Sex v čarovnej prírode 4

Salikou zmietali pocity vyvolávané rukami uvoľňujúcimi napätie a pohľadom na slastne trpiacu ,ledva plnoletú satyrku slastne trpiacu pod miništráciami jej priateliek. Ruky Vaccabú opäť začali postupovať dolu. Teplo z nich postupovalo celým jej telom. V ústach jej vysychalo, keď sa pozerala na Capraiu, ako češe hnedú srsť Sukró na nohách a Oviameé, ktorá jej vtierala oleje do paží. Tie si vždy oprela o ňadro. Kľačala rozkročená okolo jej hlavy, takže nebolo vidieť tvár.
Ruky Vaccabú kĺzali nižšie a nižšie, až uchopili malé vŕšky zadočku a začali ich hniesť. Salika cítila, že si to satyrka užíva a nemala nič proti tomu. Na oboch dierkach každú chvíľu cítila ešte stále čerstvý ranný vzduch. Ruky ju na chvíľu opustili. Vaccabú sa po niečom natiahla. Potom jej jedna ruka odtiahla polku zadočku a na jej dierku sa zniesla hustá studená kvapalina. Začala jej stekať po hrádzi, stále nižšie medzi nohy.

„Toto ti pomôže uvolniť sa a pripraví ťa. Ale musíš mi pomôcť a vo vlastnom záujme sa uvolniť a otvoriť. Celý deň potom prebehne hladšie.“

Salika vedela, že odporovať je zbytočné a povolila lupienkom vlastnú vôľu. Tie sa vďačne podriadili šikovným prstom, ktoré sa s nimi hrali a odhalili všetko.

„Ták, dobré dievča“ Bolo jediné, čo na to Vaccabú povedala. Len ju ešte vlhko pleskla po zadku.

A dala sa do práce. Salika cítila ako jej prsty masírujú lupienky a prenikajú stále nižšie a hlbšie do dierky. Hustý olej im zostup do jej hlbín len uľahčoval. Všetky svaly jej panvy sa zúfalo trhali nerozhodnosťou, či sa pred prienikom brániť, alebo mu ísť v ústrety. Tri prsty im nedali na výber. Saliku až bolestivo roztiahli, skoro až natrhli, ale bolesť bola rýchlo utopená v chladivom, hustom oleji, ktorý do nej okolo prstíkov vnikal. Bola pripravená na výbuch, keď sa prsty odtiahli. No satyrkyne dlane ucítila na zadku. A potom aj celú satyrkynu váhu, ktorá sa o ňu oprela, čo ju znova celú utvorilo svetu. Vaccabú si napravila pozíciu a jedno koleno zaborila zlomyseľne do otvorenej kundičky dryády. Tá sa ani nestihla spamätať, keď znova pocítila olej na zadnej dierke, tentokrát rovno nasledovaný dvoma prstami, ktoré sa do nej, dozadu, zaborili. A roztiahli sa. Saliku ten pocit opäť uvrhol do reality. Ani si nevšimla, že má zatvorené oči a teraz aj rozostrení zrak. Bolesť v konečníku však bola znovu utopená. Prsty začali vtierať olej do stien zvieračov. Salika vedela, že je opäť blízko.

„Teraz sa pre mňa urob!“ Zadýchaným, temným hlasom prikázala Vaccabú.

Salika poslúchla a vybuchla. Zdvihla panvu a zarazila prsty do svojich hlbín, dráždec na koleno medzi jej nohami. Dych sa jej zadrhol v hrdle a dokázala len zakníkať v stenoch, keď sa narážala na prsty a koleno… a Vaccabú jej pomáhala. Prsty ju nakoniec s cmuknutím opustili.

Keď sa ukľudnila prebrala ju dlaň, ktorá ostro dopadla na jej riťku. Počula aj Vaccabú zhlboka dýchať. Sústredila sa na Sukró, ktorá stále ležala na chrbte, no Capraia sa už dopracovala s hrebienkom ku slabinám a Oviameé, ktorá sa už zjavne vyhrala s prsičkami, ktoré sa vlhko leskli práve pokročila k podbrušku. Salika po skúsenostiach z noci tušila, čo chce Oviameé dosiahnuť, keď tlačí rukami tak nízko. Tá si to zjavne užívala. Vďaka doširoka rozkročeným nohám bola jej vulva len centimetre od tváre Sukró a veselo zdvihnutý chvostík pošibával. Sukró ale neprotestovala, a nezdalo sa, že by sa nejak odvracala od pohľadu.

