Neverná na firemnom večierku

"Miši, ideš na obed?", zvolala na mňa kolegyňa skoro z opačného konca miestnosti.
"Dnes nie, mám tu niečo z domu.", usmiala som sa a zamávala vo vzduchu miskou so šalátom.
"Á, zdravá strava.. jasné, chápem.", žmurkla na mňa. "Nechceš si pokaziť tú svoju dokonalú figúru."
"Ale čo si..", mávla som rukou a už som si otvárala svoju nádobu s obedom.
Ostatné kolegyne a kolegovia zatiaľ pomaly odišli na obed, a tak som aspoň nachvíľu ostala sama. Pracovala som v jednej veľkej (a známej) nemenovanej spoločnosti, ktorá vyrába elektroniku. Konkrétne som pôsobila na finančnom oddelení, ktoré zaberalo jedno celé podlažie tejto budovy, a v podstate to bol taký ten 'open office', kde má každý akurát tak svoj vlastný stôl a počítač.
Nastúpila som do tejto firmy krátko po vysokej, a zatiaľ som tu pracovala len necelý rok. Práca ma celkom bavila, aj plat bol fajn - pre mladú začínajúcu babu stačil.
"Ale ale, Miška. Čo tak sama?", začula som zrazu za chrbtom Rasťa - tiež kolegu.
"Hmm.. obedujem.", obzrela som sa na neho. "Myslela som, že ste šli všetci do jedálne.."
"Všetci nie.", oprel sa o môj stôl a neomalene s arogantným úsmevom ma pozoroval.
Aby som to upresnila, Rasťo bol ten typ chlapa, čo sa snažil zbaliť každú babu, a navyše to dával celkom bez hanby najavo. Bol to jednoducho taký ten namyslený frajer. Kolovali fámy, že už dostal do postele minimálne polovicu dievčat / žien z našej firmy, ale tomu sa mi nechcelo veriť. Rasťo vlastne nebol ani žiaden fešák. Bol trochu vyšší, priemernej postavy, bez vlasov (pravdepodobne si ho hlavu pravidelne holil, pretože sa mu už robila plešina). Navyše bol už trochu starší, myslím, že mu ťahalo na štyridsiatku.
"No čo, Miška? Kedy si niekam vyrazíme?", neprestával sa usmievať.
"Koľko krát ti mám opakovať, že som zadaná?", pokúsila som sa o silený úsmev.
"Ake veď ti nie je prekážka.."
Zdvihla som obočie.
"Možno pre teba..", pustila som sa do jedla.
"Čo už s tebou.. Možno si to raz rozmyslíš.", žmurkol a odišiel preč.

Poobede som potrebovala pomôcť s jednou prácou, ktorá nebola zrovna môj chlebík, ale jediná kolegyňa, ktorá by o tom niečo mohla vedieť bola zrovna PN.
"Choď s tým za Rasťom, pokiaľ viem, ten v tom vie chodiť. Určite ti pomôže.", odporučila mi kolegyňa Katka.
"Tak zrovna za ním sa mi nechce ísť."
"Prečo? Ešte stále ťa oblapuje?", zasmiala sa a ja som naštvane pokývala hlavou. "Ten sa len tak nevzdá, čo?"
"To tu ozaj nie je nikto iný, kto by mi s týmto pomohol?", zamávala som papiermi vo vzduchu.
"Len dvaja.", mykla plecami Katka. "A Erika je zrovna chorá, takže.."
Zhlboka som si vzdychla.
"Tak fajn.", pohla som sa smerom k Rasťovnu stolu.
Ten bol hneď samozrejme samý úsmev. Vysvetlila som mu, o čo ide.
"To nebude problém, Miška, to stihnem ešte dnes, ak chceš.", povedal.
"To by bolo super.", usmiala som sa.
"Ale niečo za niečo. Musíš mi sľúbiť, že si na tom teambuildingu so mnou zatancuješ.. a prihodíme k tomu aj nejaký ten drink. Čo ty na to?", znovu sa usmieval od ucha k uchu.
"Ty tam ideš tiež?", začudovala som sa.
