Náhrdelník

Do SZM som dodatočne vstúpil v treťom ročníku strednej školy, lebo sa to malo zohľadňovať pri príjmačkách na vysokú školu. Len čo som sa stal členom, už ma zvolili do školského výboru SZM. Blížila sa výročná členská schôdza, na ktorej som musel byť. Ja som ale nemal vlastnú zväzácku košeľu a ani kravatu, lebo tieto veci rozdávali pri slávnostnom prijatí zväzákov v prvom ročníku. Na strednú som chodil do vzdialeného mesta a býval som na priváte. Jediná možnosť ako získať košeľu a kravatu, bolo potrebné zájsť na internát a od niekoho si tieto nadovšetko potrebné veci požičať. Zašiel som teda za kamarátkou Mirkou, ktorá bola len prváčka. Páčila sa mi, ale akosi som sa v jej prítomnosti nevedel zbaviť nervozity. Nedokázal som nabrať odvahu,  chytiť ju za ruku a tak môj vzťah k nej bol len v platonickej polohe. Toto bola podľa mňa príležitosť, ako sa s ňou stretnúť mimo školských chodieb. Určite som sa jej aj ja páčil, lebo pri našich náhodných stretnutiach sa vždy na mňa milo usmiala. Povedal som jej čo potrebujem a ona sa zas milo usmiala a odišla z izby. Na izbe s ňou bývali ešte 3 dievčatá, taktiež prváčky. Chvíľu sme sa spolu len tak rozprávali, keď prišla Mirka ešte so  štvrtáčkou Janou, ktorá niesla v ruke košeľu a kravatu. Zo srdca mi padol kameň, lebo potrebné veci na výročnú schôdzu som mal na dosah. Jana bola o rok staršia ako ja a bola z tých sebavedomých báb, ktoré chceli mať vždy dominantné postavenie. Mohla si to dovoliť, lebo bola nádherne krásna. Postavička ako princeznička z rozprávky, akurát jej vystupovanie sa vymykalo kladnej rozprávkovej bytosti. Myslím, že na škole nebolo chalana, ktorému by sa nepáčila. „Tak to ty potrebuješ tieto hlúposti“? Povedala svojím sebavedomím hlasom. „Hej. Od koho si požičala košeľu? Nebude ju dotyčný potrebovať“? Opýtal som sa váhavo. „Myslím že nie“, povedala už trochu jemnejšie. Chvíľu sme sa ešte rozprávali, trepali sme nezmysli a keď som chcel už odísť, Jana ma dorazila otázkou. „No, a za košeľu sa ako vyrovnáme?“. „Čo som teda dlžný? Keď ju vrátim, tak sa vyrovnáme“, dodal som slušne. „Ja chcem už teraz nejaký preddavok“, dodala. Jana si zavolala ostatné dievčatá k sebe a voľačo im pošepkala, na čo sa všetky rozosmiali. Absolútne som netušil, na čom sa dohodli. Prišli ku mne a Jana spustila. „Dohodli sme sa, že ako preddavok ti darujeme náhrdelník“. Blbo som sa zatváril, lebo som nevedel o čo ide. „Mne stačí kravata ku košeli, náhrdelník predsa ja nepotrebujem“. V tom sa na mňa všetky naraz vrhli. Začal som sa decentne brániť, veď predsa na „jemné“ stvorenia nebudem používať hrubú silu, hoci slovo jemné stvorenia bolo momentálne ďaleko od reality. Ale aj tak mi to bolo trochu príjemné sa s nimi naťahovať, hlavne keď som pri zápasení cítil ich ženské prednosti na svojom tele, keď sa na mňa nalepili ako mladé opičky na svoju mamu. Po pár minútach zápasenia sa im podarilo prevaliť ma na posteľ. Povykrúcali mi ruky aj nohy a dokonca mi prisadli hlavu, takže akákoľvek snaha o pohyb mi spôsobovala bolesti. Pomyslenie, že na uchu mám niektorej pičku bolo síce príjemné, ale v tomto prípade bezpredmetné. Tak toto už nebolo vtipné, ako na začiatku. Jana mi rozopla pár gombíkov na košeli a prisala sa na môj krk. Vtedy som pochopil, aký náhrdelník mali na mysli. Cucflekový. Bolo mi to dosť nepríjemné, lebo jej sanie ma strašne šteklilo. Ledva som lapal po dychu