Sex v čarovnej prírode 2

Pokračovanie Salikyných dobrodružstiev

Salika po horečnatom úteku dobehla až do kraja dryád, kde vládol jej otec. Všetky lesné bytosti spolunažívali ale niektoré miesta si pre seba prirodzenou cestou zabrali jednotlivé spoločenstvá. Nebolo ani nič zvláštne, že Salika mala za otca náčelníka duchov stromov, všetci mladší sta liet boli jeho semenáčikmi. Preto ani ona sama nepožívala žiadne výsostné postavenie, ani špeciálnu ochranu, čo jej samozrejme v tejto situácii na kľude nepridávalo. Nejaké tie pravidla už prekročila, alebo si ich minimálne vyložila po svojom, ale ešte nikdy nezasiahla do záležitostí iných kmeňov. A nezdalo sa, že by narušenie rituálu, ktorého sa zúčastnilo celé stádo bolo brané len ako žart. Vôbec sa netešila na tie tirády, čo si vypočuje, keď sa to jej otec dozvie. Satyrovia z mäsa a kostí, i keď vládnuci svojskou silou by si predsa nedovolili nič proti naozajstným lesným duchom, ktorí doslova ovládajú kolobeh lesa. Určite to budú zas tie kecy o tom, ako má každý kúsok skladačky svoj jedinečný účel, kolobeh života, jing a jang, cvik a cvak... Keby uvažovala ďalej určite by si spomenula aj na vtipnejšie prirovnania. Mala už aj hlad, tak si našla pár bobúľ, čo bolo asi tak všetko čo potrebovala a išla sa zašiť z dohľadu.
Za nejakých pár hodín ju z premýšľania o dĺžke domáceho vezenia, ktoré ju čaká, vyrušil rozruch, ktorý sa niesol od jej bratov a sestier. Samozrejme zvedavosť zvíťazila a tak za chvíľu zbadala dvoch prichádzajúcich satyrov. Jediné prekvapenie bolo, že so šamanom, ktorý mal len trstenú kabelu prehodenú cez plece, kráčalo aj ryšavé dievča. Vlastne, po tom, čo videla už to tak úplne dievča nebolo… Na pol ceste na čistinu ich zastavil veľký, tmavozelený dryád, ktorý Salike vládol. Nasledovala samozrejmá otázka.
„Čo tu chcete?“
„Satisfakciu a odčinenie za prerušenie kolobehu nášho druhu. A zničenie života jednej lane. Alebo si myslíte, že je to snáď málo. Ani vy a vaše pochabé mladé nie sú beztrestné a táto zašla priďaleko. Predpokladám, Cervus, že chápeš následky toho , čo urobila tvoja dcéra?!“
„Čakám na vašu, iste prehnanú verziu, Vaccaiee. Máte sklony k nadsadenému prejavu.“
Zatiaľ čo laň nehybne stála, Vaccaie, šaman, zbrunátnel, čo bolo vidieť na lysine bez vlasov medzi jeho rohmi, tak na jeho lícach.
„Hentá mladá,“ ukázal na Saliku, ktorá si myslela, že za chrbtami svojich druhov ju nie je vidieť „dnes prerušila naše volanie jara. Ako iste vieš,práve ten, ktorý má zahnať letargiu z krvi štvornohých tvorov a nabádať ich k novej generácii ich pokolení. A aby to nebolo málo, urobila to až po privedení k mladej Vaccabú, mojej vnučky tu, po mojom boku. No pred jej zviazaním s jej druhom. Takto je jej životná úlohy matky možno navždy zmarená a moja krv pošpinená. Rituál musí byť dokončený. A keď česť mojej vnučky už navždy bude niesť šrám, jej úloha v cykle musí byť obnovená.“
Salike samozrejme nebolo všetko jedno. Šaman použil presne tie slová o ktorých vedela, že na jej otca zapôsobia. No a netušila, že spôsobila aj nejakú ujma mladej satyrke, ktorej chcela pomôcť. I keď by sa o cti tohoto tvora iste dalo pochybovať… Cervus ale nevypadal až tak naštvaný , ako skôr sklamaný a dokonca aj smutný. To Saliku bodalo pri srdci. A začínala sa báť reakcie, ktorú jej prečin vyvolal. A to nielen u jej otca, ale aj u ostatných starších klanu, ktorí vypadali ohromene. Bála sa oprávnene, pretože ďalšie slová Cerva neboli len ploché ospravedlnenie a prísľub potrestania previnilca.