"Samozrejme. Takú akciu si nemôžem nechať ujsť."
"Tak fajn, platí.", povedala som po chvíli.
"Super, hneď sa aj do toho pustím."
Dala som si hneď čelom vzad, a v duchu som dúfala, že na tú našu dohodu nejak zabudne.

Domov som prišla celkom unavená. Matej, môj priateľ, s ktorým som bývala, už bol doma.
"Ako bolo v práci?", privítal ma pusou.
"Dlho.. ale dalo sa to vydržať. Dnes chcem už len oddychovať."
"Zajtra vyrážate na tú vašu firemnú akciu?"
"Hej.", vzdychla som si. "Už zajtra ráno. Je to na celý víkend "
"To vyznelo, ako by sa ti tam nechcelo.", zasmial sa Matej.
"Ale chce sa mi.. Len som teraz taká nejaká unavená."
"Jasné.."
Dala som si sprchu, rýchlu večeru a zaspala som pri telke opretá o Maťa.

Ráno som sa pobalila, obliekla, rozlúčila sa so svojím priateľom a vyrazila. Zviezla som sa na aute s Katkou a ešte jednou kolegyňou. Firemná akcia sa konala hodný kus od Bratislavy, kde som bývala aj pracovala, v malom meste pod kopcami. Naša spoločnosť tam rezervovala nejaký hotel, ktorého súčasťou bola aj veľká reštaurácia s barom. Na tento víkend to trochu upravili podľa požiadaviek našeho vedenia a zábava sa mohla začať. Súčasťou teambuildingu boli aj rôzne hry - bowling, biliard a podobne. Hlavná zábava začala večer. Samozrejme nechýbala tombola a vlastne všetky veci, čo sa na firemnom večierku robia. Dosť sa pilo, ale to asi nie je žiadnym prekvapením. Priznám sa, že aj ja som už mala v sebe viac pohárikov, než je u mňa zvykom.
Zrovna sme s niekoľkými kolegyňami, s ktorými si asi najviac rozumiem, sedeli pri stole v rohu miestnosti a riešili rôzne klebety.
"Á tu ťa mám..", zastavil sa zrazu pri nás Rasťo a pozeral sa so svojím typickým úsmevom rovno na mňa. "Nejdeme si zatancovať?"
"Hmm zrovna teraz sa mi nechce, prepáč.", snažila som sa ho odbiť. "Možno zachvíľu."
Nejaký čas ešte naliehal, aj mal nejaké poznámky, ktoré boli tak trochu cez čiaru, ale nakoniec odišiel.
"Počuj Miši, ten ide riadne po tebe.", nahla sa ku mne Katka akoby chcela šeptať, ale samozrejme to počul celý stôl.
"No, asi si ťa vyhliadol ako svoju ďalšiu korisť.", usmiala sa ďalšia a zdvihla obočie.
"Ale prosím ťa.", mávla som rukou. "Ktovie, či je to vôbec pravda - čo sa o ňom hovorí. Neviem, ktorá by s ním dobrovoľne išla.", povedala som a kopla som do seba ďalší pohárik vodky s džúsom.
"Možno by si sa čudovala.", odpovedala a hneď sme sa na ňu všetci pozreli.
"Nieeeee ja..", zasmiala sa. "Teraz nehovorím o sebe, vy kravy.", teraz sme sa zasmiali už všetky. "Baby z reklamačného niečo spomínali.."
"A čo také?", naliehala Katka.
"Noo veď to, čo sa o ňom hovorí.. Ževraj to je pravda - že preťahuje, čo mu príde pod ruku."
"Hej? A to ti všetko porozprávali tie baby z reklamačného?", skepticky som sa spýtala.
"No áno.", mykla plecami. "Niektoré sa s tým dokonca chválili, neverili by ste."
Začudovane (a už aj trochu priopito) sme sa na seba s Katkou pozreli.
"A hovorili tie baby aj nejaké detaily?", zasmiala sa Katka.
"Kati!", drgla som ju, ale zasmiala som sa tiež.
"Čo? Veď len klebetíme.."