a tá chvíľa sania bola pre mňa nekonečná. Reval som ako lev v zajatí, ale bolo mi to prd platné. Len som si tým zmierňoval neznesiteľné šteklenie na krku, ktoré sa nedalo vydržať. Dievčatá sa chichúňali ako malé myšky, ale ja som skoro vypustil dušu. Keď Jana skončila, strašne sa mi uľavilo, no pretočila mi hlavu na druhý bok a zavelila. „Mirka teraz ty“. Mirka trochu zaváhala. Jemnejšie a príjemnejšie sa prisala na môj krk a robila mi cucflek. Mal som ju rád a nehneval som sa preto na ňu. Ale aj tak to bolo nepríjemné, lebo som sa vôbec nemohol pohnúť a jej pery na svojom krku som si nemohol vychutnať. Postupne sa na mojom krku vystriedali všetky. Prežil som to, ale lapal som po dychu ako po rýchlom výstupe na Kriváň. Trochu sa mi uľavilo pri predstave, že mi už dajú konečne pokoj. Ale netušil som, aká je Jana potvora. „Ozaj baby, keď ho už takto máme odchyteného, poďme okrúžkovať aj jeho vtáka“. Prváčky sa trochu zarazili, ale keď povedala, že to bude sranda, nenechali sa viac prehovárať. Jana mi rozopla všetky gombíky na košeli a začala mi rozopínať nohavice. Bolo to síce príjemné, no bol som v šoku ako ešte nikdy. Aby mňa baby takto zneužívali, tak toto ma nenapadlo ani v tom najhoršom sne. Pravý sex som síce nemal od rozchodu s frajerkou, ale aj tak to so mnou nič nerobilo, lebo hlavu, ruky aj nohy som mal povykrúcané tak, že bolesť bola väčšia ako nádejná rozkoš. A tá hanba, ktorú som prežíval zdupľovala moju neschopnosť. Jana mi stiahla nohavice aj trenírky. Chytila do ruky môjho mäkkýša, kývala s ním, na čo sa všetky baby rehotali a ja som sa tak hanbil, až ma zalial pot. Hnev ktorý do mňa vošiel by sa dal krájať. Na to Jana zahlásila. „Asi ho to nezrušuje, musíme mu pomôcť. „Povoľ mu hlavu, nech sa môže pozerať“, povedala tej čo mi sedela na vykrútenej hlave. Dievčina mi pustila hlavu a ja som sa mohol čiastočne pohnúť. V krčných svaloch sa mi konečne trochu uľavilo. No bolesť v kĺboch a hanba stále víťazila. „Povoľte mu aj ruky aj nohy, nech sa môže vyrovnať, ale ho nepúšťajte“, opäť zavelila Jana. Moje telo sa trochu uvoľnilo a dostalo sa do normálnej ležiacej polohy. No len čo som sa chcel zúfalo vymaniť z ich zajatia, hneď ma začali zas vykrúcať. Neostávalo mi nič iné len rezignovať a nechať ich, nech si so mnou robia čo chcú. Uf to bola úľava, keď som ležal normálne, nie povykrúcaný ako advokátsky paragraf. Predstava, že sa toto dozvie celá škola, lebo baby sú ako rádia, ma ničila ešte viac. Začal som zhlboka dýchať a očami som prosil, aby mi dali pokoj. Ale nedali. Jana priniesla z umyvárky mokrý uterák. Stiahla mi predkožku a môjho chudáčika jemne umyla, ako aj všetko okolo. Bolo to síce príjemné, ale keby to bolo za iných okolností, tak by som si to vychutnal. Teraz som skôr rozmýšľal, ako prežijem tú hanbu. Jana si dala môjho mäkkýša do úst a začala ho sať. Bolo to celkom príjemné, ale aj tak môj mäkkýš nejavil známky života. Tá hanba, tá potupa boli stále väčšie ako rozkoš, ktorú by človek čakal. Jana to vycítila. Obkročmo si mi sadla na brucho. Zobliekla si tričko a odhodila podprsenku. Pred mojimi očami sa začali hompáľať krásne trojky. Zohla sa nado mňa a hojdala ich po mojej tvári. Bože, moja bývala mala len také oriešky a toto bola nádhera, ktorú som naživo ešte nevidel. Vychutnával som si ten pohľad a občas som hanblivo jazykom olizol bradavku s obavou, čo na to povie Jana. Ona nič, ba ešte