„Čo požaduješ ako náhradu za škodu, ktorú ti spôsobila moja dcéra?“
„Potrebujeme náhradu za Vaccabú, aby rituál mohol pokračovať. Keby to mala byť niektorá z jej sestier, pripravila by ju o jej právoplatné miesto v kmeni. A potrebujeme náhradu ešte dnes. Mesiac bude v prvom dokonalom jarnom splne už len dve noci, takže vítanie jara musí pokračovať zajtra.“
„A kde Vám mám asi tak tú náhradu Ja zabezpečiť?“
„To je Váš problém, ale najspravodlivejšie by bolo, keby náhradu zabezpečil váš bezočivý potomok. Nech svojím telom očistí česť tej, ktorú pošpinila.“
„Je teda vaša. Ale len na dva dni, do zapadnutia dokonalého splnu. A nesmie niesť žiadne šrámy s ktorými odtiaľto neodišla.“
„To nie je možné. Jednu ranu...“
„Áno, to je mi jasné, okrej tej malej ranky na tele, možno veľkej na duši. Aspoň bude mať pripomienku. Ale žiadne iné trvalé zranenia. Len presne to, čo bude nutné k vynúteniu jej poslušnosti.“
Salika, ktorá neveriacky počúvala, ako sa jej život vymyká z rúk, ako ju chcú dať do otroctva týmto špinavým, smradľavým tvorom sa až teraz spamätala natoľko, aby sa ozvala na svoju obranu.
„Mlč!“ Prerušil ju Cervus po jej prvej slabike odporu. „Je mi jasné, že netušíš, čo si spôsobila. Všetky moje slová o našej úlohe v prírode boli pre teba len vietor. Teraz si to okúsiš na vlastnej koži. Týmto ťa odsudzujem na dva dni absolútnej služby u čriedy satyrov pod podmienkami, ktoré sme si stanovili. Tvojou opatrovateľkou a absolútnou paňou bude tá, ktorej si ublížila najviac, teda Vaccabú. Ak sa rozhodneš utiecť, nebudem ti brániť, ale vedz, že stráviš zbytok svojho života vrastená do zeme pri prvej kaluži, ktorú nájdem, kde na teba budú akurát tak močiť tchory.
Je to dostačujúce vyrovnanie?“ Otočil sa k satyrovi.
„Predpokladám, že bude ešte nejaké ospravedlnenie?“
„Keď bude obetou Salika, úroda bude najlepšia za roky, čo ktokoľvek z vás pamätá.“
Salika vedela, že nemá zmysel sa hádať. Keď Hlava klanu povie rozsudok je odvolanie väčšinou vykúpené smrťou jedného zo zúčastnených. A toto bola jej vina. Vedela, že je to asi len na dva dni, ale jej život, ako ho poznala skončil.
„To stačí. Vaccabú.“ Vaccaiee pokynul vnučke, ktorá prišla k Salike a chytila ju za lakeť. Otočila ju a spolu so svojím dedom ju viedli preč z jej života.
Prvých niekoľko míľ šli mlčky. Salika bola mysľou preč, vo svete trápenia sa nad budúcnosťou, čo bola pre ňu úplne nová skúsenosť. Vaccaiee ju viedla za ruku a ona poslušne šla za ňou. Šaman viedol. Pomýšľala na útek, ale nevedela si predstaviť život mimo kruh svojej rodiny, tak len hľadela neprítomne pred seba. To sa zmenilo až keď starý zastavil a povedal vnučke, že takto pomaly to ďalej nepôjde.
