izbe nepárny počet a tak miesto hore v mojej posteli zostalo nepovšimnuté a prázdne. Vybalili sme si veci a čakali sme, čo bude ďalej. Vtedy do izby prišiel ON. Pekný chalan, ktorého som videl občas na katedre, ale nevedel som, čo študuje. Spýtal sa, či nemáme nejakú voľnú posteľ, pretože na ich izbách už nič voľné nie je. Vtedy ma napadlo, že mu ponúknem miesto nado mnou, takže som mu povedal, že keď chce, môže sa hore nasťahovať. Pozrel sa na mňa a ... zazdalo sa mi, že mu oči zaiskrili. Zložil si svoje veci, obsadil polovicu spoločnej skrinky a predstavil sa mi ako Ľuboš. Potešil som sa, že sa aspoň budem mať na čo pozerať. Ľuboš bol odo mňa trochu nižší, pekne stavaný, s tmavými očami a jemne snedou pleťou. Hovoril rozvážne a pomaly a videl som na ňom, že s našim malým útulkom za skriňou je celkom spokojný.
Hneď na to sme dostali rozkaz prezliecť sa z civilu do vojenského mundúru a civil zbaliť do papierových vriec. Sedel som na posteli a pozeral som sa, ako sa Ľuboš vyzlieka. Našťastie vojenské trenírky sme nevyfasovali, takže sme si mohli nechať naše civilné prádlo a tak som videl, ako z neho padlo tričko a nohavice a ostal v slipoch, ktoré mu naozaj sadli a potom sa obliekol do maskáčov. Treba povedať, že on vyzeral dobre v hocičom. Tešil som sa, že ho takto uvidím každý deň.
Po návrate na izbu sme chvíľu oddychovali, niekto čítal, niekto spal a bolo na nás vidieť, že predstava mesiaca buzerácie nie je nikomu po vôli. Ľuboš tiež ležal na posteli a niečo čítal. Pri odchode na večeru niečo zastrčil pod matrac, vtedy som to ani nezaregistroval a odišli sme na prvú vojenskú večeru. Po večierke som aj ja zaľahol na posteľ a rozmýšľal som, ako tu vôbec zaspím, pretože na takýto vojenský komfort a vyležaný matrac som vôbec nebol zvyknutý. Vonku končil veľmi horúci letný deň, nás ale nahnali dovnútra a prikázali nám, že máme spať. O takomto čase som sa predsa vracal domov z kúpaliska.
Ležal som na posteli, oči mi blúdili kade-tade. Priestoru tam nebolo veľa, pozerať sa nebolo na čo, až zrazu mi pohľad padol na niečo, zastrčené pod matracom na hornej posteli a presvitajúce cez pružinový rošt. Bol to nejaký časopis s obrázkom nahého muža s poriadne tvrdým vtákom. Dodnes si pamätám aj nadpis "Hart wie Stein, immer bereit", čo znamená "Tvrdý ako kameň, vždy pripravený". Čiahol som rukou hore a snažil som sa skontrolovať, či to, čo vidím, je reálne. Naozaj to bol nejaký západonemecký časopis, také niečo som videl po prvý krát. Snažil som sa rozlúštiť, čo je pod nadpisom napísané, nebolo toho veľa, ale prečítať som to nevedel, na to bola príliš veľká tma a cez pružiny sa to nedalo dobre čítať. Okrem veľkého obrázku tam boli ešte dva malé farebné obrázky, kde bol muž z veľkého obrázku spolu s iným ... mužom.
Celú noc som nespal, aj tak by som to asi nezvládol, rozmýšľal som, ako sa porozprávať s Ľubošom. Ráno som bol nevyspatý a unavený, ale preveľmi zvedavý, čo bude ďalej. Nevedel som, ako to Ľubošovi povedať, čo som videl.
Kasárne, kde sme pobývali, sú známe tým, že sa tam nachádzajú nefalšované pieskové duny a celkom pekný borovicový lesík, kde sme trávili všetok náš voľný čas. Bolo veľmi teplé leto, slnko svietilo a mnohí z nás sa vo voľnom čase chodili opaľovať do lesíka na Adama. V tej dobe to bolo ešte trochu nezvyčajné, ale niekto s tým začal hneď druhý deň a postupne sa pridávalo stále viac a viac chalanov. Najzábavnejšie bolo, keď sme začali blbnúť a vyvádzať. Pamätám si, ako skupina asi ôsmych chalanov zatancovala kankán naholo práve vtedy, keď prišiel jeden z našich veliteľov. Keď to videl, onemel a nakoniec ani nič nepovedal, len sa otočil a odišiel.
Videl som, že sa aj Ľuboš zberá opaľovať, zhodil slipy a obliekol si malé plavky, zhrabol deku a niečo na čítanie. Bol som nachystaný a nenápadne som ho, taktiež v plavkách a s dekou, sledoval, kam asi pôjde. Lesík bol dosť veľký a mal mnoho skrytých zákutí s čistinkami, kam svietilo slnko. Ľuboš prešiel cez najobsadenejšiu časť a mieril stále ďalej. Nevedel som, či ma zbadal, snažil som sa byť nenápadný. Zrazu mi zmizol a ja som nevedel, kde ho mám hľadať. Nebolo tu nikoho, kto by mi mohol pomôcť pri hľadaní. "Tu som" ozvalo sa z nejakej húštiny. Prešiel som cez ňu a ocitol som sa na dosť veľkej čistinke, zaliatej slnkom, neďaleko plota. Ľuboš ma už čakal, deka roztiahnutá, on tam stál s ohníčkami v očiach. "Dúfal som, že pôjdeš za mnou" povedal ticho. "Ľuboš, ja som zbadal ..." nestihol som dopovedať. "Ja som to tam dal a čakal som, kedy to zbadáš. Dávno sa mi páčiš, už na katedre. A teraz, keď nás náhoda takto zblížila, chcel som to využiť." Užasnutý som tam stál, plavky som mal poriadne napnuté a videl som, že aj on. Bez slov som ho objal, prvý krát, čo som objal a pobozkal muža. Stáli sme tak chvíľu, slnko nás zalievalo svetlom, musel byť na nás krásny pohľad. Našťastie, nikto iný tam nebol, bolo to naše tajné miesto po celý mesiac. Veľa sme sa rozprávali, tešili sa jeden z druhého, užívali sme si navzájom naše telá, opaľovali sa naholo. Počas celej doby však nikto nespozoroval, čo sa tam v skrytom rohu odohráva.
Bol to jednoducho najkrajší mesiac môjho života. To, čo som čakal s veľkými obavami, bolo začiatkom krásneho vzťahu a priateľstva, ktoré vydržalo mnoho rokov.