Súťažná: Sex v čarovnej prírode

Súťažná erotická poviedka

Sex v čarovnej prírode

Pod vysokými, väčšinu roka zasneženými, štítmi sa nachádzal jeden starý les. Podľa väčšiny ľudí, ktorí žili v jeho blízkosti v ňom strašilo, alebo s ním minimálne nebolo všetko v poriadku. Muži sa vracali unavený, ženy a dievčatá s nechutne spokojnými úsmevmi na tvárach. Nikto si ale nič z dní, ktoré tam strávil nič nepamätal… A dlhšiu dobu nepamätal ani na svoje manželské či milenecké povinnosti. Keď na tento les zasvietili prvé jarné lúče, zobudili zo zimného spánku dryády a dryádov, ktorí tu žili. Neboli samozrejme jediné nie-úplne-prirodzené stvorenia žijúce na tomto mieste , ale duchovia stromov a rastlín pochopiteľne cez zimu spia, narozdiel od vytuhnutých najád, alebo horských satyrov, ktorí sa tak maximálne majú potrebu ešte viac navzájom zahrievať.
Salika bola jedna z prvých, ktorí nastavili slnku svoje telo. Vo svojom tridsiatom roku ešte ani zďaleka nebola považovaná za dospelú, i keď ona sama považovala tento fakt za zaslepenosť svojich druhov, ktorí nedokázali odlíšiť zdravú zvedavosť a drzosť od nerozvážnosti a nezrelosti. Pocit nadradenosti, ktorý cítila nielen pri pohľade do závistlivých očí lesných bytostí ale dokonca aj na vlastný odraz na vodnej hladine, samozrejme tiež vôbec nepomáhal. Jar bola jej najobľúbenejšia časť roku, keď najviac cítila prúdiť miazgu v žilách prírody i svojho tela. No a pri pohľade na telá svojich druhou ju cítila prúdiť v niektorých častiach svojho tela viac ako v iných. Samozrejme vedela, čo znamenajú tieto pocity, veď už dva roky nebola žiadne dieťa, ale predsa nenechá svoj kvet rozkvitnúť pred prvým pevným telom (a ešte pevnejším vtákom), ktoré uvidí po prebudení. Roztancovala sa neviazane po lese. Po tlejúcom lístí, po hladine potôčikov a tôní, kde vyrušila tie škaredé šupinaté najády i bledé, nezdravo vypadajúce rusalky. Počula, že niektorí považujú ich kostnaté a ploché telá za ideál krásy, ale ona sama si bola istá, že zdravé svaly na oblých stehnách a zrejúce plody dospelosti na jej hrudi sú pre pohľady ,a dúfala že i dotyky, oveľa príťažlivejšie. Zrazu začula hlasy a výkriky. Keď sa dotočila až k nim na jednu z lúk uvidela celý klan satyrov. Odporné stvorenia s chlpatými nohami kôz a divých svíň, telo ako od človekov z dedín, len tiež porastené chlpmi, že ledva bolo vidieť kožu. Rohy na hlavách nad ostro rezanými tvárami a dlhý zvierací chvost nad zadkom len zvýrazňovali odpor, ktorý k nim už aj tak cítila. Ženy boli podobné, len nohy mali ako lane- krivé a chlpaté. Od pásu hore to nebolo o nič lepšie, pretože nad širokými bokmi mali na svalnatom tele zavesené tie príšerné vemená. Boli síce podobné jabĺčkam na jej vlastnej hrudi, ale tieto by sa miesto jabĺk, alebo hrušiek dali skôr prirovnať k melónom a kapuste. Dokonca aj kvety medzi ich stehnami boli vraj stále otvorené a vlhké ako majú človečie ženy. Jedinou kladnou stránku celého ich pokolenia boli excisi, ktorí postávali v hlúčikoch na okraji ich čried. Vypadali ako ľudia od ktorých ich odlišovala len schopnosť meniť sa na vlkov a iné zvery. Nikto jej nevedel, alebo nechcel povedať, prečo sa vlastne spolčujú s tými odpornosťami . Úžasné, pevné, svalnaté telo bez jediného chĺpku od nosu k pätám. Len hustá hriva vlasov. A úzka suknica zo zvieraťa, na ktoré sa menili. Trochu ju mrzelo, že nevidí, čo majú pod ňou. Až potom si Salika všimla odkiaľ pochádza krik, ktorý ju tam priviedol. Z opačne strany čistiny tam štyri páry veľkých starých viedli za ruky medzi sebou štyri mladé satyrky. Netušila, že má veľké šťastie, že jej zelenkavé telo splýva s lesnými tieňmi a vydáva len pach kôry a lesného machu, takže satyry sústredený na divadlo pred