„Je to jej trest a ty ju vedieš ako malú sestričku. Neuvedomuješ si, čo ti spravila?! Nechala tvojho milého Borokrota aby ťa ošukal ako poslednú suku, ale ten za teba nenesie bez zväzku žiadnu zodpovednosť. Takže bez panenstva si zatiaľ vlastne len posledná kurva. Alebo si myslíš, že bojovník ako on sa vzdá šance užiť si do konca, keď sa mu naskytne zajtra ráno? Na! Zviaž aspoň tej mladej ruky, nech nemá zajačie úmysly.“
S týmto vytiahol z kapsy povraz s lasom na konci a hodil ho vnučke. Tá bola ako primrazená z jeho výčitiek. No potom hodila dryáde na krk slučku. A prevesila jej vodidlo na chrbát rozkopla nohy do strán a pretiahla ho medzi nimi. Len potom jej zviazala ruky a to tak, že zápästia mala až niekde pod zadkom. Bola v ponižujúcom predklone pred mladou satyrkou. Najskôr sa chcela vzpierať , no jediný pohľad do očí svojej novej panej, v ktorých začínala pláť nenávisť ju presvedčil, že by to nedopadlo dobre. A že toto je len začiatok. Až potom pokračovali v ceste. Akurát teraz Salika ledva stíhala a začínal ju bolieť ohnutý chrbát. A jediným výhľadom bol zadok Vaccabú. Celý porastený dlhou ryšavou srsťou. I keď celkom veľký tak guľatý a pevný. Prechádzal v pevné dlhé nohy lane zakončené pármi kopýtok. I cez chlpy bolo vidieť vlnenie silných svalov. Nad stehnami sa kýval dva lakte dlhý, osrstený chvostík so štetinami na konci. Keď sa začalo zmrákať posúril starý tempo a s vnučkou sa dali do klusu. Salika mohla len nemotorne pajdať za nimi. Ruky jej prekážali medzi stehnami, lano sa jej dávno zarezávalo medzi polky jej vlastného zadku a videla len na pár krokov pred seba. Preč bola ladnosť jej pohybov. Okolo seba počula smiech vodných víl, ktoré sa zabávali na jej zmene. Tie suky jej isto celý čas len závideli a nenechali si ujsť príležitosť na jej poníženie lesom sa klebety šíria rýchlo. Keď sa chvíľu pred úplným zotmením blížili k obydliu čriedy zamierili miesto toho popri riečke k úpätiu hôr. Asi za hodinu prišli k menšiemu vodopádu, kde riečka padala z asi dva metre vysokej skaly na ploché pramene. Tu sa stretli z ďalšími tromi satyrkami. V nich dryáda poznala ostatné obete s dnešného rána. Bolo to len toto ráno čo sa zobudila zo zimného spánku? Salike sa to zdalo tak ďaleko a po pochode, ktorý prežila ako v mrákotách si konečne začala plne uvedomovať svoju situáciu, keď Vaccabú pozdravila svoje družky. Bola len rada, že je aspoň nateraz na konci cesty a že ju satyrka rozviaže. Tá jej len uvolnila ruky, vodidlo okolo krku jej nechala. Odlomila si ešte dlhý pružný lieskový prút.
„Teraz ti vysvetlím, ako sa veci majú a čo sa od teba očakáva.“ Začala Vaccabú. Mala po ceste veľa času na premýšľanie a po počiatočnom návale nenávisti, hanby a zármutku sa ukľudnila a pocítila škodoradosť a sladký pocit moci, akú doteraz nikdy nemala. „Pretože si nechala Borokrota pripraviť ma o panenstvo, ale neuzavrieť so mnou zväzok nemám na jeho ochranu žiadne právo. To znamená, že si ma môže privlastniť každý žrebček, ktorý je dosť silný aby mi roztiahol stehná. Ja už na obrade byť nemôžem, je požadovaná krv štyroch panien, ale nikde nie je napísané, akej farby má krv byť. Keby išla miesto mňa nejaká iná kopytnatá kurvička, tak som si istá že by si Borokrotos zobral ju. Mňa by, koniec koncov, mohol mať kedykoľvek a akokoľvek a som si istý, že by si dal pozor aby ma neoplodnil, aby si ma nemusel zobrať do klanu. Takže tam miesto mňa pôjdeš ty. Budeš sa tváriť ako satyrka, síce s holým zadkom a bez kopýt, ale medzi nohami to máme rovnaké, takže si to žrebci určite užijú. Ja si potom môžem byť istá, že sa môj vyvolený zaviaže so mnou. A tou kurvou budeš ty.“
Salika ju počúvala len na pol ucha, ešte stále nemohla uveriť, čo sa jej deje, ale pri jej posledných slovách zbystrila.
„Takže si môžem vybrať, kto bude mojím prvým?“
„Ty nie, ty si len kus mäsa, ktorý zajtra vystriekajú miesto mňa. Ja som si samozrejme mohla vybrať a vybrala som si nášho najlepšieho lovca a najsilnejšieho bojovníka.“
„A s najväčším vtákom“, pridala sa jedna zo satyriek. „Koho by si si akože chcela vybrať ty?“
„Niekoho s excisov. Veď sú tak krásny krásny a mužný.“
Na toto sa štvorka rozosmiala.
