Moja prvá štvorka (s tromi chlapcami)

Keď som si na konci strednej školy vyberala kam pôjdem na výšku, mala som za cieľ študovať niekde, kde sa budem venovať vyslovene tomu, čo ma baví. Chcela som (aspoň približne) pokračovať v odboroch, ktoré som mala aj na obchodnej akadémii - ekonomika, manažment, obchod.. Nakoniec som si teda vybrala ekonomickú fakultu na jednej nemenovanej vysokej škole práve s týmto zameraním. Prvý rok som zvládla úplne bez problémov - všetkými predmetmi som úspešne prešla, a navyše som dobre zapadla aj do kolektívu spolužiakov. Vlastne, keď to tak neskromne poviem, stala som sa dosť obľúbenou. Spolu s kamarátmi zo školy sme chodievali na rôzne akcie, diskotéky a podobne.

Po peknom lete som nastúpila do druhého ročníka, a hneď na začiatku sme si mali vybrať dobrovoľné predmety k povinným. Po dobrovoľnými treba chápať dobrovoľne nasilu, pretože len s povinnými nebudete mať dosť kreditov, aby ste mohli ukončiť daný semester. Tak som si ich tam pár hodila tak, aby mi to približne vychádzalo, ale zároveň aby som si nenaložila príliš veľa. V jeden deň som sa stretla so svojou spolužiačkou Lindou, ktorá patrila medzi moje najlepšie kamarátky na škole. Porovnávali sme si, kto si vybral aké predmety, a či sa na niektorých stretneme.
"Ty si sa napísala na hodiny programovania?", zrazu zdvihla obočie Linda.
Prekvapene som na ňu pozrela.
"Nie.. aké programovanie?", krútila som hlavou.
"Na toto.", skoro sa zasmiala a prstom ukázala na jeden predmet v zozname.
"Toto?", pozrela som na papier. "Pýtala som sa na to jednej baby v škole a tá mi povedala, že to bude väčsinou len práca s Excelom, prípadne trochu štatistiky a matematiky.."
"Tak to ťa pekne oklamala.", skočila mi do reči Linda. "Alebo sa len pomýlila. Je to určite 99% programovanie."
"Ale.. ja neviem o programovaní nič. Čo mám teraz robiť?"
"Ja neviem, Katka. Koľko kreditov ti bude chýbať, ak by si sa na to vykašľala?"
"No to je ten problém.", vzdychla som si. "Vychádza mi to presne na bod."
"Uf.. Tak to máš už asi len dve možnosti - skúsiť si to ešte zmeniť, ale to pochybujem.. Alebo to nejak absolvovať aspoň na tú najhoršiu známku."

Skúsila som šťastie a šla do školy, či sa ten predmet ešte nedá vymeniť za iný, no nepochodila som. Bolo to proste záväzné a nič sa s tým nedalo robiť. Neostávalo mi nič iné, len sa pokúsiť nejak to úspešne absolvovať.
Keď som prišla prvý krát na hodinu, pripadala som si, akoby som tam nepatrila - čo bola v podstate aj pravda. Okrem mňa tam bolo iba jedno dievča, inak plná miestnosť chalanov. Hneď na začiatku nám bolo oznámené, že na absolvovanie tohto predmetu bude stačiť len účasť na hodinách a vypracovanie jednej veľkej seminárnej práce. Trochu ma to potešilo, v podstate musím zvládnuť len tú záverečnú prácu a som v suchu. Alebo ju dať spraviť niekomu, kto sa vyzná..

