Nemôžem, alebo áno?

Och Bože, čo sa to deje? Smieme? Môžeme? Ach.. je to príjemné. Mám rada keď ma takto bozkáva. Bozkáva dobre. Milujem jeho dotyky. Ach.. neviem, či môžeme, bojím sa. Bojím sa že som špinavá, že to pozná až ma uvidí. Ach.. neviem či ho môžem pustiť ďalej. Čo ak bude ako tá špina z parku.. Toto sa mi páči.. mám rada jeho silné paže ako obopínajú moje krehké telo. Nie, nie musíme prestať, nemôžeme pokračovať, on to pozná a nebude ma chcieť. Prečo to chce.. je to krásne, ale veľmi sa bojím. Bojím sa sklamania. Bojím sa, že JEHO sklamem. Že to pozná. Že pozná čo mi spravil ten debil v parku. Nemôžem sa mu celá ukázať. Zistí to. Och jeho bozky. Cítim ich všade po tele, jeho horúce pohľady spaľujú, jeho ruky ma zahrievajú. Nie, nie musíme prestať. Ale to nejde, to je tak krásne. Pokračuj milý, ešte buď na mňa nežný. To sa mi páči. Nie to ako vtedy. Vtedy keď slnko navždy zapadlo, keď vtáky umlčali svoj spev. Keď moje najcennejšie si násilne vzal debil v parku. Keď moju krásu, moju mladosť, moju hravosť, moju MŇA! Utopil v kaluži sĺz a krvi. Nie, toto je iné, ale on to spozná. Už mi bozkáva a hladí prsia. Toto je iné, toto je nežné. Vravel, že sa mu páčim, vravel že ma chce, bol rýchlejší, silnejší, ale toto je iné. Ten MÔJ sa so mnou hrá. Je taký nežný, je taký.. Ach.. mimovoľne si zakúsim do pery a neviem ovládať svoje telo. To telo už nie je moje, je jeho. Ale on to pozná, on spozná že som pošpinená, že.. nie, nie, musím to zastaviť, musím skôr, ako sa mu zhnusím. Hmmm nejde to, moje vlastné telo ma neposlúcha. Jemne sa ma dotýka na tých miestach, na miestach, ktoré sa mi tak hnusia. Hnusia od vtedy čo.. ale toto je iné. Musím to zastaviť, musí sa to dať zastaviť. Prečo to nejde, prečo je to také príjemné. Vyvoláva v mojom tele nové pocity. Neovládam svoje telo. Z úst mi vychádzajú mimovoľné zvuky.. nie, nie nevyzliekaj mi posledné zvršky, prečo ma nevnímaš, prečo nepočuješ čo sa mi hmýri v hlave. Ach. Je to úžasné čo so mnou robíš. Je to úplne iné ako vtedy, vtedy keď som sa sama sebe začala hnusiť. No TY, TY mi ukazuješ úplne nové komnaty. Si taký nežný. Nevedela som, že sa to dá, že to ide i bez bolesti, bez bitky a krvi. Ach.. vnikáš do mňa a mňa to nebolí. Vôbec necítim to čo predtým, vôbec necítim ako vtedy keď mi penisom trhal moje telo, toto je také prirodzené, vášnivé. Vnikáš pomaly, až sa ti sama ponúkam, sama dvíham panvu, ešte chcem. Chcem to, je to také iné. Z hrdla sa mi derú stony a moje telo prežíva návaly horúčavy a napätia i uvoľnenia. Ach. Práve mnou prešla akási krásna vlna. Triaška ktorú sprevádzala ma dostávala z môjho tela a cítila som sa, že sa dotýkam samotného neba. Ešte. Predsa to je len krásne, presne také ako v knižkách, nie, nie je to krajšie. Už sa necítim špinavá, už nie som pošliapaná.
Ďakujem TI drahý, tou terapiou, ma liečiš už piaty rok. Už som zabudla ta toho v parku. Už uschli slzy, bolesť utíchla. Snáď len veľký šrám na duši ostal, no učím sa milovať. Učím sa milovať svoje telo. To tvoje milujem, to už vieš. Maj so mnou strpenie. Odovzdávam sa TI celá. Som tvojím otrokom, som tvojou paňou, som tvojím všetkým a ty mojím tiež.

Poviedka je úplne vymyslená, podobnosť je čisto náhodná.