„Oviameé, prestaň mi tlačiť na mechúr! Bude sa mi chcieť“
„Nefňukaj, musíme to dokončiť. Hovorila som ti, aby si toľko nechlastala.“ Významne sa pozrela na Capraiu. Tá len prevrátila oči, ale zdalo sa že pochopila a posunula sa vyššie tak, že Sukró ešte viac roztiahla svojimi stehnami nohy.
„Nie, hovorila si, že keď som hladná, mám aspoň piť vodu. Že od tej ma čistiť nebudete znovu musieť“
„To je jedno, teraz sami nechce všetko zastaviť a potom sa rozpamätávať, kde sme ťa prestali mastiť.“ A akurát tak zosilnila tlak.
„Mne sa už ale vážne chce. Prestaň.“
„Keď tak strašne potrebuješ čúrať, tak môžeš v leže.“
„To nemyslíš vážne! Ako si to si predstavuješ.“ Povedala nahnevane

To sa ale už Capraia zdvihla na kolená, čím roztiahla nohy aj Sukró a kolená jej pritlačila k bruchu. Jediné čo bolo počuť, keď Oviameé ešte viac zatlačila na jej podbrušok bolo zakňučanie: „Nie“ a potom prúd tekutiny.

„Tak a sme hotové.“ Povedala spokojne s úsmevom Oviameé pri pohľade na usmoklenú tvár Sukró.
Saliku vyrušilo silné plesknutie. Sprvu ani nevedela, odkiaľ prišlo, dokiaľ nepocítila pálenie na druhej polke svojho pozadia.
„Tak vstávať. Ešte sa dokonca dňa naležíš.“ Ozvala sa za ňou vstávajúci Vaccabú. „Nepotrebujete vy dve pomôcť? Naša malá náhradníčka by tiež chcela priložiť ruky k dielu.“
Odvetila jej Capraia: „Myslím, že Sukró bude u Oviameé v dobrých rukách. Už jej zostáva dorobiť zadná strana. Ale myslím, že by my Salika mohla pomôcť s poslednou členkou našej družiny.“
„Nemyslím, že poslednú členku našej družiny je potrebné nejako zvlášť upravovať. Tú čaká dnes len dozor nad svojou náhradou a zbytok života v domácnosti, ak teda vôbec bude mať také šťastie, že nezostane ako obecná kurva.“ Odpovedala jej trpkým hlasom Vaccabú.
„To si myslíš, alebo v to dúfaš? Pretože ja si myslím, že sa Borokrotos bude chcieť verejne pochváliť svojou vyvolenou. A náš starý úchylák svojou pehavou vnučkou.“
„Teraz ma to vlastne napadlo. Predpokladám, že myslíš šamana? Je to tvoj starý otec, ale aj tak ti pri rituále vnikol do úst.“ Saliku nikdy neopustila vidina obetnej lúky. Bola možno čím ďalej, tým naliehavejšia, pretože si neprestala uvedomovať, že za niekoľko málo hodín bude súčasťou výjavu už aj ona sama.
Oviameé sa pridala: „Môj dedo my rozprával, že to bol hajzlík už zamlada, ale mal z pekla šťastie, že si ho šaman vybral za učňa. Možno že to že je niekto perverzák je hlavnou kvalifikáciou na šamana. Nedivila by som sa, že vystriekal hubu aj svojej dcére a nemohol sa dočkať, kým ho vrazí do hrdla aj vnučke.“
„Aké to vlastne je, Vaccabú?“ od prekvapivo zvedavej Sukró.
„Nepamätám si to, bolo toho na mňa priveľa.“
„Prežiješ to a na chuť si zvykneš.“ Pridala sa Oviameé.
Všetky sa na ňu zvedavo pozreli, ale Capraia len pokrútila hlavou.
„V každom prípade si myslím, že sama budeš rada že budeš pripravená. Ak sa aj samotného rituálu nezúčastníš, zbytok dňa podľa mňa stráviš s nami. Alebo si si myslela, že sa tomu vyhneš.“
Tieto slová dostali Vaccabú očividne so pomykova.
Salika sa spýtala: „Čo bude vlastne po rituále nasledovať?“
