Skutočný príbeh - ako to pokračovalo?

27. 1. 2024 · 1 097 zhlédnutí spriaznena_dusa

O Lucii som Ti už písal. Vieš ako to začalo. Dlžím Ti však pokračovanie, bude to ale krátke. Ak budeš chcieť, budem pokračovať neskôr. Na úvod ale musím podotknúť, že tieto riadky nebudú primárne o sexe. To len aby Ta to veľmi nenudilo. Na druhej strane, budú sa snažiť verne opísať realitu, ktorú som dva roky dozadu prežíval. Preto sa ospravedlňujem, ale neviem vždy za Luciu napísať všetky pocity.

Od posledného stretnutia sa naša komunikácia zintenzívnila. Prakticky sme si písali nonstop, od skorého rána, až do hlbokej noci. Vždy keď sme mali voľnú chvíľku trávili sme ju spolu. Mentálne ale aj cez mobil. Nebývali sme však v jednom meste a ja som bol ženatý. Takže chýbala možnosť byť spolu fyzicky. Nevedel som to však bez nej vydržať. Stále som mal pred očami jej dlhé blond vlasy, zvodné oči a šibalský úsmev. Bola pre mňa dokonalá. Dohodnúť sa však na niečom reálnom nebolo jednoduché. Nechcel som dať na druhú kolaj ani prácu a ani som si nemohol dovoliť byť výrazne dlhšie mimo domu. Aby to nebolo podozrivé. Okrem toho som riešil v hlave to, či je vôbec správne sa takto s niekým stretávať. Doma to síce nefungovalo, ale rozvod pre mňa nie je alternatíva.

Pudy boli ale silnejšie. Keď som bol pracovne v jej meste, napísal som správu, či si nenájde čas aspoň na krátky obed. Bez váhania súhlasila. Celý čas sme sa sústredili jeden na druhého. Dotýkali sa pod stolom, občas sa pobozkali. Ako takí pubertiaci na prvom rande keď preskočí iskra. Úplne som stratil ostražitosť, ale v danom okamihu mi to bolo jedno. Bol som s ňou a bolo nám fajn. Potrebovali sme však už ísť. Každý svojou cestou. Navrhla mi, že ma odprevadí aspoň k autu, ktoré som parkoval neďaleko v nákupnom centre. Keď sme sa mali rozlúčiť, spýtal som sa, či ešte na pár minút nejde do auta. Potreboval som oddialiť moment odchodu. Ani som nevedel ako a už bola v aute. Mala na sebe čierne šaty tesne nad kolená, ktoré formovali jej štíhlu postavu. V momente sme po sebe skočili a začali sa bozkávať. To že som v služobnom aute, ktoré nemá tmavé sklá a v garáži plného nákupného centra nás veľmi netrápilo. Naše jazyky splynuli do jedného, tlačili sme sa na seba ako sa len dalo. Pravou rukou som jej nadvihol šaty a prstami nahmatal jej nohavičky. chvíľu som po nich prechádzal prstami. Cítil som ako vlhnú. Odhrnul som ich a začal som sa hrať s jej pyskami. Páčilo sa jej to. Rukou prešla z mojej hrude na stehná a pevne mi stisla penis cez nohavice. Chvíľu ho dráždila len cez látku, ale ako náhle som s prstami hlbšie načrel do jej vagíny nevydržala to a rozpopla mi rázporok na nohaviciach. Musel som jej pomôcť s opaskom, ale zvládli sme to. Pevne mi ho honila, vášnivo sme sa bozkávali a ja som ju prstoval, rýchlo a vášnivo. Chvíľu sme sa hrali ale obaja sme si uvedomovali, že sa ponáhľame. Zrýchlila honenie, pridal druhú ruku a masírovala mi gule. V tom to prišlo. Urobil som sa. V momente ako som začal striekať, odtrhla sa od mojich úst a začala ma fajčiť. Prekvapila ma, nečakal by som to od nej, ale bola pravdepodobne tak nadržaná, že si chcela užiť každú minútu nášho spoločného času. Užil som si hlavne ja. Keď sa odtrhla od môjho penisu a pozrela na mna, ešte si oblizla pery chytila ma obami rukami za hlavu, pritiahla a pobozkala. Cítil som pachuť svojich spermií, ale paradoxne mi to nevadilo.

Lucia vyšla z auta, napravila si šaty a s krokom mladej srnky utekala preč z garáže. Ja som sa chvíľu spamätával z toho čo som zažil. Bolo to neskutočné, riskantné, ale ... krásny zážitok. Po krátkej chvíli som si na whatsuppe prečítal. "ešte nikdy som nešla do práce s mokrými gaťkami" pousmial som sa. Zatvoril oči a oprel sa do sedadla. Stále som mal otvorený rázporok a penis mi volne ležal na nohaviciach. Rovnako aj stopy môjho semena. Neriešil som to, teda nie vtedy. Doma som si zakrýval nohavice sakom. Rýchle som sa vyzliekol a napriek tomu, že si oblekové nohavice dávam štandardne do čistiarne, prihodil som ich rýchlo do prania s výhovorkou, že som sa okvackal benzínom pri tankovaní. Prešlo mi to.

Po sprche som Lucii napísal. "Kedy sa prosím vieme vidieť znova?"
"Kedykoľvek budeš chcieť"

neodolal som...