viac začala pritláčať svoje prsníky na moju prekvapenú tvár. Toto ma začalo preberať k životu. Bola to nádhera, že negatívne myšlienky sa začali pomaly z mojej hlavy vytrácať ako jarný sneh. Neveril som vlastným očiam, že túto nádhernú štvrtáčku vidím hore bez a môžem jej krásne kozičky takto nečakane olizovať. Toto by mi moli závidieť všetci spolužiaci aj s učiteľským zborom. Proste super. Jana jeden prsník nadstavila nad moje ústa a nechala si ho sať. V tom momente som zabudol v akom zahanbujúcom postavení som a pomaly zo mňa kŕč strachu upadal, až som si prestal uvedomovať, že som obeť. Také niečo nádherné som ešte v ústach nemal. „Už mu vstáva“, zahlásila tá čo mi priľahla jednu nohu. „Len ho ešte nechajme, nech sa poriadne preberie“, a priložila mi druhý prsník k ústam. Opäť som sal ako divý a bolo mi jedno v akom položení som. Toto sa nedalo odmietnuť, prvý krát v živote mať v ústach takú nádheru. Na chvíľu ma nechala Jana nadýchnuť. Poprosil som kočky, aby mi uvoľnili ruky, že tie nádhery chcem aj trochu pohladkať. Jana nedovolila. Otočila sa a začala môjho tvrďasa sať. Moc dlho to nerobila a už som jej strieka do úst. „Fuj, to je ale nezbedník, ešte nič neurobil a končí? To teda nedovolíme, však baby“, opäť sa prejavila Jana. Zobrala pohodený vlhký uterák, poutierala sa, aj zvyšok semena z mojich nôh. Mne začal pomaly mäknúť. No Jana bola asi dostatočne skúsená. Postavila sa, vyzliekla si domáce tepláky spolu s nohavičkami a nastavila mi svoju jaskyňu rovno pred nos. Opäť niečo, čo som so svojou bývalou nestihol zažiť. Mala ju zarastenú. Trochu si ju rukami roztiahla a pri pohľade do jej útrob môj leňoch začal opäť naberať silu. Vtedy Jana pošepla niečo Mirke a tá odišla. Uvoľnila sa mi jedna ruka, ale mne sa už vôbec nechcelo utiecť. Veď takýto pohľad a možnosť vidieť v tejto chvíli pre mňa najkrajšiu babu na škole úplne holú by neodmietol ani svetec kandidujúci na pápeža. A ešte k tomu nešiahnuť si na jej telo by bol určite smrteľný hriech a ten som zrazu spáchať nechcel. Chytil som Janu za bruško a pritiahol som si jej jaskynku k ústam. Vôbec sa nebránila, ešte sa aj sama nastavila tak, aby jej to bolo príjemné, keď som jej ju lízal. Vtedy mi ďalšia dievčina uvoľnila aj druhú ruku a ja som mohol Janu lepšie chytiť za stehná. Pochopili aj tie dve, čo mi držali nohy, že to už je zbytočné, že už určite neutečiem. O to lepšie sa mi lízal Janin klitoris a ja som v tom momente zabudol, akú potupu som pred pár minútami prežíval. Jana vzdychala a rukami sa mi hrala s postaveným krásavcom. Hladkala ma pod mieškom a jemne olizovala konček môjho žaluďa. To bolo niečo nádherné, slastné, čo som zažíval prvý krát. Určite bola Jana v tomto smere poznania sexu ďaleko po maturitnej skúške, hoci odborná ju čakala za pár mesiacov. Môj tvrďas stál ako vojak, keď mu veliteľ zavelí póóózor! Mirka sa vrátila a všimol som si, že v ruke niesla krabičku prezervatívov. Podala ju Jane. Tá z nej jeden vybrala a nasadila mi ho na môjho vtáka. Opäť sa otočila a pomaly sa naň napichla. Začala sa na mne hojdať a ja som bol v siedmom nebi. Vyzeralo to, že aj ona. Vydávala slastné zvuky, ktoré bolo počuť možno aj do susediacich izieb. Rukami som jej hladil nádherné prsia. Tu dievčina ktorá mi predtým držala ruku, vzala mi pravú z Janiných pŕs a priložila si ju na svoje. Boli trochu väčšie ako oriešky, ale boli pevné. Vložila mi ruku pod