Ako šli týždne a mesiace, prechádzala som hodinu za hodinou, myslela som si, že sa na mňa aspoň niečo nalepí, ale nie. Nechápala som ničomu a bezprízorne som ťukala do počítača. Ešte šťastie, že som sedela v poslednej lavici. Blížil sa však čas na vypracovanie a odovzdanie semestrálnej práce a ja som zrazu nevedela čo ďalej. Nepoznala som nikoho, kto by sa rozumel programovaniu, a tak som musela zohnať niekoho priamo zo školy. V jeden deň, keď som šla po chodbe našej fakulty, pristál mi zrak na skupinke chalanov pri výťahoch. Bol to ten typ študentov - čudákov, ktorých má azda každá škola. Typickí kockáči, bifľoši, ale za to počítačoví experti - no proste "nerdi", ako sa im teraz hovorí. Boli z môjho ročníka a pamätám si, ako sme sa na nich s ostatnými spolužiakmi často krát smiali. Nemala som veľmi na výber. Chcela som ísť na istotu, a tak som si trochu popravila vlasy, potiahla tričko nižšie, aby som zväčšila svoj výstrih, nadýchla som sa a pristúpila k nim. Keď som sa im prihovorila, boli samozrejme prekvapení, dokonca v prvom momente aj zabudli pozdraviť. Predstavila som sa im a postupne aj oni mne. Boli traja - Jano, Tomáš a Stano. Poslední dvaja boli chudší a vyšší, Jano o niečo nižší, ale trošku pri tele. Všetci traja mali okuliare, ako inak. Narovinu som im vysvetlila, o čo ide a čo od nich potrebujem. Najprv na seba nechápavo pozerali a mala som dojem, že sa im do toho moc nechce. Celkovo komunikovali dosť stroho a nervózne, asi sa s dievčatami nerozprávajú moc často.
"To.. to by bol ale podvod.", ozval sa Tomáš a popravil si okuliare.
"Pozrite..", urobila som na nich psie oči. "Ja som sa na ten predmet zapísala úplným omylom. Keby som vedela, že je to len o programovaní, ani by som tam nešla."
Stále dosť váhali, tak som na to skúsila ísť inak.
"Veď ja nechcem, aby ste to spravili zadarmo.", stíšila som hlas. "Normálne vám za to niečo zaplatím."
To už sa začali pozerať na seba, a po chvíli sa ozval Stano.
"Tak dobre.", povedal a ja som si spokojne vydýchla. "Ale musíš sa na tom nejak podielať.."
Trochu nechápavo som na ňho pozrela.
"No.. proste budeš na tom pracovať s nami. Aby si z toho aj niečo mala, aby si to neodovzdala profesorovi a ani nebudeš vedieť, čo to je."
"Tak.. tak teda dobre.", súhlasila som po chvíli a Stano pokračoval:
"Stretneme sa zajtra všetci u mňa doma. Prines so sebou to zadanie a.. pozrieme sa na to.", dopovedal, dal mi adresu a odišli.
Moc sa mi do toho nechcelo, ale ak som chcela, aby to za mňa vypracovali, nemala som veľmi na výber.

Prišiel ďalší deň, nachystala som sa a pomaly vyrazila k Stanovmu domu. Ten bol celkom pekný a veľký, zaklopala som na dvere a Stano mi rýchlo otvoril.
"Rodičia dnes nie sú doma.. Tomáš a Jano sú už hore.", hovoril, ako sme kráčali hore schodmi.
Otvoril dvere na svojej izbe. Bolo to také klasické "ítečkárske doupě" - všade monitory, káble a veľa ďalšieho počítačového materiálu. Jano sedel za klávesnicou a Tomáš na stoličke ťukal prstami do telefónu.
"Ahojte.", pozdravila som a usmiala sa, keď som vstúpila dnu.
Obaja na mňa pozreli akoby videli ducha a ledva odzdravili. Po úvodnom oťukávaní sme prešli k veci.
"Ukáž nám to zadanie, Katka.", ozval sa Jano a ja som mu podala papier do ruky.
Pár sekúnd ho čítal a pousmial sa:
"Hmm nie je to nič zložité. Zaberie nám to asi len pár.."
"Dní?", optimisticky som sa usmiala.
"Nie.", Jano sa zasmial. "Asi pár hodín."
Zasmiali sa aj ostatní.
"Vau.", bola som úprimne v šoku. "Ak to je pravda, tak.. ste fakt frajeri."
"To nič nie je. Už sme robili aj ťažšie veci.", odpovedal Jano a spustil monológ, v ktorom začal vysvetľovať, akým projektom sa venujú. Pridali sa aj tí ďalší dvaja a ja som mala zrazu pocit, že rozprávajú nejakým iným jazykom. Rozumela som im asi každé piate slovo.
"Prepáčte..", usmiala som sa. "Ale ja o tom vážne nič neviem.
Prestali rozprávať a pozreli na mňa.
"Jednoducho to nie je môj obor, nerozumiem takmer ničomu, o čom ste hovorili.", sadla som si na posteľ. "Takže vám s tým asi ani nijak nepomôžem."
"Jasné.", Tomáš zakýval hlavou na súhlas. "My.. my to nejak zvládneme."
"Dobre, tak.. kedy by to mohlo byť hotové?", spýtala som sa.
