Ukrajinka 10

“Nemám s tým najmenší problém.” vyslovil som moju záverečnú myšlienku nahlas. Obe na mňa nechápavo pozreli. Vôbec netušili, aké všetky myšlienky mi prebehli hlavou.

Uvedomil som si, že podeliť sa o Annu s Tatianou nemusí dopadnúť katastrofálne. Z nejakých článkov som už počul o plnohodnotných vzťahoch medzi viacerými partnermi. Dokonca sa mi podarilo spomenúť aj na termín, ako sa takého vzťahy označujú. Polyamória. Áno, to je presne ten termín. Zvyčajne označuje partnerstvá, kedy muž má viac partneriek alebo žena viac partnerov a všetci sú s tým v pohode.

Ale náš vzťah by mohol byť krásne asymetrický: ja by som vedel dávať Anne to, čo Tatiana nie a Tatiana zasa to, čo ja nie. Mohlo by to fungovať a umocniť všetko, čo sme za tú chvíľu vybudovali.

“Myslím si, že by sme mali pomôcť Tatiane dostať sa z toho.” začal som rozvážne a umiernene vysvetľovať.
“Anna, ak naďalej cítiš niečo k Tatiane, ja sa rád o teba podelím. Chcem, aby si bola šťastná a len vtedy budem šťastný aj ja.”
"Ale.."
"Nechcem o teba prísť."
"Ani ja o teba, ale počkaj...ty myslíš?"
"Áno."
"Ani nevieš, čo chcem povedať."
"Tuším to, nevadilo by mi to." odpovedal som hrdo.
"Nie, nie. Naozaj chceš pomôcť Tatiane? Nehneváš sa na ňu?"
"Ty sa na ňu hneváš?" kontroval som jej.
"Nie."
"A ľúbiš ju?"
Zostala na mňa pozerať a netušila, čo povedať.
"To je komplikované." priznala nakoniec.
"Presne a preto to nechcem ešte viac komplikovať.”
Dívala sa na mňa tými jej krásne veľkými očami a snažila sa to spracovať. Vlastne dostal som ju do úzkych: ak nechcela to, čo som jej navrhol, zákonite musela sklamať jedného z nás.

Uzavreli sme túto tému otvoreným koncom a nasledujúce dni sa venovali tomu, čo doteraz. Tatianu sme začlenili kompletne do našej domácnosti a dúfali, že jej rýchlo pomôžeme sa z toho čo najskôr dostať. Po asi dvoch týždňoch sa Tatiana náhle nervovo zrútila a mali sme čo robiť, aby sme ju utúšili. Anne sa ju podarilo uložiť do postele a v neskorých hodinách som započul, ako sa potichu ku mne vrátila do postele.
“Všetko v poriadku?” opýtal som sa.
“Už áno.”
Náhle mlčanie prerušila otázkou: “Myslel si to vtedy vážne, čo si navrhol?”
“Samozrejme.” odpovedal som pohotovo.
“Vieš, mám pocit, že by jej pomohlo…”
“Nemusíš mi nič vysvetľovať.”
“Ale vieš, ja…”
“Rozumiem ti, nič mi nemusíš vravieť, ja sa do vášho intímneho života nebudem nijako pliesť a rovnako nebudem žiarliť na tvoje city, ok?”
Pritúlila sa ku mne a povedala: “Si ten najúžasnejší, veľmi ťa ľúbim.”
“A presne o to ide, nechcem ťa stratiť, radšej sa o teba podelím a ty budeš ešte viac šťastnejšia.”

Bolo to trochu zvláštne nájsť občas Tatianu v náruči Anny alebo ako si vymenili letmý bozk. Robili to veľmi decentne a nemal som ani tušenia, kedy sa stihali oddávať intímnym chvíľam. Vlastne pocítil som to ešte väčším návalom vášne pri našich intímnych chvíľach. Neviem, či sa mi snažila len odvďačiť a tak skvelo to hrala, alebo to ešte viac umocnilo všetky jej túžby a ich vyjadrenie. Moja stávka na riziko sa vyplatila.

Najkrajšou bodkou bolo, keď som sa raz večer vrátil domov a celý byt bol ponorený do slabo plápolajúcich svetiel. Všade samé sviečky horiace nenápadným plamienkom. Lemovali cestu k jedálenskému stolu, na ktorom bola naservírovaná chutne vyzerajúca večera a pri stole stál úplný anjel. Žiarivo biele krajkou nenápadne zdobené luxusné spodné prádlo tak ako vždy zvýraznilo jej dokonale tvarované telo. A i napriek tomu vyzerala ešte o čosi lepšie ako kedykoľvek predtým.
“Tatiane som dopriala oddych, vráti sa najskôr o tri hodiny.” povedala lišiacky.
“Naozaj? Ale keď ťa vidím, tak mám chuť ochutnať najprv teba a potom všetko toto mňam.”
“Ako si praješ.” odpovedala rovnako lišiacky.

To, čo sa dialo nasledujúce chvíle vám radšej nebudem opisovať, lebo by ste mi v prinajlepšom závideli. Skrátka nedokázali sme sa jeden od druhého odtrhnúť a neustále túžili splynúť v jedno telo. Ešte aj vzájomné kŕmenie v nás vyvolávalo nové ešte nespútanejšie chute.

Keď sa Tatiana vrátila, ležali sme nahí pod paplónom a mierne vyčerpaní z tejto záplavy emócií. V pokoji sme ich opätovne spracovávali a pripomínali si ich túlením. Dvere do spálne zostali pootvorené a tak Tatiana cez ne s úsmevom nazrela.
“Smiem?” spýtala sa.
S takým úsmevom sme ju už dávno nevideli, nedalo sa ju odmietnuť.
“Milujem wellness, bolo to úžasné.” začala nadšene rozprávať o jej prvej skúsenosti s takýmto pôžitkom. Nedala sa zastaviť, plynulo opisovala všetky svoje nové zážitky, jeden po druhom. S nadšením by som ju počúval, keby Annina ruka nezablúdila do môjho rozkroku a nenápadne ma začala dráždiť na miestach, ktoré nám mužom spôsobujú najväčšie vzrušenie. Never, čo to do nej vošlo, ale podvolil som sa jej rozmaru a dúfal, že Tatiana odíde skôr, ako explodujem.

"Nebudem vás už viac rušiť. Dúfam, že ste si to poriadne užili." pozrela na nás a potom aj na pohybujúci sa kopček periny nad mojím rozkrokom. Ešte raz hodila na nás pohľad s ospravedlňujúcim sa výrazom a vyparila sa tak rýchlo, ako prišla. Rovnako rýchlo som sa vrhol na Annu. Ani som neskontroloval, či sa Dvere za Tatianou zavreli, keď som Annu potrestal za jej šibalstvo náhlym splynutím. Nebola nepripravená, prijala to ako samozrejmosť a jej slastný ston prezradil, že jej vzrušenie kulminuje blízko k vrcholu, čo sa aj za pár sekúnd potvrdilo.