Revízorka

Nastupujem do autobusu a pípne mi správa. Obrázok roztiahnutých poliek jeho susedy. Posiela mi takéto akty už od oslavy svojej štyridsiatky, Ja som sa vracal domov, ona podnapitá vyšla z dverí a narazila do mňa. Poriadne ma vtedy prehmatala, brbľajúc prepáčte, tisla sa k mojim ústam a lepila na mňa celým telom. Moje číslo mala len vďaka tomu, že bola domovníčkou. Nevedel som zatiaľ, ako reagovať. Keby aspoň napísala nejaké úvodné slovo.

Pohľad na jej mokrú pičku ma však vzrušil, čo asi aj bolo cieľom takéhoto komunikovania. Stojím v autobuse a stojí mi a ľutujem, že som si dnes vzal len tepláky.
Zrazu blízko stojaca dáma stratí rovnováhu a pri páde pevne chytá môj úd v teplákoch, akoby to bola žrď pre cestujúcich.
"Ďakujem, mladý pán," hovorí a nespúšťa oči z mojich a nepúšťa môj tvrdý penis.
"Kontrola cestovných lístkov!" zaškrieka iná dáma a táto ma púšťa a rýchlo kutrá v kabelke. Revízorka pristúpi ku mne a chytí uvoľneného vtáka. "Vystúpime si, dobre?" zašepká mi a pri tom mi ho jemne pohonkáva, takže nedokážem vydať iné ako súhlasné zvuky.

"Ja mám jeho lístok!" skríkne moja predošlá dáma, no táto nová ma už ťahá von na ulicu.

Poslušne za ňou kráčam za vysoký múr, do hlbokého tieňa medzi kríky. Skúsene ma vedie, zjavne to tu pozná. Cez úzky pás medzi mladými stromčekmi ma vtiahne na maličkú čistinku. Tam si kľakne a stiahne mi tepláky po kolená. Hladne pozerá na môjho vtáka. Olíže ho a on sa napne od radosti, pozeráme si do očí.

"Treba nosiť cestovný lístok, mladý muž," karhá ma a začína ma sať.

"Ale veď ja som mal," odpoviem nadržane, na čo ona však vypľuje žaluď a vyskočí na nohy.

"Čože?" skríkne. "Tak ty nie si chytený čierny pasažier?" Roztrasie sa jej pera. "Ty si obyčajný poctivý slušný cestujúci?" Rozplače sa. "To ma vôbec nevzrušuje!" dupne nohou. "Vôbec!"

Ona nie je v poriadku, uvedomím si. Ale už mi neskutočne stojí. Ja vytiahnem lístok a ukážem jej ho.
Neštiknutý. Okamžite ma zvalí na chrbát a nastokne sa. Cítim jej chtivé telo ako ma zviera zvnútra a do hrude sa mi opiera celou váhou. Skáče po mne ako zmyslov zbavená. Risknem to.

Vyťahujem druhý lístok. Zaostruje na neho Štiknutý. Správne. Revízorka oblapí môj krk a škrtí ma.

Neprestáva po mne skákať a ja, nevediac sa nadýchnuť, dvíham panvu a prirážam do nej odspodu celou silou. Ona vrieska a ja sa dusím, cítim na tvári neskutočné napätie a môj kokot sa topí v extáze z toho, koľko šťavy z revízorky prúdi na všetko naokolo. Z posledných síl dvíham ruky a žmolím jej bradavky. Keď takmer stratím vedomie, púšťa ma a nekontrolovateľne sa trasie, celá, od špičiek prstov až po špičky vlasov a ja sa trasiem tiež, ručím ako zomierajúce zviera a držím sa jej kôz. Mám pocit, že som sa opäť narodil.

Postupne naberám vedomie okolitého sveta. Vnímam čistinku, Spev vtákov. Absurdnosť celej situácie. Som premenený.


(poviedka sponzorovaná dopravným podnikom vášho mesta)