"Asi už zajtra, ak sa do toho pustíme hneď."
"Super, chalani. Ste fakt super.", znovu som sa usmiala. "Koľko by ste za to chceli? Kľudne vám zaplatím aj dopredu."
Vytiahla som peňaženku, ale oni na seba začali čudne pozerať a trochu sa ošívať. Nechápala som, o čo ide.
"Hmm, deje sa niečo?", spýtala som sa.
Odpoveďou mi bolo zase podozrivé ticho. Všimla som si ako jeden šťuchá druhého, nechápala som čo sa deje.
"Nooo vieš, my sme rozmýšľali a..", rozhovoril sa Tomáš a ostatní akoby ho pohľadom povzbudzovali.
"Vec sa má tak, že.. hmm", zase koktal. "Jednoducho nemáme tu často.. dievčatá."
"Hmm.. a?", stále som nechápala.
Zase ticho a po chvíli Jano opäť lakťom štuchal do Tomáša.
"No tak, povedz jej to.", pošeptal mu.
To už som na nich striedavo pozerala. Nakoniec sa ujal slova Stano:
"Vieš, Katka.. my nechceme peniaze. Spravíme tú tvoju záverečnú prácu, ale.. chceme od teba iné veci."
Začalo mi pomaly dochádzať, o čo tu ide, ale nechcelo sa mi tomu veriť.
"Aké veci?", spýtala som sa.
"Noo.. na začiatok by si si mohla vyzliecť tričko.", povedal Stano.
"To.. to si robíte srandu, že?", zdvihla som obočie.
Odpoveďou mi bolo len trápne ticho, tak som pokračovala.
"To chcete, aby som vám tu spravila striptíz alebo čo?", rázne som sa postavila.
"Niečo za niečo..", ozval sa Tomáš. "Ale ak nechceš, tak veľa šťastia so seminárkou.", a už mi podával papier.

Začala som kalkulovať. Možno by som mohla tým podivínom niečo málo ukázať, nech sú spokojní. Potrebovala som tú prácu spraviť a takto narýchlo už nikoho nezoženiem.
"Počkajte.. určite sa nejak dohodneme.", povedala som potichu a chlapci sa pousmiali.
Po krátkom tichu sa posadili na stoličky a všetci traja sa uprene pozerali na mňa. Keď som si pomaly vyzliekala tričko, srdce sa mi rozbúšilo ako nikdy. Oni ani nedýchali a cez okuliare hltali moje telo. Chvíľu som tam stála len v podprsenke a džínsoch.
"Tak.. stačí vám to?", spýtala som sa s nádejoou v hlase.
Všetci naraz zakrútili hlavami do strán.
"A čo by ste ešte chceli vidieť?"
"Prsia.", ozval sa hneď Jano a trochu sa začervenal.
Pane bože, vzdychla som si v duchu. Prehodila som si svoje blond vlasy dozadu a začala si rozopínať podprsenku. V momente ako som z nej vyslobodila svoje prírodné trojky, chlapcom skoro vypadli oči z jamiek. Začali sa na stoličkách trochu ošívať a v nohaviciach sa im postavili hotové stany. Chvíľu som ich nechala vynadívať sa.
"Tak? Sme si kvit?", spýtala som sa.
Jano sa pomaly postavil.
"Ešte nie.", pošeptal a pristúpil ku mne. "Môžem?", spýtal sa, no na odpoveď nečakal a hneď uchopil moje prsia do dlaní.
"Počkaj, to..", nervózne som sa usmiala a chytila ho za zápästia.
Ostatní to ale zobrali ako výzvu a hneď boli pri mne. Každý chcel teraz držať v rukách moje vnady a postupne mi ich stláčali, masírovali a ťahali za bradavky. Pripadalo mi to akoby videli prsia prvýkrát v živote. A možno aj videli..
"Au.. trochu jemnejšie.", musela som ich pár krát upozorniť, ale nezdalo sa, že by na to príliš hladeli. Ochvíľu som jednu ruku ucítila aj na zadku, reflexívne som ju chytila a pozrela sa komu patrí. Bol to Tomáš, neomalene mi stláčal jednu polku, no keď som sa pozrela na jeho druhú ruku, čakal ma šok. Neviem kedy to stihol, ale mal rozopnuté nohavice, penis mu trčal von a pomaly si ho v dlani naťahoval.