„Mužný? Ako odrané kura vypadajú, pretože im po narodení ušmykli gule. Ich matky boli len slúžky, ktoré sme chytili z iných kmeňov. Načo nechať takých sa ďalej páriť. Teraz si tak môžu maximálne navzájom húliť“
„Čo aj s chuťou robia. Dokonca aj ty by si sa mohla od nich učiť, Capraia.“
Na to švihla čiernovláska, očividne Capraia hovoriacu hnedku po zadku. Salika bola ako obarená. Chvíľu už dúfala, že jej prvými budú aspoň tí krásavci, ale teraz zistila, že predstava jej krásy je eunuch. A k tomu ešte to má byť ten býk s obrovským prirodzením, ktorého videla včera. Keď si predstavila, že cíti jeho špičku až niekde v žalúdku naplo ju na dávenie. Ale to nedovolí. Jej otec sa môže vyhrážať a prikazovať si čo chce, ale kvet dryády nie je možné otvoriť tupým násilím. Jedine dryáda ma výsostné právo kvet otvoriť tomu, komu chce. A ju tieto príšerné tvory nedonútia.
Počas Salikyných úvah ale Vaccaiee pokračovala:
„Toto je pre ženy nášho klanu posvätná miesto. Na obrad vítania jara sa tu pripravovali od nepamäti. Keďže bol obrad prerušený, musíme tu zostať. Teraz sa prespíme a zajtra skoro ráno sa opäť pripravíme. Ja by som tu už byť nemala, ale som za teba zodpovedná. A nemysli si, že ti dáme možnosť ujsť, kým budeme spať. A už vôbec si nemysli, že sa vyspíš do ružova. Alebo, v tvojom prípade do zelena.“
Zasmiala sa a švihla lieskou, ktorú držala v pri boku Saliku cez stehná. Teraz už vedela , na čo ten prút má. Štyri satyrky bez problémov zvalili vystrašenú dryádu na chrbát a zviazali jej zápästia aj členky. Najskôr ju chceli zviazať do kozelca, ale keď jej tlačil hlavu ku kolenám a videli, aké pružné má telo, dostala jedna z nich lepší nápad. Prevalili ju na bok a rozviazali nohy. Potom jej pokrčili nohy a začali jej hlavu tlačiť medzi ne. Salika vedela, že nemá zmysel sa vzpierať a tak za chvíľ hľadela spomedzi svojich vlastných kolien sa svoje zavreté pohlavie a tú druhú dierku, ktorú majú aj dryády. I keď jedia tak málo, že ju často nemusia používať. Ešte že vzhľadom na to, že nenosia oblečenie, udržujú sa celé dokonale čisté. Keď bola štvorka trýzniteliek spokojná s jej výhľadom priviazali jej ramená k nohám tak, aby jej výhľad aj zostal a za zápästia priviazané k členkom ju vytiahli na konár stromu, asi meter nad zem a roztočili až skoro stratila vedomie. Ako začala spomaľovať postavila sa pred ňu Vaccaiee s prútom. Rozohnala sa a švihla dryádu cez stehná, len tak tak minula tvár medzi nimi. Salika sprudka nasala od štipľavej bolesti do pľúc chladný nočný vzduch. Satyrka sa rozohnala znova, no tentokrát trafila lopatky, čo nebolo až tak strašné. Potom znovu a znovu. Vaccaiee to ale nestačilo. Vyčkala na vhodnú chvíľu a trafila Saliku cez zadok a cez pohlavie. Tá už aj tak začínala naberať na plač, zavila a mohla sa len pozerať, ako jej nabeháva tmavý pruh na jej stehnách. Prudko dýchala a čakala, že týranie bude čím ďalej tým horšie, ale to už ostatné tri zastavili svoju priateľku, ktorá konečne mohla dať priechod svojej frustrácii. Salika nezachytila jej odpoveď, ale čiernovláska a jedna z hnedých ju zastavili a nastavili priamo oproti satyrke so zlosťou skrivenou tvárou. Tá sa rozohnala ponad hlavu a švihla plnou silou cez štrbinku zavretej vulvy a otvorček pod ňou. Len zázrakom minula tvár. Salike sa od nepríčetnej bolesti zatmelo pre očami a len ako z diaľky počuli káravé výkriky ostatných. Prebrala sa až za pár chvíľ na dotyk na jej striebristých chĺpkoch ohanbia. Pred ňou stála jedna zo satyriek s hnedou srsťou. Mala väčšie prsia, vlastne najväčšie z celej štvorice. Na tvári mala súcitný a celkom prívetivý výraz. Prstami ju jemne hladila medzi nohami po šrámoch od lieskového prútu, ktoré sa črtali pod jej porastom. Tie priečne i ten jeden silnejší, vodorovný. Pokúsila sa prstom zájsť medzi lupene a trochu ju prekvapilo, že sa jej to nedarilo. Zarazila sa, ale potom sa len pousmiala. Očividne toho satyrovia vedeli o dryádach viac, ako si Salika myslela. Prstom ju už len zľahka pohladila po nose, dala jej frčku a s úsmevom ju pár krát ťapla po týranom zadočku. Ešte jej dala napiť z koženého vaku nejaký horkastý čaj a keď Salika skoro celý vyprázdnila už sa len otočila sa a úmyselne húpavým krokom, s húpavým , zdvihnutým chvostíkom sa vydala za svojimi družkami, za krátkym spánkom na zemi pred ranným obradom. Salika sa za ňou chvíľu pozerala, ale za pár okamžikov už upadla do horečnatého spánku.