"No vieš čo? Jednu vec spomenuli.", ozvala sa znovu tá kolegyňa. "Že vraj má.. ako to povedať. Celkom slušné zásoby."
"Čooo?", vyletelo zo mňa akoby nechápavo.
"Ježiš, čo čo? Nechápeš? Akože dokáže vyprodukovať veľa semena..", všetky baby sa zasmiali. "To ti mám ozaj takto polopate vysvetľovať?"
Zasmiala som sa aj ja, neurazila som sa.
"To mu to tie dievčatá nejako zmerali alebo odvážili?", spýtala sa so smiechom Katka.
"Nieeee..", odpovedala kolegyňa, keď sme sa všetky znovu dosmiali. "Ževraj..", stíšila hlas a naklonila sa k nám. "Ževraj sa zatiaľ každej spravil na tvár, vraj to je taká jeho úchylka alebo čo. Všetky baby to hovorili rovnako. Teda aspoň tie, ktoré o tom chceli hovoriť."
"Fíha.. tak to už hej.", povedala Katka a pozrela na mňa. "No vidíš, a teraz si vybral teba.", drgla ma so smiechom.
"Tak to sa tentoraz pekne popálil, ja mám svojho Maťa..", sebavedomo som povedala. "Ja nie som ako tie štetky z reklamačného."
Zasmiali sme sa a postupne prešli na inú tému. Ďalej sa rozprávalo, pilo a mne sa úspešne darilo vyhýbať Rasťovi.

Čas pokročil a ja som cítila, že už mám dosť. Značné množstvo ľudí sa už vytratilo do izieb, a tak som sa postavila od stola aj ja. Baby chceli ešte chvíľu ostať, tak som im zaželala dobrú noc a vydala sa hore schodmi. Už po pár krokoch som zistila, že som to s pitím prehnala, a tak som sa chcela, čo najrýchlejšie zvaliť do postele. Na malú chvíľu som na opätkoch stratila rovnováhu a takmer som spadla, ale stihla som sa oprieť o stenu. Takmer súčasne ma ale niekto chytil za ruku.
"Opatrne, Miška.. Aby sa ti niečo nestalo.", zaznel mužský hlas.
Samozrejme to bol Rasťo. Chytil ma pod ramenom a už mi pomáhal hore schodmi.
"Ja by som to zvládla.. ale ďakujem.", povedala som priopito.
"Viem, viem, ale predsa len, istota je istota.", usmieval sa a pomaly sme šlapali ďalej. "Navyše, ešte stále mi dlžíš ten tanec a drink."
"Á, vlastne áno..", spomenula som si. "Ale ja sa už na parket nevrátim, takže smola."
"To nevadí, zatancovať si môžeme aj na izbe.", nedal sa Rasťo.
"No to neviem.. či je dobrý nápad.", snažila som sa odporovať.
"Dohoda je dohoda, Miši."
Nereagovala som, a tak pokračoval:
"A v rámci utužovania dobrých pracovných vzťahov by sa dohody mali dodržiavať, nemyslíš?"
"Ale veď hej.. ja viem."
"No vidíš.. veď o nič nejde, len si pripijeme, zatancujeme a bude."
Dlho ma presviedčal, až sme zrazu boli pri dverách mojej izby.
"Ach, tak dobre, ale len nachvíľu..", prevrátila som oči a už som odomykala dvere.
Vošli sme dnu, Rasťo na nič nečakal, vzal zo stola šampanské, ktoré dali z recepcie na každú izbu, a už rozlieval. Pripili sme si, a hneď ma napadlo, či je múdre teraz piť aj bublinky.
"A ako tu na izbe chceš pustiť hudbu?", usmiala som sa.
"To nebude problém.", vytiahol telefón a zachvíľu sa izbou niesli zvuky nejakej pomalej pesničky.
"Fíha, takýto slaďák?", položila som rečnícku otázku, ale to ma už Rasťo držal okolo pásu a pomaly sme sa začali hýbať v rytme hudby.
"Počkaj, toto si radšej vyzujem.", skopla som zo seba topánky a radšej som tancovala naboso.
