Nočná Bludička 1/2

Som dieťa Tmy. Dcéra Mesiaca. Nemôžem chodiť cez deň von. Som celá biela. Blúdim ulicami a hľadám si muža. Musím mať muža. Milenca. Výkonného. Nenásytného. Takého, ktorý veľa zvládne a veľa vydrží. Takého, ktorý je originálny. Vynaliezavý. Perverzný. Takého, pre ktorého budem výzvou.
Vychádzam zo svojho bytu. Neviem, či sa to miesto, kde bývam, dá nazvať bytom. Upravila som si pivničný priestor. Priestor, ktorý má odvetrávanie, kam však ani jeden slnečný lúč neprenikne. Tmavé miesto. Pre niekoho možno bezútešné. Nie je tam nič, len posteľ, stolička a skriňa, v ktorej je zopár šiat. Nosím len večerné šaty, luxusné. Také, ktoré na seba môžem obliecť do luxusných nočných podnikov. Do baru, alebo do kasína.
Som na ulici, blíži sa polnoc. V tmavomodrých šatách z lesklého materiálu prekrytých čiernym kabátom a čiernych lakových čižmách na extrémne vysokých ihlových podpätkoch nastupujem do električky. Nepotrpím si na taxíky. Nevlastním auto. Pohybujem sa verejnou dopravou. Zadarmo. Nikdy som neplatila cestovné a nikdy som neplatila pokutu. Viem si to zariadiť. Sliepňavé svetlo v električke mi vyhovuje. Lúzeri, ktorí sedia neďaleko mňa, mi nenaháňajú strach. Ich pohľady mi dokonca lichotia. Trošku aj bavia. Nič netušia. Možno sa o niečo pokúsia a v tom prípade budú ľutovať. Ak sa nepokúsia, tým lepšie pre nich.
Vystupujem z električky a zahýňam do tmavej ulice. Nefunguje tam nočné osvetlenie. Veľmi mi to vyhovuje. Naozaj veľmi. Nikdy v tej ulici nefunguje nočné osvetlenie. Svojho času to každý deň niekto zariadil tak, že tie svetlá skrátka porozbíjal. Denne sa snažili to opravovať, udržiavať. A denne to niekto zariadil, že zase boli rozbité a nefunkčné. Ten, kto zabezpečoval svetlo v tejto ulici, to už natrvalo vzdal. Konečne! Z tmavej ulice zahýňam do nočného baru. Vstup je pre mňa vždy otvorený. Nemusím tam minúť ani cent. No keď ma vidia vchádzať, otvárajú mi dvere dokorán.
Vždy ma tam chcú. Sadám si rovno ku baru. Ponad celý barový pult sa tiahne zvláštne modré osvetlenie. Barman mi kývol na pozdrav. Hneď mi začal pripravovať môj obľúbený GinTonic s citrónom, s ľadom. Málo ginu, veľa tonicu. Nápoj si usrknem a obzerám sa. Barman mlčky naznačil kývnutím hlavy nabok, kde sedí chlap, ktorý by ma mohol zaujímať. Nepozriem sa nabok. Vidím ho v zrkadle, ktoré je za barom. Robustný chlap stredného veku. Tmavé vlasy, chlpatá hruď, čiernobiela kockovaná košeľa. Rifle, pracovné topánky. Žiaden intelektuál. Skôr pracuje ako remeselník. Hrubé ruky zvierajú veľký pohár s čiernym pivom. Pozerá do prázdna. Náhle zachytí v zrkadle niečo, čo ho zaujalo. Vidí ženu. Krásnu ženu, vysokú, štíhlu, s bielou pleťou, svetlými vlnitými vlasmi. Nymfu. Vidí mňa. Pohľad má prekvapený, uznanlivý, plný túžby. Ostáva sedieť. Ešte váha. Premýšľa, či sa má odvážiť, či sa má priblížiť. Nakoniec neodolá.
Vstal. Obchádza chlapíka v obleku, ktorý doteraz váhal a teraz čaká, ako dopadne tento odvážlivec, ktorý sa opovážil ho predbehnúť. Pán Váhajúci, ktorý ostal sedieť, je mladý, niečo po tridsiatke, blonďák s briadkou a s úzkym sakom. Typický predajca čohokoľvek kdekoľvek. Ten počká. Pán Odvážny sa postavil ku mne a zamrmlal niečo v zmysle, že by si rád prisadol. Odpovedám len sklopením viečok. Po dvoch sekundách sa rozhodol a sadol si. Barman mu nalial nové čierne pivo. Kabát mám dávno odložený na vešiaku. Sedím len v šatách, nahý chrbát, predný diel šiat až po hrdlo, zabezpečený na šnúrku okolo krku. Na šatách veľmi účelný vysoký rozparok. Pohnem nohou, vidí samodržiace pančuchy lycrové, čierne s bohatou čiernou krajkou na okraji. Zafučal. Nenápadne mrknem do jeho rozkroku. Jednoznačne vzrušený. Brunátny v tvári. Privreté viečka. Hlboko dychčí. Pohnem nohou ešte trošku. Všimol si to. Jednoznačne.
Vidí, skôr ešte tuší, ale oprávnene, že nemám nohavičky, som naostro. Ešte viac pohnem nohou. Veľmi nepatrne, v tom jeho poloopitom stave ten pohyb nemohol zachytiť. Ale začal civieť na to miesto. Na miesto, kde by ju mohol vidieť. Moju pičku. Vyholenú úplne donaha, nahladko. Je biela a svieti čistotou, láka predstieranou nevinnosťou. On vie, je predsa zrelý chlap, musí vedieť, že panna určite nebudem. Ale to, čo vidí, mu panenstvo veľmi pripomína. Niečo mladé, čisté, nevinné. Šialene ho to vzrušuje. V jeho nohaviciach je vidno mohutnú erekciu. Tvár má tmavočervenú. Pohla som aj druhou nohou a šaty sa mi doslova roztvorili.
Už ju vidí celú. Čiaročku zárezu pipinky sleduje na vzdialenosť ledva jedného metra. Tá vzdialenosť je tak krátka a zároveň tak nekonečná. Premýšľa, ako ju prekonať. Ak chce byť gavalier, tak nemá šancu. Ak sa rozhodne ísť tvrdo na vec, môže naraziť na tvrdý odpor a tiež na veľké problémy s barmanom a ochrankou baru. Jemne nakloním hlavu a ticho sa ho spýtam: „Pôjdeme?“ Šokovaný mojou otvorenosťou vehementne prikývne. Ako mladý zajac skočí ku vešiaku a podáva mi kabát. Drží ho tak, aby som sa mohla obliecť. Je hrdý sám na seba, ako sa vie správať, aký je galantný a zároveň plný nedočkavosti a očakávania šialeného erotického zážitku. Bude ho mať. Ten zážitok bude šialený, bude erotický a zažije niečo, čo si nevedel nikdy predstaviť, že ho zažije. Že také niečo úžasné prežije.