Zobudila sa uprostred hlbokej noci na nočnú moru. Čo nebolo v jej situácii nijak prekvapivé. Nohy aj ruky ju boleli, krk si necítila. Pomaly sa otáčala vo vánku. Videla k sebe prichádzať jednu zo satyriek. Bola to tá posledná, ktorá ju provokovala. Táto bola širšia ako jej súkmeňovkyne. Nebola tučná, tedy na svoj druh. Brucho mala ploché s viditeľnými svalmi, ale boky mala široké a plody na jej hrudi by nezmestili Salike do rúk. Možno ani po jednom. Ako s tým môže behať? I keď nevytŕčali dopredu, ako Salikine hruštičky, boli aj tak pevné s veľkými tmavými dvorcami a ako koniec palca veľkými, teraz viditeľne tvrdými bradavkami. Svietil veľký mesiac, takže aj v teraz bolo vidieť trojuholník tmavších, skoro čiernych chlpov, ktorý zakrýval jej pohlavie a zároveň k nemu ukazoval cestu. Pre Saliku to bolo od začiatku neprirodzené a nechutné, pretože dryádam vidieť cez jemné chĺpky čiarku. Jej bratom bolo samozrejme vidieť aj ich tyčinky. Zvlášť keď sa chystali hrať sa s niektorou z jej starších sestier. To boli potom veľké hladké a tvrdé… Na to nemala myslieť. Vyschlo jej v krku a zovretie jej lupienkov trochu povolilo. Ešte že to jej nočná návšteva nevie. A to práve tá, ktorá sa s ňou chcela pred tým hrať. No dala jej aj napiť. Videla,že má v ruke kus látky, na tvári úsmev a povieva za ňou zdvihnutý chvost. Salika vedela, že je to zlé znamenie. Zmyselne sa húpala v bokoch, nohy trochu od seba a zdalo sa jej, že chĺpky priamo uprostred sa lesknú vlhkosťou.
„Ahoj.“ Pozdravila satyrka a doširoka sa usmiala. „Nemôžeš robiť taký hluk. Musíme sa vyspať, aby sme si zajtrajšok mohli užiť ako sa patrí. Neboj sa. Ty si ho nakoniec užiješ tiež. Alebo si ho minimálne užijú na tebe ostatný. Máš šťastie, že som mala hliadku ja a nie Saccabú. Kto vie, ako by ťa umlčala ona. Ja mám príjemnejšie spôsoby.“
S tým sa nahla na pohlavie zviazanej a pritlačila svoje široké pery na jej ústa. Chvíľu sa hrala s hornou perou, potom so spodnou. Nahla sa do bozku viac a Salika ucítila bradavky pŕs na svojich polkách. A keď si ju satyrka pritiahla volnou rukou bližšie aj drsnejšie dvorce a hebké a horúce pologule pŕs. Nevedela, čo má robiť, ešte nikdy necítila cudzie ústa na svojich dlhšie, než na letmý okamžik. To že prvý bozk je vlastne od dievčaťa jej neprekážalo. Nebolo to nič nezvyčajné, a i keď ju to týmto smerom netiahlo, vedela, že by to skôr či neskôr aj tak vyskúšala. Teraz sa len pokúsila jemne chytiť spodnú peru brunetky medzi svoje. Keď tá konečne ucítila odozvu, len zdvihla kútiky v úsmeve, olizla hornú peru prekvapenej dryáde a odtiahla sa. Salika bola najviac prekvapená, že sa jej to páčilo, nechcela, aby bozk prestal. Dokonca sa i pokúsila prenasledovať cudzie pery, ktoré vôbec nepáchli, ako si bola istá že budú, i keď ich samozrejme goháňala márne. Najviac ju ale prekvapila rosa, ktorú začala vítiž na svojich lupienkoch, teraz len kúsok od svojej tváre. Satyrka sa narovnala a dlhým jazykom si olizla pery. Potom sa ním len tak zo žartu dotkla špičky nosa a pokračovala dokonca ešte trochu vyššie. Salika len neveriacky hľadela. A keď si pomyslela, že ten jazyk mala na malú chvíľu medzi svojimi perami.