Tak som sa tam teda kymácala zo stranu na stranu, ruky okolo Rasťovho krku, zatiaľ čo tie jeho boli na mojich bokoch. Cítila som ako sa mi trochu točí hlava a pár krát som trochu stratila rovnováhu, čo on hneď využil a viac si ma natlačil na seba. Teraz som už bola prakticky opretá o neho, a ani som si nevšimla kedy, zrazu mal ruky na mojom zadku. Mala som oblečené len krátke modré šaty. Také tie, ktoré sú navrchu viac obtiahnuté, a od pása dolu voľnejšie. Ale viete ako to je, keď má človek vypité - neberie veci tak vážne, resp. dosť veľa vecí mu nevadí, aj také, čo by mu inak vadili. Takže ani neviem prečo, ale nechala som mu ruky tam. To zrejme zobral ako výzvu, pretože ochvíľu som zacítila, ako mi jednou rukou dvihol spodný okraj šiat a druhou blúdil po takmer holom zadku.
"Heeeej.", ozvala som sa zo smiechom, ale inak som neurobila nič.
"Čo? Veď len tancujeme.", Rasťo sa usmieval a stále mi dlaňou behal po zadku.
Prstami jemne prechádzal po nohavičkách a uprene ma sledoval.
"Toto mi už nepripadá ako tanec.", stále som sa usmievala ako pripečená - proste som bola opitá, nevedela som, čo robím.
Tak sme sa tam ešte v rytme hudby nejaký čas vlnili a Rasťova ruka mi behala po zadku aj stehnách. Na pár sekúnd akoby ma osvietilo, uvedomila som si, čo robím a stopla som to.
"No.. to by už aj stačilo.", povedala som opito s úsmevom a popravila si šaty na zadku.
"Ale, Miši, veď ešte neskočila pesnička..", prehováral ma a znovu ku mne pomaly pristúpil.
"Nejaká je dlhá..", zasmiala som sa ako pubertiačka. "Tá pesnička myslím."
"Ešte chvíľu..", už bol pri mne a chytil ma za boky.
"Už sa musím vyzliecť a ísť spať.", snažila som sa mu vyšmyknúť.
"Dobre, dobre, tak ti aspoň pomôžem s tými šatami. Čo ty na to?", dopovedal a v momente stál za mnou a rozopínal mi zips na chrbáte.
"Nieee, ja to zvládnem aj sama!", smiala som sa.
"Ale nezvládneš, pomôžem ti.", nedal sa.
"Zvládnem..", doťahovala som sa s ním ako malé decko.
"No tak ukáž, či to zvládneš sama.", povedal zrazu.
Nasledujúce sekundy neviem inak popísať, iba zase tak isto - bola som opilá a nevedela som, čo robím. Nerozmýšľala som triezvo, chcela som Rasťovi ukázať, že sa viem dostať z tých šiat aj sama a o pár momentov som si ich rovno pred ním vyzliekla. Hodila som ich na stoličku, a ešte som víťazoslávne zahlásila:
"Vidíš, hovorila som ti, že to dokážem."
Teraz som pred ním už stála len v bielom spodnom prádle, čo som si uvedomila, až o hodnú chvíľu. Opäť som sa zasmiala a neomalene si zakrývala prsia.
"Tak ešte posledný tanec..", zahlásil Rasťo a v momente bol na mne nalepený.
"Rasťooo..", bolo jediné na čo som sa zmohla.
Ak teda nerátam opilecký smiech. Nachvíľu to pripomínalo také ľahké zápasenie, Rasťo sa ma snažil chytiť do tanca, ja som sa trochu krútila a obaja sme sa hlasno smiali.
"Ale veď.. ja som tu len v spodnom prádle. Takto už nemôžem tancovať.", priblblo s úsmevom som argumentovala.
"A čo je na tom, Miška?", odpovedal Rasťo a očami mi skenoval hrudník. "Veď je to akoby si bola na kúpalisku v plavkách. Tam sa nehanbíš.."
Zvládla som sa len zasmiať a pokračovala v tom chaotickom tanci a zápasení s Rasťom.
