V mene zákona (zmarené vyšetrovanie)

Ani len netušil, že ho sleduje v odraze zrkadla. Sledoval, ako sa prehŕňa rôznymi kúskami jej spodného prádla. Nie, neboli to tie, ktoré nosí štandardne v každodenný deň. Boli to presne tie, ktoré majú upútať mužskú myseľ. Tie, ktoré zvýraznia jej postavu, zabalia od nahoty a pobúria predstavivosť, ktorá si okamžite začne predstavovať všetky možné scenáre. Presne tak teraz vyzeral jeho pohľad.
“Nie sú tu.” záhlasila, keď skladala naspäť kožený korzet, v ktorom sa nedávno promenádovala pred Ivetou a potenciálnym adeptom na zlodeja.
“Rozumiem.” zareagoval veľmi pokojne. Ako policajt bol trénovaný, takže nijako neodhalil rozptýlenie v jeho hlase. Ale oči v zrkadle ho už dávno prezradili.

Jana otvorila druhý najspodnejší šuflík, kde mala naskladané športovejšie podprsenky a zároveň šikovne rozložené rôzne erotické hračky. Mali presne svoj účel pre túto situáciu. Odhaľovali, že Jana je hravá, flexibilná a jednoducho miluje sex v akejkoľvek forme. Vedela, že to zafunguje na každého testosterónom poháňaného muža a ona túžila len presne po takých mužoch. Nepotrebovala takého, čo sa o ňu postará, ale takého, čo ju uspokojí. Statného policajta s profesionálnym prístupom. Zviesť ho bola pre ňu výzva i túžba. Nechala ho pokochať sa jej dráždidlami v šuflíku a v tom najlepšom ho zavrela.

Otočila sa mu tvárou, zatarasila prístup k všetkým zásuvkam a tvárila sa, že sa zúfalo pokúša nájsť správne slová.
“Už viem, kde sú.”
“Kde?” spýtal sa prekvapene policajt.
“Ach, to je trapas.”
“Takže vám ich neukradli?”
“Bože, to je trapas.” dramaticky zvyšovala hystériu v hlase.
“To sa stáva. Nie ste prvá ani posledná.” snažil sa ju pohotovo upokojiť policajt.
“Mne nie, poslednú dobu len samé takéto trapasy.”
“To je v poriadku.”
“Nie je, veľmi ma to mrzí. Cítim sa strašne trápne, že vám robím takéto problémy.”
Pomaly sa zosunula k zemi a zakryla si tvár. Znela veľmi presvedčivo, hoci to mala všetko do bodky dopredu pripravené.
“Je to v poriadku, také sa stáva. Je to moja práca.”
“Takmer som obvinila nevinného človeka. Bože, takmer som obvinila Ivetku.”
“K ničomu takému nedošlo. Takže stratený predmet je u vás v bezpečí?”
“Áno.” pozrela nesmelo na neho pomedzi prsty a na chvíľu akoby zaváhala.
“Vy to asi nepochopíte, ale bolo mi smutno samej, chcela som si spraviť večer pre seba. Nahodila som sa ako do spoločnosti…vlastne prečo vám to rozprávam?” opýtala sa, aby zistila jeho záujem.
“Rozumiem vám.”
“Ste naozaj milý. Takže vám asi došlo, že ja hlúpa som všetko vložila na jedno miesto, keď som si užila krásny večer osamote. Bože, ja som taká hlúpa.”
“Nie ste.” oponoval policajt.
“Som, to je trapas. Robím vám neustále len robotu. Takéto trapasy. Najradšej by som sa od hanby prepadla.”
“Nie je. Stáva sa to.”
“Musíme sa vám nejako odvďačiť.”
“To nie je naozaj nutné.”
Jana vedela, že keby sa ho pokúsila teraz zviesť, tak to dopadne ďalším fiaskom. Aj túto časť mala pripravenú.
“Mám nápad.”
Pozrel na ňu skúmavým pohľadom. Nebola v ňom ani iskra vzrušenia, čo ju trochu hnevalo. Bola v ňom iba iskra profesionálnej zvedavosti.
“Mám nápad.” zopakovala a spýtala sa: “Máte rád rýchle autá?”
Trochu ho prekvapila otázkou, preto nestihol odpovedať.
“Všetci muži majú radi rýchle autá.” pohotovo doplnila z neho a nedala mu priestor na vyjadrenie.
“Môj brat robí na dráhe a vie požičať naozaj rýchle autá, ktoré môžte popreháňať po okruhu.”
Naďalej len na ňu pozeral a boli vidieť, ako teraz premýšľa.
“Súhlasíte?” nabádala ho na odpoveď.
“No…” chcel niečo povedať, ale Jana ho okamžite prerušila: “Prosím, prijmite to, lebo inak sa pod zem prepadnem. Chcem sa vám odvďačiť za vašu ústretovosť a zahladiť všetky tieto moje trapasy.”
Mlčky sa jej díval do očí.
“Prosím.” úpenlivo naliehala, aby vyvolala dojem, že bez súhlasu ho z bytu nepustí.
“Nemal by som, ale ak na to trváte.” nakoniec odpovedal s úsmevom.
“Výborne.” potešila sa a hneď pokračovala v dosahovaní svojho cieľa: “Dajte mi, prosím, vaše telefónne číslo a ja hneď ako preverím od brata, kedy by to bolo najvhodnejšie, pošlem časy a vy mi potvrdíte ten, ktorý by vám najviac vyhovoval.”
Chvíľku zaváhal. Nebol si istý, či chce dávať tejto neriadenej strele číslo. Lenže keď sa mu vybavil jej zadok, obsah šuflíkov a jej zjav, krv sa mu nahromadila nižšie a ochotne jej nadiktoval číslo. A možno ho zlákala len tá ponuka šoférovať poriadne rýchle športové auto.