„Mňam. Netušila som, že pery naozaj môžu chutiť sladko. Ale k tým spôsobom umlčania...“ Zdvihla druhú ruku a v nej mala naozaj kus látky akú používajú ľudia a niekedy aj iné bytosti na ozdobu. Bolo jasné, na čo ho má. No keď ho už už prikladala k ústam zajatkyne zarazila sa.
„Bolo by k tebe nefér, aby po tom, čo si my poskytla takýto priam gurmánsky zážitok, ja som ti neposkytla nič na oplátku.“ S tým si siahla druhou ruku medzi široké stehná a na sekundu privrela slastne oči. Keď ruku zdvihla pred Salikinu tvár, posledné články troch prostredných dlhých prstov s krátkymi lesklými nechtami sa jej vlhko leskli. Vtlačila ich zviazanej medzi pery a otrela o jazyk. Salika ani nestihla zatnúť proti votrelcovi zuby. Najskôr si myslela že sa povracia, ale keď ucítila satyrkynu chuť zalial ju len pocit vône ovocia, zeme a zmyselnosti. Prsty nezostali medzi perami dlho a keď sa vracali, zavadili o ostré zúbky.
„Na zuby si daj pozor. Žrebcom by sa to nepáčilo a tebe by sa nepáčilo to čo robia kobylkám, ktoré im poškrabú ich drahocenné nástroje.“
Najskôr nechápala o čom je reč, ale než sa Salika zmohla na odpoveď, keď jej konečne došla jedna z vecí, čo ju pravdepodobne zajtra čaká mala už handru pevne uviazanú za krkom.
Nezdalo sa, že by to bol ešte koniec, pretože nočná návšteva ešte neodišla.
„Hovorí sa, že kvety dryády sa otvoria len vtedy, keď ony chcú, ale do dnešného večera som tomu neverila. Ale vieš, sú i iné spôsoby ako preniknúť do tvojich tajomstiev.“
S týmito slovami sa kobylka opäť predklonila, ale tento krát, k Salikinej hrôze , začala opisovať svojím dlhým jazykom špirálu na jej rozkroku. Tušila, kde bude mať zužujúce sa krúženie stred, ale mýlila sa, pretože ten sa posúval stále nižšie a nižšie, až sa jazyk zastavil uprostred ryhy oddeľujúcej polky jej pozadia. Chvostík, nad srdcom zadku jej švihal v rytme jazyka. Jednou rukou držala dryádu za bok a tlačila si ju proti dotieravým ústam, druhú mala spustenú a Salika len videla, ako sa jej rameno rytmicky niekde pod ňou, tušila kde, pohybuje. Potom sa spustila na kolená. Teraz mohla vzhliadnuť k zavesenej dryáde. Ich pohľady sa stretli. Delilo ich len pár desiatok centimetrov. Satyrka mala dlhý jazyk stále vyplazený a dotýkala sa dryády len jeho špičkou. Teraz ho pomaly zaťahovala, zatiaľ čo sa, s pohľadom upretých do vystrašených očí svojej obete približovala. Špičkou jazyka jemne sa opierajúc o presný stred zadnej dierky. Až sa pery prisali na veniec stiahnutých svalov a nos, tesne pritlačený na ryhu medzi lupeňami nasal jej vôňu. Stisk ruky na boku zosilnel a jazyk prudko vystrelil do útrob. Dostal sa dovnútra len na malý kúsok a tam sa hral, ale aj to úplne stačilo, aby Salika zabudla dýchať. Trvalo to len pár chvíľ a potom sa hnedka odtiahla a postavila. Olizla si pery a všetky prsty ruky ktorá bola doteraz medzi jej nohami si dala do úst. Dryáda bola rada, že ju nechce jazykom bozkávať teraz, po tom, kde bol. Ale tak potom túžila. Satyrka ale dryádu stále nepúšťala. V ústach si nechala už len prostredník a ukazovák. Aj tie ale s cmuknutím vytiahla Prostredník potom priložila na