nimi ju nemali šancu zahliadnuť. Mladé lane nevypadali až tak strašne škaredo. Tváre ešte nemali ošľahané horskými vetrami a hlavy s malými rôžkami im zdobili nádherné hrivy vlasov zapletené do hrubých vrkočov ozdobených farebnými povrázkami. Telá farby ako drevo borovíc. Prsia ešte nemali nikdy naliate mliekom, takže aj keď boli dosť veľké v miernom predklone ich majiteliek len málo odstávali od vzpínajúcích sa hrudí. Bradavky, istotne stvrdnuté strachom boli mahagónovej farby. Od širokých bokov mali nohy kamzíkov a horských kôz porastené srsťou len o málo tmavšou ako boli ich kadere. Dve hnedovlásky, jedna s tmavomodrým, až čiernym porastom a posledná hrdzavá s bielymi škvrnami daniela. Podľa toho mála, čo o satyroch vedela mohli mať tak dvadsať liet, práve vhodné na zväzky. Vzpierali sa, ale nezdalo sa jej, že by to mysleli až tak vážne. Aj ich slzami zmáčané tváre vypadali až dychtivo. Štyri trojice vstúpili do kruhu tvoreného samcami. Samice stáli ďalej a všetko sledovali. Vo chvíli, keď sa kruh satyrov roztvoril uvidela akési obetné miesto. Kruh kvetov na jeho vzdialenejšom konci kopa niečoho bieleho, asi snehu, bližšie k nej koše s ovocím. Samičky boli dotiahnuté do stredu kruhu a pritlačené tvárou k zemi, kde im priviazali ruky rozpažmo ku kolíkom v zemi, ktoré si Salika doteraz nevšimla, tak aby ich telá ukazovali do svetových strán. Hruď im pritlačili surovo k zemi, roztiahli nohy a kolená zatlačili pod brucho. Tri dlhé chvostíky so štetinami na konci zamávali vzduchom. Keď Salika videla neuveriteľne veľké tvrdé penisy na samcoch tvoriacich kruh pochopila, čo sa bude diať. Stála prikrčená v kroví a plytko a rýchlo dýchala. Miazga jej bila v ušiach a cítila, ako sa proti jej vôli otvára jej najtajnejší kvet. Chcela si natruc zatvoriť dva vonkajšie lupienky otvárajúce se proti jej vôli, ale keď sa ich dotkla, dych sa jej zadrhol v hrdle a prsty zamrzli pritlačené medzi jej nohami. V tom zbadala ako sú na chvosty zajatkýň upínané farebné prúžky koží. Tyrani chytili zajatkyne za korene copov na ich hlavách a prudko im zaklonili hlavu. Povrázky v ich vlasoch im zaplietli s tými na chvostíkoch, takže obete mohli len pozerať pred seba a stonať nad svojím nešťastím s otvorenou papuľkou, ktorú mohli ledva zavrieť. Salika videla poníženie mladých samičiek, ktoré vedeli že ich panenstvo bude obetované pri nejakom nezmyselnom ohavnom rituále a nie nejakému krásnemu excisovi vo vášnivom objatí. Keď trhli dozadu hlavou srnke najviac otočenej hlavou k dryáde ich pohľady sa temer stretli a naša naivná a povýšenecká hrdinka v návale samozvanej pomsty vedela, že rituál musí prekaziť, no nemala ako. Salika sa krčila v húští na juhozápad, takže dvom mladým satyrský videla viac-menej boky tiel, jednej skoro priamo do tváre a štvrtej, ryšavke, priamo medzi jej roztiahnuté stehná, kde sa rysoval pruh tmavších, skoro červených chlpov prerušených len holými ružovými miestami a zakončený bielym fľakom prechádzajúcim až na chvost, ktorý niektorý volajú zrkadlo. Jedno skoro otvorené, rosou lesknúce sa pohlavie, nad ním len malý tmavší krúžok tajnej dierky pod koreňom chvostu, kde jej začínalo zrkadielko. Pochopila, že jej vulva, aj ostatných členiek čarovných tvorov vypadá skoro rovnako, len jej vlastná je pokrytá jemnými chĺpkami, ako na listoch arník, ktoré sa na slnku lesknú ako striebro a vôbec nič nezakrývajú. V záblesku si predstavila sebe sama na mieste jednej z nešťastníc, s ohanbím svietiacim na slnku ako zrkadlo. Salikiným telom pri tejto myšlienke prebehol nepochopiteľne slastný kŕč a prsty na jej lupienkoch skĺzli medzi ne. Ku každej obeti priniesli dve misky. Jednu s hustou tmavou tekutinou vypadajúcou ako krv, druhú naplnenú bielou