"Chlapci, chlapci..", trochu som ich odsunula. "Dáme si chvíľu pauzu.. hmm.. čo vy na to?", nervózne som od nich odstúpila.
Oni ma vážne pustili, a až teraz tí dvaja zistili, že si na mne Tomáš začal honiť. Na to akí boli na začiatku tichí a nervózni, sa celkom slušne rozbehli. A najiniciatívneší bol práve Tomáš.
"Čo keby si nás spravila?", nadhodil, ako by to nič nebolo a tento krát skoro oči vypadli mne.
"Too.. to sme si predsa nedohodli.", znova som sa pousmiala, ale úsmev mi hneď zmizol, keď som zistila, že to myslia vážne.
"No tak, Katka. Veď o nič nejde. Bude to rýchle, neboj.", pridal sa Stano a už si rozopínal rifle. Nasledoval aj Jano a zrazu predomnou stáli všetci traja s penismi vo svojich rukách. Neverila som, čo sa to vlastne deje. Musela som si sadnúť na posteľ a polonahá som civela pred seba. Tomáš využil, že som v šoku, pristúpil ku mne na pár centimetrov, uchopil mi ruku a položil si ju na svojho vtáka. Ako vo sne som mu ho začala honiť. Z druhej strany sa postavil Jano, ten sa preistotu vyzliekol celý do naha a vystavil predomňa svoj nástroj. Tak som teda začala druhou rukou spracovávať aj jeho. Keď ho videli ostatní dvaja, aj tí sa vyzliekli do naha a ani neviem ako, zrazu som sedela na posteli obkolesená vyzlečenými spolužiakmi. Ako som ich opísala už na začiatku, Jano bol ten tučnejší a Tomáš so Stanom vysokí a chudí. Najviac ma upútal práve Stano, pretože ho mal o niečo málo dlhšieho aj širšieho než ostatní. Trochu som sa ale spamätala zo zamyslenia a pozrela sa hore na tých úchylov - Tomáš aj Jano potichu funeli, ako som im honila a Stano kľačal predomnou. Jednou rukou mi surovo stláčal prsia a druhou si sám honil.

Mala som už za sebou pár sexuálnych skúseností, ale nikdy som niečo takéto nerobila s dvomi, a už vôbec nie s tromi chlapcami naraz. Každopádne keď som sem dnes išla, nečakala som, že zažijem svoju premiéru. A už vôbec nie, že to bude s tými najväčšími podivínmi našej školy.
"Môžem ti ho dať do úst?", ozval sa zrazu Jano.
"Do úst?", prekvapene som reagovala.
"Áno.", prikyvoval Jano. "Veď.. dievčatá to robia, nie? Videl som to na internete na videu.."
Jasné, to som si mohla myslieť. Títo chlapci nemajú žiadne skúsenosti. Jediné, čo poznajú je porno z internetu a teraz si to chcú všetko na mne vyskúšať. Zaujímalo by ma, či to mali v pláne hneď ako som sa im prihovorila v škole. Na to ale nebol čas. Jano sa natlačil bližšie ku mne, až som mala jeho žaluď rovno pred ústami. Nejako som ani nestihla protestovať a o pár sekúnd mi už ním kmital medzi perami. Ten tučko teraz hlasno vzdychal a ja som sa len modlila, aby sa mi nespravil rovno do úst.
"Aj ja to chcem vyskúšať.", povedal po chvíli bez okolkov Tomáš, a tak som ich začala fajčiť na striedačku. Stano sa nachvíľu vzdialil, pozeral sa na nás a pomaly si ho honil.

Takto to šlo niekoľko ďalších minút. Trochu som bola sama zo seba prekvapená - už som sa aj aktívne snažila tých dvoch dokončiť, zasúvala som si ich najhlbšie ako to šlo a dúfala som, že aj Stano sa za chvíľu vystrieka.
Zrazu sa do toho vložil práve Stano. Naznačil tým dvom, aby prestali a pomohol mi postaviť sa. Hneď zamieril rukami k mojim rifliam a rýchlo mi ich rozopol.
"Stano, čo to..", hlas mi uviazol v hrdle, ale to mi už ťahali nohavice dole nohami.
"Ešte sa chcem pozrieť sem.", utrúsil a už mi sťahoval aj nohavičky. Ako vo sne som z nich vykĺzla, a tak sme tam teraz stáli všetci štyria kompletne nahí. Hanbila som sa ako pes, ale Stano ma pomaly položil na kraj postele a roztiahol mi nohy. Pár krát mi prstami prešiel medzi pyskami, trochu mnou trhlo, ale inak som sa nebránila. Skôr ako som sa stihla spamätať, priložil mi penis medzi nohy a hľadal vchod do mojich útrob.