povolenú riťku a zatlačila. Obeť sa bránila, nechcela sa nechať, ale po tom, ako sa bolesť stupňovala a sily ubúdali, povolila. Sledovala, ako v nej mizne nechtík a prvý článok prstu, potom druhý, nakoniec aj tretí. A potom sa vynárajú a znovu fárajú, keď sa znovu vynorili, pridal sa k nim aj druhý pripravený prst. Tak takýto to je pocit pri párení, keď sa otváraš niekomu inému. Pri týchto myšlienkach a pocitu prstov masírujúcich panvové svaly zvnútra sa lupienky začali roztvárať a rosa vystúpila na povrch. Salika bola už ale stratená v slasti. Cítila tlak a čakala že každú chvíľu vybuchne. Každý zásun prstov napäto očakávala,teraz sa k nim už pridal ale i palec. Ten ale zamieril do jej vlhkého kalichu. Vnikli do nej všetky tri prsty, palec sa zastavil len tesne pre jej panenstvom a jemne medzi sebou zovreli membrány jej tela. Druhá ruka doputovala na mäkký podbrušok, tesne nad panvovú kosť, na rozpálené stehná sa vrátili chladné prsia. Ale vyššie, pretože Dryáda sa medzitým postavila a pozerala sa zvrchu s divokým úsmevom i leskom v očiach. Pohľady oboch stvorení sa stretli a Salika sa nemohla dočkať keď gejzír v nej vybuchne. Bola tak blízko. Cítila kŕč všetkých svojich svalov. A uvidela satyrkyn úškrnok. Tá zatlačila rukou na podbrušok, rovno na jej mechúr. Salika nevedela, čo to bolo v koženom vaku, vedela len, že je veľmi smädná a keby nebola tak vzrušená všimla by si že je celkom plná. Teraz, k dryádinej hrôze a nekonečnému poníženiu cítila, že nemá šancu zastaviť prietrž a rovno do jej nastavenej tváre z nej vystrekol prúd odpadných tekutín. Tyranka z nej vytiahla prsty a len smerovala prúd moči rovno do očí otrokyne zatiaľ čo druhou rukou z nej žmýkala aj posledné kvapky, až boli celá Salikyna tvár i telo zmočené od nej samej. Salika plakala. Satyrka sa príjemne a chápavo usmievala a neprítomne rozťahovala lupienky dryády do strán. Siahla jej rukou na prsník a medzi prstami zovrela bradavku tvrdú ako diamant. Bolesť už bola pre Saliku v tejto fázy druhoradá. Dostala frčku do nosu. Potom aj frčku do gombičky medzi jej lupienkami , čo Saliku, ktorá mala celé podbruško v pevnom kŕči, k jej hrôze opäť priviedlo až na okraj. Videla satyrka siahaťa niekam pod ňu a keď zbadala v jej ruke obávaný prút roztriasla sal Ale satyrka sa otočila a zberala sa na odchod.Ešte si aj poskočila. Salika sa začala z prvým jej krokom skľudňovať, i s druhým. S tretím sa rohatá sadistka otočila a švihla prútikom cez roztvorené pohlavie, rovno medzi otvorené lábiá, cez obe rozdráždené dierky až pružným koncom zasiahla gombík rozkoše. Dryádiným telom prešiel kŕč a zmrzlo. Jej oči zalialo svetlo a doširoka sa otvorili, obe dierky sa kŕčovite stiahli a tvár jej znovu zmočila jej vlastná tekutina, ktorá ale tentokrát chutnala sladko. Salika stratila vedomie a tak už nevedela, že sa jej milenka vrátila a ako včela svojím dlhým jazykom nektár z oboch jej dierok a tváre vysala.
Tú bí kotinjúd
P.S.: Prepáčte za dlhý úvod, ale zdalo sa mi, že bol nutný. Budúci diel by mal byť posledný, takže ak máte nejaké návrhy, pochvaly, alebo konštruktívnu kritiku,rád ju uvítam.