U kožnej

8. 2. 2023 · 2 404 zhlédnutí Hornil

Ahoj Jadore31 07.02.23 : Fakt si trtkal s tou doktorkou ? Ty si teda čislo 01:07 To bolo tak, po druhom rozvode, ja 35r sme ostali syn 12 a dcéra 5r sami a tým že som bol vtedy v ženskom kolektíve, učiteľ telocviku triedny a v kondičke, tak som „nespravodlivosť“ súd či pomstu nad ženiným odchod, váľal na všetky ženy „celého“ sveta „ všetky ste rovnaké!“ Chcel som ten jed, zlobu, na ich manipulatívnu krásu, či moju slabosť na ňu ... už neviem – proste to z hlavy bezhlavo vytrtkať, dostať von. Pardon Dámy ... Do slova. Bral som to, jednu za druhov, kolegyne mamičky babky slečinky jasné 18+... No ako som písal koment v blogu o dôkladnom holeni sa lona, milé dámy sa mi naopak pomstili. Tiekli, striekali, priamo úmerne ako pribúdali rástli Bradavice okolo koreňa mojej pýchy. Môj meč spravodlivosti bol v ohrození. Teda fungoval ale pohľad naň bol... do kondómu sa celý nezmestí a aj tak penis koreňom je odhalený. A prši plášti to nie je na mňa. Ja si to potrebujem tú sprchu užiť...

„Moc striedate partnerky" bola diagnóza kožnej Dr.
„...A. A liečba?“ bojím sa oňho...
„hm ... SM... vypaľovaním tekutým dusíkom.“ Smeje sa uštipačne no prekrásnym no odmeraným hlasom ešte atraktívna mimoriadne mladistvá súmerne obdarená päťdesiatnička. /prvý dojem tak 40/.