"Počkaj Stano, počkaj.. nezašli sme už trochu.. priďaleko?", habkala som.
Nereagoval a sústredil sa len na to, aby ho už do mňa zasunul.
"Aspoň.. aspon si daj kondóm."
Zakýval hlavou do strán.
"Ach bože..", chytila som sa za hlavu. "Tak si aspoň dávaj pozor, ja.. nechcem otehotnieť. Nič neberiem."
"Dobre, dobre..", zasyčal a zaparkoval so žaluďom rovno pri môj vchod.
Pomaly ho do mňa tlačil a ja som zamračene privierala oči. O chvíľu už vo mne celý kĺzal dnu a von a hlasno dýchal. Trochu som sa pridvihla, oprela sa o lakte a sledovala, ako do mňa Stano pomaly zachádza. Tomáš a Jano sa len zhypnotizovane pozerali a penisy im stáli na maximum. Po pár minútach ho zo mňa Stano vytiahol a prepustil miesto Janovi, ktorý sa vzrušením skoro triasol. Nadržane zaplával medzi moje nohy a už hľadal cestu dnu. Veľmi sa mu nedarilo, tak som si ho sama chytila a nasmerovala ho.
"Jano.. hmm, dúfam, že sa vieš ovládať.", povedala som potichu a on sa na mňa s pootvorenými ústami pozrel. "Neurob sa do mňa.. jasné? Toto nie je video na internete.."
Krátko prikývol hlavou, ale hneď ho do mňa zarazil až po vajcia. Hlasno som zastonala. Začal prudko a rýchlo prirážať a jeho prevísajúce brucho pravidelne narážalo o to moje. Kmital vo mne tak rýchlo, až som sa bála, že sa neudrží a vystrieka sa do mňa.
"Jano, opatrne.. aaa, pomalšie.", skúsila som ho presvedčiť, ale ako by ma ani nepočúval. Našťastie ho po chvíli vystriedal Tomáš, ktorý na to šiel podobne pomaly ako Stano.

Ani neviem koľko krát sa na mne takto vystriedali - vždy keď jeden skončil, nechala som roztiahnuté nohy a zarazil ho do mňa ďalší. Nebudem klamať, postupne mi to bolo aj napriek okolnostiam celkom príjemné, ale keďže sa vo mne všetci pohybovali dosť neskúsene, neočakávala som, že by som sa pri nich spravila.
"Sadni si, ja sa už.. chcem spraviť.", zasyčal Tomáš, posadila som sa na okraj postele a on si ho tesne predomnou zbesilo honil.
"Počkaj, kam mi to chceš..", nestihla som dopovedať, pretože Tomáš začal striekať, a to rovno na moju tvár. Trochu som sebou trhla, ale to už bolo jedno. Prvá dávka mi dopadla na líce tesne pod ľavé oko, a pár ďalších nižšie a nižšie. Ešte ani nedostriekal, a už sa pýtal o slovo Jano.
"Ešte si ho daj nachvíľu do úst.", znova sa netrpezlivo triasol a nešetrne mi ho začal zarážať až niekam na mandle. Nachvíľu sa mi podarilo vyslobodiť.
"Ale nestriekaj mi do úst..", stihla som povedať, a už som ho mala zase plné ústa. Jano len prikývol, ale celý spotený prirážal aj ďalej. Už keď som si prestávala robiť nádeje, že ma počúvne, vytiahol ho a žaluď namieril na pravú časť tváre. Najprv mi vystrekol až niekam na čelo a vlasy, no ďalšie dávky jeho semena mi dopadli na nos a dokonca aj krížom cez pery, ktoré som držala pevne zomknuté. Keď skončil, priam sa zvalil vyčerpaný na zem. Chcela som sa trochu poutierať, ale ešte sa mojej pozornosti dožadoval Stano.