tričko, nadvihla si podprsenku a priložila si ruku na svoj prsník. To isté urobila Mirka s mojou druhou rukou. Jedna baba sa na mne hojdala a ja som druhým dvom masíroval prsia. Tak toto bola bomba a vzrušo. Keď mala Jana dosť, navrhla ďalším dievčatám, aby si to vyskúšali. S veľkým zaváhaním začala Mirka. No Jana ju posmeľovala. „ Neboj sa, veď raz to musíš skúsiť. Sama si mi povedala, že sa ti páči, tak čo? Lepšiu príležitosť nebudeš mať“. Takže predsa som sa jej páčil a ja som sa hanbil jej naznačiť že ona mne tiež. Pomaly na mňa sadala. Jana pomáhala nastaviť môjho vystretého vojačika na jej dierku. Cítil som pri tom menší odpor. Vlhká bola dosť. Trochu zjajkla a pomaly sa nasúvala nižšie. Začala nesmelo pohybovať panvou. Jej tvár sa prehýbala bolesťou a rozkošou zároveň. Cítil som, ako mi jej vnútro tesne obopína môjho vojačika v pozore. Nežne som jej hladkal prsia. Občas sa zohla a naše ústne spojenia naznačovali, že tu nejde len o živelný sex, ale o vášnivé spojenie dvoch ľudí, ktorí po sebe túžia a okolnosti to len urýchlili. Postupne zrýchľovala. Za také pohyby sa by nemusela hanbiť ani brušná tanečnica. Jana nás hladkala v mieste nášho spojenia a ostatné dievčatá sa len prizerali s otvorenými ústami, no postupne sa z izby vytratili. Pochopila to aj Jana. Obliekla sa a tiež odišla. S Mirkou sme si vychutnávali samotu a bláznivo sme sa milovali. Cítil som, že sa opäť blíži môj vrchol. Blížil sa asi aj Mirkin, lebo zvuky ktoré vydávala, boli akoby mala vypustiť dušu. Prehodil som sa na ňu, zodvihol som jej nohy na svoje plecia. Pohyboval som sa v nej s najväčšou intenzitou a prsia som jej mačkal ako citróny. Explodoval som... Hneď na to som odkväcol, akoby som bežal Košický maratón. Ústa sa nám spojili do dlhého a vášnivého bozku. Ešte dlho sme boli vo vzájomnom spojení a objatí. Vôbec sme si neuvedomovali, ako čas rýchlo uteká. Keď nám začali dievčatá klopať na dvere, poobliekali sme sa. Mirka vybrala zo skrine šatku. Obviazala mi ju okolo krku a nežne oboma rukami mi pohladila tvár so slovami „prepáč mi to, ja som to netušila, že to takto dopadne“. Sklopila zrak, pri čom som zbadal na jej tváričke jemný rumenec. Šatka mala zakryť ten cucflekový náhrdelník, ktorý mi „skrášľoval“ celý krk. „Nič si z toho nerob, teraz nosí šatku na krku veľa chalanov. Je to moderné“, a zas sa jemne pousmiala. Pri mojom odchode sme sa ešte raz vášnivo pobozkali a celý roztrasený som sa vybral na privát. V hlave som si cestou pripravoval výhovorky, prečo mám šatku a z čoho mám na krku cucfleky, no nič rozumné ma nenapadlo.
Ráno v škole si to hneď všetci spolužiaci všimli. Bol som pod paľbou posmeškov. Stretnutia s kočkami z izby boli normálne, s trochou prirodzeného šibalského úsmevu. Jana sa tvárila akoby sa nič nestalo. Jej chladné odzdravenia len potvrdzovali jej dominantnú povahu. Triedna profesorka sa pri pohľade na mňa len trochu usmievala, no nepovedala nič. Keď som prišiel na víkend domov, mama sa nevedela prestať čudovať, prečo hľadám v skrini rolák, keď som jej naposledy povedal, že rolák na krku neznášam. Určite si všimla že mám na krku cucfleky, no nepovedala nič. Zväzácku košeľu mi pekne oprala a vyžehlila. Vrátil som ju aj s veľkou čokoládou. Na otcovi som videl, ako nasilu zadržiava úsmev. Prežil som to bez akýchkoľvek vysvetlovačiek. Myslím že to pochopili, ale za akých okolností som k tomu prišiel, nevedeli.