Dr. Bola milá, všetku pravdu, nielen šaty na prvý pohľad odhalila. Pri liečbe tekutým dusíkom, zo začiatku ma nechala si ho chrániť schovávať do vlastných dlaní ale to nešlo. Chcela doľava doprava, hore dole a v tejto polohe? Veď Stojím pred ňou nahý, ona sedí, hlavu mi má v lone a ako čarodejnica mi tam dymí páli kusy tela a stále niečo rozpráva, spoza sexi okuliarov pozerá, výstrih zakrýva. Nebola až taká striga
... A milý žaluď? V mojich rukách? No mi trčí a trčí. No veselo kuká na ňu čo to tá robí... Ja sa hanbím ako pes, ale ON? Viac a vic sa búri v kazajke mojej ruky, Už aj v Oboch zúri. Neudržím toho záletníka.
„Éj!“ Len na brucho, a na brucho sa mi zanovito tlačí. Ten sa veru nehanbí... ako fialka stojí priam ako fakľa blčí. Tak s ním bojujem, ale jemu to vyhovuje viac a viac toporenie. Hneď ma upozorňuje, že ak ho neskrotím, môže mi ruky opáliť... po chvíli trápenia a rozkoše ona:
„ ... nechajte, ja už to zvládnem. „
Nuž to bol pohľad. Vták je z klietky vonka. Lieta! Má čo chcela. Hompáľajúc sa, cuká neposlušné péro, pruží skacká a ona... do chichotu. A stále opakuje. Nech to nechám na ňu. Materinsky ma varí. Ruky dávam za chrbát oči dohora povzdychnem a s hanbou šepnem?
„ Vzdávam sa!“
No to znamenalo, že mi ho chytí, drží, otáča, manipuluje s predkožkou nevdojak sa mi hrá ONA s Ním...? Čo som to spravil? No ON ju neposlúcha, zdráha sa / keď vtáčka lapajú/.
Tá ho tak schmatla, do päste, pod žaluďom, pod krkom zdrapla, až mi moje oči na plafóne bielu na žltú iskričiek sfarbili. No ale drúk nepovolil! ... On Ešte viac sa mizeráka na zadné, postavil a jej ruku opľul o slinil. Po ruke som jej tiekol no chudera musela sa sústrediť, lebo v druhej ruke čarovná palička s dusíkom si už na mňa chuť robila...
Bože tá rozkoš z údu, smrad z pálenia, horor v koži a trýznenia pudu – No šamanke sa bradavice vzpierajú a liečbu predlžujú a Mne? Z prežitej slasti smylnosti sa mi vysmievajú, ale jej pohyb rúk, lesklých rukavíc mi dušu hladí, nechápal som toto že je môj? Bol obrovský, lesklý po jej drezúre nenásytný.
Počas procesu liečby mi musela stále sliny utierať. Hanbil som sa ako pes, ON nie. No doma som ho musel vždy venčiť, zdrať napomínať aj pred aj po termíne liečby nech si to vynahradím. No neviem prečo ale vždy som bol pri nej v raji. Po jej liečbe my ešte vždy provokatívne poutierala sliny ako mi z neho tiekli a vreckovku dala do rúk: „... toto patrí Vám!“ a vyprevádzala so slovami: „... nezbudenie o dva dni a bez súlože, stále!“
Šok bol po týždni. Už za plentou, keď som sa odzbrojoval dole bez, nohavice na členkoch, som ju počul ešte s novým, veselším a chichotavým mladším hlasom. „Bože! Snáď...“nestihol som do myslieť a už odhrnula záves .
„Pane poďte sem, do kresla“ s tým som nerátal vždy mi stačilo podísť poskočiť len kúsok. „Tak? Idete? Treba Vám pomôcť!“ Ja rýchlo, nech ma obe nevidia, skáčem, členky v gati uväznené, bimbas v skokoch hore dole užíva si, pohľady oboch dievčat naň... už sa predvádza stavia sa, plieska sa o pupok aj s guľkami si tlieska. No trapas! :
„ Pardon... dychčím“ Ja rýchlo Ruky na pomoc na figový list v lone krčím... A ...
BÁC!!!
Spadol som na zem, zviazaný. Ony sa rehocú a úctivo zachraňujú, v podrepe v pančuškách sukničkách...Ó-ó! Bože tie poklady mi ukazujú čo tam skrývajú.
Už som väzeň stredoveku. BDSM je teraz moje... Nie len zviazaný ale aj erotikou mučený im očiam vystavený. Ako vstávam penis si ich pohľady vychutnáva... no Dr. rečie:
„...Pane spravíme vám odber krvi“ obe sa zasmiali...
Sestra nás opustila, škoda.
Liečba takto pokračovala 3 týždne a už sme si aj zvykli na príjemné dotyky keď tu raz pani Dr. bez sestričky povedala.
„Pane posaďte sa“
„Zase odber?“
Mlčala... ja som sa posadil už s pekne nabehnutým rozkvitnutým už na ňu nedočkavým a ona...
Á- Á!
RAZOM na mne, sedí. Chrbtom otočená stále, po pás Vlasy ZLATÉ, krásne voňajú a šteklia moje dlane.
# Hop !#
Kde sa vzala tu sa vzala, jej vagína penisu žaluď, mi schmatla. Ona Dr. ma o sedlala? ...
# čľup čvacht # sa izbou ozýva, vášeň jej rytmus odkrýva.
... topí ho zaborený v strede riťky prekrásnej pančuškovej dierky, stehien čipky v polky.
„Á Á ÁCH, som dnu, topím sa, v pocitoch z údu!“ preberám sa z šoku. No...
... chcem až na dno jej tajuplnej dierky. Chytám hladkám jej telo prsia makám. Dráždim Raz análik a potom klitka. Ona:
„Hi hi ha ha.“ Hrá sami s guľkami? A kolky? ...
Áno!
Hneď má správny rytmus, to pocit z údu neoklame.
Titul Džokej, jej v mojom sedle už žiadna neukradne. Tvárou, chrbtom, bokom jazdí, nikdy opraty v tempe nepopustí: Jej sed drezúry, v sedle mojej chvály, ju nes_ku_toč_ne baví.
Prezrádzali vždy jej zaujaté očí kruté vrásky. ...
Vystretá, pyšne na ŇOM nastoknutá. Hlava hore, PANI čarokrásny tela hrdá. Pánovou po ŇOM vlní, raz opatrne potom drzo náruživo si NÍM vagínu plní. V plášti v silonkách dekolt dokorán, ceckami facká rúžom perí, jazyku jej neodolám:
Á-Á
„...Tak poď! Ty!“ ... už jej tykám údom hlboko vnikám je mi dobre veď som doma... vyznávam sa slasti:
„Prekrásne to robíš. Stehnami mi boky stískaš, vedieš ma svojho žrebca, ... pomaličky, ako dýchaš. Ani nevieš že ma takto do zimomravie hladíš, zmysli dokonale vnadíš.“ Ona...:
„ ... Milujem to!“ ... veľkomožne majetnícky vravíš... a opisuješ ako sa na mne bavíš...
V tom...
Dvere...
Kroky, sestra v stupuje.
Ambulancia našou vášňou spotená,
oči okien žmurkajú rýchlo náš dych zo skiel stierajú...
Dr. ostala sedieť na mne,
je stále na mne nastoknutá,
bielym plášťom ledabolo zahalená.
Čas zastal.
Úd v rytme srdca búcha, vagina si s ním dnuká tiká...

Sestra výsledkami mojej správy ohúrená číta, nevšimla si ešte... a radostne hlasno vraví...:
„Pán je na Hepatitídu B a C , HIv a Sif...“ nedokončila zbadala... prudko sa otočila a vhŕkla:
„Pardon pardon pani Dr. ...“ a priam z izby vyskočila ruky na oči ... a z prahu dverí hlasno:
„Je Negatívny“
Na povel s dverami BUCH...
A Dr. ako vaňa vytiekla...

Smejeme sa dodnes na tom keď sa stretneme, hospitalizovať som sa u nej nedal. Už len pár krát znamienka riešila, a na pamiatku pohladkala. Chĺpky však podľa jej rady len zastrihujem radšej neholím už dohladka.