"Ja chcem ešte chvíľu zasúvať.", povedal bez okolkov a položil si ma trochu vyššie na postel. Pokrčila som nohy a roztiahla ich do strán. Hneď ako ho do mňa zasunul, začal svižne zarážať a očami si vychutnával pohľad na moju tvár pokrytú semenom. Ležal nadomnou opretý na rukách a postupne zrýchľoval. O chvíľu už boli jeho prírazy také tvrdé, že som sa celá natriasala a prsia mi lietali hore - dolu. Tomášove a Janove semeno mi pomaly tieklo po ústach, lícach, aj krku, ale to už som veľmi nevnímala. Sústredila som sa len na to, aby sa Stano čo najrýchlejšie spravil. Začala som mu vytážať naproti, a aj keď som nemusela, začala som hlasno vzdychať a stonať. Chcela som ho tým vyprovokovať k striekaniu, čo sa mi o malú chvíľu aj podarilo, ale inak než som zamýšľala. Stano sa začal triasť a zrazu vo mne robil nepravidelné a nekontrolovatelné pohyby. Než som sa stihla spamätať, hlasno zastonal a začal striekať priamo do mňa.
"To si snáď robíš srandu!?", začala som vyvádzať.
Stano sa mi hneď začal ospravedlňovať, že vraj to nechcel spraviť, ale jednoducho sa neovládol. Rýchlo som sa postavila, vyšla z izby a zamierila do kúpeľne, ktorú som si všimla pri príchode. Všetko som zo seba dôkladne zmyla, potom sa zabalila do osušky a šla naspäť do izby. Tam už všetci traja sedeli oblečení a tvárili sa dosť previnilo. Už mi to bolo jedno a rovno tam pred nimi som sa začala obliekať. Všimla som si, že si ma obzerajú rovnako, ako keď som sa pred nimi vyzliekla prvý krát. Keď som na seba nahádzala oblečenie, dala som sa na odchod.
"Tak teda.. zajtra ti prinesieme tú prácu do školy.", ozval sa potichu Tomáš.
Ja som len zahmkala a sama sa vyprevadila. V duchu som si nadávala aká som hlúpa, že som si toho Stana neustriehla, ale aj celkovo - že som sa nechala pretiahnuť tromi chalanmi naraz. A kvôli čomu? Kvôli nejakej blbej seminárnej práci. Čo už, pomyslela som si. Čo sa stalo, už sa neodstane. Zrýchlila som krok a zamierila do najbližšej lekárne. Hanbila som sa ako nikdy, keď som si pýtala "tabletku po". Nechcela som totiž nič nechať na náhodu.

Na druhý deň mi chalani skutočne priniesli do školy moju vypracovanú úlohu. Vytlačenú na papieri a dokonca s nakódovaným programom na usb kľúči. Asi o dva týždne neskôr bola moja práca vybodnotená ako jedna z najlepších a profesor mi dal z celého predmetu výsledné Áčko. A keďže som to medzitým dostala, odľahlo mi, že ten osudný večer ostal bez následkov. Nakoniec teda všetko dobre dopadlo.
O nejaký čas som Stana, Tomáša a Jana stretla pri školskom bufete. Keď ma zbadali ako idem pomaly k nim, trochu uhýbali pohľadom a sčerveneli v tvári. Poďakovala som im za tú semestrálnu prácu a nijak ich neprekvapilo, že som za ňu dostala Áčko.
"Takže sa mi celkovo ešte zlepšil priemer známok, a tak sa môžem uchádzať o štipendium. Vďaka vám.", usmiala som sa na nich. "Odviedli ste fakt super prácu chalani."
"V pohode..", ozval sa Jano.
"Veď.. aj ty si odviedla dobrú robotu.", usmial sa hanblivo Tomáš.
Usmiala som sa a zobrala som si ich trochu nabok, aby nás nikto nepočul.
"Viete, ale v tej.. hmm veci.. sa ešte musíte trochu zlepšiť.", povedala som potichu. "Nemôžete všetko odkukať len z porna.."
Bez slova na seba pozerali a asi nevedeli, čo povedať, tak som pokračovala.
"Ak chcete.. môžeme na tom trochu potrénovať.", zdvihla som obočie. "Čo vy na to?"
Všetci traja začali horlivo prikyvovať. Ešte v ten týždeň som si to s nimi rozdala, tentokrát som však už trvala na kondómoch. Kým skončil školský rok, užili sme si ešte niekoľkokrát. Nikomu som sa tým samozrejme nepochválila, ani tým najlepším kamarátkam. Neskôr počas ďalších ročníkov som vystriedala niekoľkých frajerov, ale so žiadnym som dlho nevydržala. Neviem, čím to bolo. Možno tým, že len jeden mi už nestačil.