"Tak dobre, počkaj.. aby to bolo trochu vyrovnané.", povedal a než som sa stihla na ňho pozrieť, stál pri mne už len v boxerkách. Znovu sa na mňa natlačil a rukami mi behal po tele. Chvíľu sme so smiechom ešte tancovali, keď mi Rasťo celkom nečakane rozopol podprsenku.
"Počkaj, počkaj, Rasťo..", nervózne som sa usmievala, ale to už podprsenka letela niekam do rohu izby. Stála som teraz pri ňom už len v nohavičkách a svoje guľaté dvojky som si takmer vôbec nezakrývala.
"Rasťo.. musím sa obliecť.", smiala som sa, ale pokračovali sme v tom divnom tanci aj naďalej. Veľmi si to nepamätám, chvíľu som cítila jeho ruky na zadku, v ďalší moment mi stláčal prsia. Dokonca sme nejaký čas tancovali aj tak, že som bola otočená chrbtom k nemu. Zadok sa mi obtieral o jeho rozkrok a ruky mal neustále zamestnané mojimi prsiami. Takto sme sa tam vlnili a ja som si vôbec neuvedomovala vážnosť situácie. Zrazu sme sa akoby zatočili, stratili trochu rovnováhu a za môjho zvísknutia sme dopadli na posteľ. Smiala som sa ako blázon, ale len do chvíľe, kedy mi stiahol nohavičky a presunul svoju hlavu medzi moje nohy.
"Rasťo..", povedala som potichu a už vážnejšie.
Na nič nečakal a hneď ma začal jazykom lízať.
"Rasťo, to nemôžeme..", krútila som sa na posteli a držala mu hlavu.
Nepamätám si, či som sa ho aj snažila aspoň trochu odtlačiť, no o chvíľu to už bolo všetko jedno. Rasťov jazyk mi behal po mušličke a ja som prestávala vnímať realitu. Zavrela som oči a nechala ho, nech mi to robí ústami. Ani na okamih neprestával lízať, ruky presunul na moje prsia a silno mi ich stláčal. Bola som ako v tranze a hýbala som panvou, akoby som vyrážala naproti jeho ústam. Keď už som si myslela, že asi nikdy neprestane, ucítila som, ako ma zaľahol svojim telom a ako do mňa tlačí svoj nástroj.
"Rasťo.. to predsa..", nedopovedala som, hlas mi prerušil prudký prienik, za ktorým nasledoval môj tlmený výkrik. Trochu to zabolelo, ale alkohol pomohol utlmiť bolesť. Hneď vo mne začal kĺzať. Pozrela som dole, a keď som zbadala ako do mňa pravidelne vniká, neveriacky som zakrútila hlavou a zvalila sa naspäť na matrac. Pripadala som si ako vo sne - vo sne, v ktorom podvádzam svojho Maťa. Pozrela som sa na Rasťa, ten sa len samoľúbo usmieval a tiež sledoval môj výraz. Trochu pritvrdil a ja som na to okamžite zareagovala. Zavrela som oči, prehýbala sa v chrbte a vzdychala som hlasnejšie, než by sa na izbu v hoteli patrilo. Zrazu mi bolo všetko jedno, nechala som sa tým unášať a sama seba som pristihla, ako držím Rasťa za zadok. Pokrčila som inštinktívne nohy a v izbe to začalo pekne plieskať. Búšil do mňa ako stroj, až som cítila, ako o mňa narážajú jeho vajcia.
Rasťo mal dobrú výdrž, nakladal ma už pekne dlho a ani nachvíľu nepoľavil. Ja som samozrejme neprestávala stonať, no nevyzeralo to, že by som sa dnes mala spraviť. Asi to bolo tým alkoholom, neviem. Naopak Rasťo vyzeral, že za blíži k vrcholu.
"Neboj sa..", povedal potichu celý zadýchaný. "Zachvíľku do bude.", usmieval sa a zrýchlil prírazy.
Neviem, čo ma to napadlo, vôbec som nerozmýšľala a so zavretými očami som tiež potichu povedala:
"Do mňa.. hmm, sprav sa.. do mňa."