„Predpokladám, že si videla, čo sa tam dialo, Salika. Potom čo si verejne odbyjeme svoje premiéry budú ešte nejaké malé obetné obrady. No to je všetko čo viem naisto. Nikto mladším nechce nič povedať, zvlášť nám štyrom. Pamätám si ale, že aj keď je rituál hneď ráno, tak sa z neho väčšina dospelých vracala až poobede, alebo až večer. A naše predchodkyne niekedy až na druhý deň. Matka ma varovala, aby som nabrala síl, a šetrila ich, pretože ich budem potrebovať na celý deň. Ale už bolo dosť tlachania. Oviameé urobí s radosťou našu maličkú a ja s teba, Vaccabú spravím peknú kobylku. Salika my môže pomôcť.“
Vaccabú pár krát naprázdno otvorila ústa no potom si ľahla na chrbát a pokrčila nohy. Capraia kývla na dryádu, aby šla s ňou a sama cestou zobrala nádobky s olejmi. Prikázala Salike aby sa postarala o hornú časť tela a sama sa pustila do česania ryšavej srsti a leštenia kopýtok.
Salika sprvu nevedela ako začať, kam si kľaknúť. Neodvážila sa pokračovať v pozícii, akú zaujala pred tým Oviameé a tak si len sadla na päty vedľa hlavy Vaccabú s miskou s olejom vedľa seba. Keď jej prsty začali masírovať olej do pokožky červenovlasej satyrky nemohla uveriť, že si myslela, že ich tváre sú drsné. Pokožka pod bruškami jej prstov bola zamatová a hladká. Jej prsty hľadali a našli každú pehu, vyhladili každú malú vrásku od smiechu a smútku a pokračovali nižšie. Na krk, na krásne dlhé paže s ktorými by sa mohla hrať do nekonečna. Len keď zabrúsila do jemných červených chĺpkov v pazuchách inak nehybná Vaccabú sebou trhla. „Šteklivá.“ Pomyslela si s úsmevom. Potom prišla na radu hruď a nádherné kopce na nej. Začala opatrne za chvíľu už cítila že sa s nimi nemôže prestať hrať. Snažila sa vtierať olej do celej ich hmoty, až do hĺbky a keď videla, ako nalievajú bradavky na ich vrchole obrátila svoju pozornosť na ne. Pomalou špirálou z drsných dvorcov sa dostala až na ako kameň tvrdé hroty. Túžila ich dostať medzi zuby. Vaccabú sa jej za jej pozornosť odmenila zrýchleným dychom. Len s námahou sa od nich odtrhla. Olej naliala z misky priamo do priehlbinky na brušku a začala ho roztierať po celom plochom brušku pod sebou. Prstami zachádzala až na začiatok línie srsti a keď zlomyseľne ľahko masírovala boky trupu cítila, ako sa Vaccabú len s námahou drží smiechu. Keď sa jej prsty stretli s prstami Capraii, ktorá očesala posledné tmavo ryšavé pramienky na podbrušku, bol pre Vaccabú čas sa otočiť.
Salika pri tej príležitosti pozrela na pár pri nich. Oviameé držala Sukró za chvostík a ani už nepredstierala že ho masíruje, ale zdvihla ním panvu zo zeme. Druhá ruka bola skoro úplne skrytá medzi stehnami mladšej satyrky a zdalo sa, že prsty si medzi seba rozdelili obe dierky. Sukró už začala krútiť. Riťou narážala sama seba na prsty, ale v tom ju Oviameé pustila. Ešte vlhko lesknúce prsty si s pôžitkom dala do pusy a druhou ostro pleskla Sukró na ryhu medzi zadkom a stehnom až sčervenala.
„Vybral si ťa borec s najtučnejším vtákom s celej dediny, tak si potom uži jeho.“ V jej hlase ale nebola počuť závisť, ale len pobavenie.
Sukró len s námahou chytala dych a ešte chvíľku sa jej dierky snažili nájsť votrelcov, ktorý ich opustili.
To už ale Vaccabú mlčky ležala na bruchu na hebkej tráve. Salika jej odhrnula hustú hrivu vlasov a pomaly, opatrne jej začala vtierať olej do krku, lopatiek, krížov. Bez ňadier, ktoré by ju zdržali sa s predstihom dostala až skoro ku osrstenému zadku. Pozrela sa s otázkou na Capraiu. Tá jej prikázala natrieť ešte chvost, ale nedala jej hustý olej, ktorý na ňu predtým použila Vaccabú, takže usúdila, že jej má naozaj len natrieť chvostík. Nič podobné zatiaľ nezažila. Chvostík bol živý, ohybný, ako by v ňom skoro neboli kosti. Bol o to pre Saliku veľmi vzrušujúce. A podľa vrtenie pod jej rukami nie len pre ňu. Medzitým sa k nej dostala aj Capraia. Sukró s Oviameé sa k nim pridali tiež. Potom jej Capraia, ktorá kľačala medi stehnami Vaccabú prikázala:
„ Chyť jednou rukou koreň, chvostu. Prsty daj sem. Ták, rovno do ryhy. Správne. Sukró chyť pravú polku. Oviameé ľavú. Kobylka má silu a ak sa bude vzpierať ako minule, máme čo robiť.“
Saliku premohla zvedavosť a posunula sa s rukami stále zvierajúc chvostík tak aby mala lepší výhľad. Capraia si vzala misku s hustým, priezračným olejom a naliala ho rovno na zadnú dierku. Vaccabú sebou šklbla a pokúsila sa zovrieť polky, ale jej priateľky, ktoré mali prsty skoro až pri jej dierkach ich držali pevne otvorené. Capraia si olizla dva prsty a len raz prešla od zadnej dierky až niekam na podbrušok a späť. A potom ich, klzké od oleja vrazila celé, dlhé do vagíny pred ňou. Vaccabú sa vzoprela.
„Nie tak hlboko.“
„Už tam nič neprekáža, tak si to chcem patrične užiť.“ Začala prstami vytierať celé vnútro chodbičky. Aj ukazovák s prostredníkom druhej ruky si vložila do úst a po chvíľke cumľania ich namočila priamo do misky s olejom. Ich končeky priložila k zadnej dierke. Salika len neveriacky pozerala, ako sa postupne noria dovnútra, potom krok späť a dva hlbšie. Za chvíľu už všetkými štyrmi prstami šukala obe dierky. A Vaccabú postupne na ne začala prirážať. Sukró mala otvorené ústa, Oviameé sa olízla.
„Poď dievča. Včera si si to neužila, tak si to vynahraď teraz.“
Na tieto slová Capraii sa Vaccabú strhla, chvostík sa vytrhol Salike z ruky a švihol ju do tváre. Satyrka sa prehla a zavila. Potom sťažka dopadla na zem. Capraia s mľasknutím vytiahla prsty a jednu ruku si dala do úst. Oviameé si vzala tú druhú. Vaccabú sa pomaly ukľudňovala. Za Salikou sa ozval neznámy ženský hlas.
„Tak už ste sa zabavili, ale celkom meškáte. Ešte dobre, že sme po Vás prišli, inak by ste sa tu hrali do zajtra.“
Stály tam štyry staršie Satyrky. Zakrátko vysvitlo, že ich prišli odviesť na lúku. Mladé satyrky sa len rýchlo zahanbene zbierali zo zeme. Staršie ich pozorovali pobavene s poznámkami ako:
„My sme neboli iné.“ alebo „ešte si to užijete. Do večera času dosť.“
Ale aj tak im pomohli s vlasmi. Česali a zaplietali ich so stužkami do dlhých copov. Salika si pozornosť a česanie celkom užívala a upokojovala ju. Nevedela, prečo aj jej zaplietajú stužky, keď nemá chvost o ktorý by ich potom priviazali, ale páčili sa jej. Keď sa potom postavila, o kríže jej oprelo niečo chladné. Bol to tupý kovový hák s malou guľkou na konci, ktorý visel na šnúrkach v jej vrkoči.
Bol už čas ísť. Saliky sa zmocňovala pomalá hrôza z toho čo ju čaká. I keď sa ju Satyrka, ktorá jej robila cop snažila ukľudniť. Pri každom cinknutí háčika o jej kríže sa jej zmocňovala zlá predtucha.
Po asi hodine chôdze lesom sa skupinka satyriek stretla s ôsmimi staršími satyrmi. Dvaja sa postavili po stranách každej obete a zviazali jej ruky za chrbtom. Nie silne, skôr aby sa nepovedalo. Ale Salika videla, že Sukró tečú nemé slzy po tvári. Oveľa prekvapenejšia bola, že Oviameé plakala tiež. Tu sa od nich staršie satyrky odpojili. Vzali so sebou aj Vaccabú.
Po chvíli chôdze sa pred nimi otvorila lúka. Salikyn čas nevinnosti sa naplnil.

Tú bí kontinjúd