ako mlieko, ale oveľa hustejšou. Zdvihol sa jej žalúdok. Z kruhu vystúpil starý cap, Temer bez vlasov, ale zato s dlhou šedivou bradou a ochlpením na tele rovnakej farby. Podišiel zozadu k obetovanej ležiacej zadkom k Salike a sklonil sa že sa nosom až skoro dotýkal jej rozkroku. Nabral si na prsty bielu farbu z misky priložil ich na jej stiahnutý malý krúžok pod chvostom. Satyrka sebou trhla a snažila sa, márne, odtiahnuť sa od perverzných prstov. Tie nezostali na mieste dlho, ale začali na bielo obkresľovať jej slabiny. Nakreslili elipsu od kostrče až po vrchol bohyne. Ostatné ležiace sa snažili vidieť, čo sa deje jej družke, ale hlavami temer nemohli hýbať. Satyr takto obišiel všetky obetované, ale Salika nemohla odtrhnúť oči od bieleho terča s dvojitým, osmičkovým ružovým stredom, ktorý plynule prechádzal na biely spodok chvostíka. Keď starší dokončil okruh postavil sa do stredu, zaklonil hlavu a začal kričať a zavíjať zaklínadlá. Stuhnutej Salike naskočila husia koža, ale za chvíľu hluk skončil a rozhostila sa ticho. Starec ukázal na jedného z najväčších chlapov v kruhu. Skoro dva mitry vysokého s čiernou srsťou býka penisom dlhým a hrubým ako predlaktie drobnej dryády. Do oblej tváre mu nevidela, ale na svalnatom tele mal od krku až koreň prirodzenia namaľovaný biely pruh okolo ktorého sa vinuli červené obrazce. Vystúpil z kruhu a postavil sa na starcovo miesto čelom k prvej označenej. Tá ale hľadela na starca, ktorý stál otočený od nej a naberal do dlaní kopca snehu a ľadu pred ňou. Otočil sa a pokľakol pred ňu tak blízko, že špičkou pija sa temer dotýkal jej pier. Zatiaľ jej kat podrepol tesne za ňou a hľadel na starca. Ten, ruky plné horského snehu , ktoré držal nad ňou, hlavu otočenú nahor k nebu, začal drmoliť. Zastavil sa a s až bojovným zaručením pritlačil sneh mladej satyrke medzi lopatky a za krk. Tá sa v šoku prehla, no ani sa nestihla spamätať, keď ju bojovník za ňou chytil za boky a vrazil svoje prirodzenie do jej. Z hrdla sa jej vydral výkrik prekvapenia a bolesti. Na ten čakal šaman pred ňou ktorý ju chytil za rohy a umlčal ho svojím vtákom, ktorý jej okamžite vrazil do medzi roztvorené pery. Až obraz ako luku napnutej satyrky, s tetivou z vlasov a chvostu prebralo skrývajúcu sa dryádu z tranzu a rýchlosťou, ktorej sú schopné len víly vbehla do kruhu. Ruky zaborila hrivy kľačiaceho chlapa a trhnutím ho odtiahla od zviazaného dievčaťa. Rozkopala misky plné krvi, pohľad na ktorú nemohla zniesť a krv vystriekla do všetkých strán. Aj do očí rozbesnených satyrov. V momente bol najväčší z nich u nej a držal jej dlhé ako černozem tmavé vlasy obtočené vo svojej pästi. Otočila sa a nakopla ho do obrovských semenníkov , ktoré mu viseli temer až nad kolená. Základný obranný ťah každej ženy zaúčinkoval samozrejme aj v tomto prípade a bojovník Salikine pramene pustil. Tá vyskočila na ramená najbližšieho satyra z tých, ktorý sa na ňu vrhli, preskočila kruh a rozbehla sa tryskom do svojej rodnej húštiny. Do bezpečia. Zostala po nej len spúšť, črieda rozhnevaných čarovných tvorov a červená panenská krv na nabielo natretých stehnách jednej mladej samičky. Jednej veľmi sklamanej a smutnej samičky.
Pokračovanie nabudúce….
Pár alibistických slov na záver: Celý text je písaný z dosť egocentrického, vlastného pohľadu hlavnej hrdinky a ubezpečujem Vás, že jej pohľad na svet sa nabudúce zmení. A bol by som rád, kedy ste nehľadali perverzitu v zvolených živočíšnych druhoch. Sú tam pre navodenie fantastyčna a dej sa tak isto môže odohrávať aj s čistou populáciou Hommo sapiens (i keď erectus by bol asi erotickejší), i keď by asi bol menej uveriteľný.
No a samozrejme veľmi rád privítam pripomienky, návrhy, alebo nápady, či len pozdravy.