S Maťom to takto robíme bežne, beriem totiž antikoncepciu a navyše mi to neraz 'pomohlo' k dosiahnutiu orgazmu. Rasťo sa len usmial:
"Lákavá ponuka, Miška, ale.. hmm.. mám pre teba pripravené čosi lepšie."
Zrýchlil, ako by to už chcel nadobro dotiahnuť do konca a ja som bola v siedmom nebi. Zrazu ho zo mňa prudko vytiahol a rýchlo sa presunul k mojej hlave. Kľakol si obkročmo okolo mojich ramien - doslova si sadol na moju hruď a rukou si rýchlo honil rovno nad mojou tvárou. Vajcia si akoby vyložil na moje ústa a celý spotený sa triasol. Ja som ešte lapala po dychu, keď hlasno zastonal a sekundu na to som ucítila ako mi na tvár dopadá niečo teplé. Rasťo striekal ako zmyslov zbavený. Najprv na čelo, potom na nos, líca, ústa - a po chvíli som cítila, ako mi tečie jeho semeno po celej tvári. Hlavou mi rýchlo prebleskla myšlienka, ako mi pri stole kolegyňa hovorila, že je týmto Rasťo známy a ja som tomu neverila. Bolo toho fakt veľa, a akoby nejakým zázrakom sa mi nič nedostalo do očí. Otvorila som ich a uvidela som Rasťa ako si z penisu vytláča posledné kvapky semena. Keď skončil, priložil mi ho medzi pery. Ja ako v tranze a s privretými očami som pootvorila ústa a sala mu zo žaluďa všetko čo tam zostalo. Potom si už len pamätám, ako sa Rasťo obliekol a vytratil sa z izby. Tak ako ma tam nechal, som aj zaspala.

Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy a spočiatku som si myslela, že to všetko bol len sen. Rýchlo mi ale došlo, že nebol. Celú tvár som mala od Rasťovho semena, ktoré mi tam v noci uschlo a samozrejme boli od toho aj vankúš a matrac. Nahá a s výčitkami som sa vybrala to kúpeľne, kde som sa poriadne poumývala. Strašne som sa hanbila - nemohla som sa na seba ani poriadne pozrieť v zrkadle. Bolo ale už dosť hodín. Raňajky už síce nestihnem, ale ani by som na ne nemala chuť. Dala som sa nejak dokopy a dole som zišla, až keď mi zavolala Katka s tým, že už odchádzame na aute domov.
"Miši, vyzeráš strašne.", reagovala hneď ako ma uvidela.
"Aj sa tak cítim. Včera som to s tou vodkou prehnala.", sadla som s ťažkosťami do auta.
"Hmm, to vidím.", usmiala sa na mňa. "Aspoň si dobre spala?"
"Celkom hej..", mykla som plecami.
"A nepočula si tie zvuky? Niekto si v noci pekne užil.", Katka sa zasmiala.
"Aké zvuky?", tvárila som sa akože o ničom neviem.
"Nooo z nejakej izby šlo celkom hlasné stonanie.. ale ty si určite nič nepočula, keď ťa tak vidím. Určite si spala ako zabitá."
Prikyvovala som hlavou a po chvíli jazdy autom som zadriemala. Zobudila som sa až pred mojim barákom. Doma som sa zvítala s Maťom a samozrejme som sa mu k ničomu nepriznala.

Bála som sa, či Rasťo nebude mať v práci nejaké blbé reči, ale na moje prekvapenie sa správal akoby sa nič nestalo. Navyše, jeho záujem o mňa poklesol, a úplne ma prestal otravovať. Dosiahol, čo chcel a určite sa teraz zameral na nejaký iný objekt, pomyslela som si. A tak sa teda nejako stalo, že som sa zaradila k dlhému zástupu žien z našej firmy, ktoré Rasťo pretiahol. A ktorým postriekal tvár.. Stále som tomu nemohla uveriť - ja, čo som si vždy myslela, že sa mi niečo také nemôže stať, že som iná ako ostatné. Opila som sa a nechala sa pojebať kolegom z práce ako nejaká kurva. Možno nakoniec nie som až taká iná..