O šípkovej Ruženke

O šípovej Ruženke.

Nie ďaleko, skoro na dosah ruky , za dvomi horami s červenými vrcholkami, hustým lesom a roklinou s prameňom, bolo raz kráľovstvo, volalo sa Bonobo. Vládla tam kráľovná Kunikunda a jej manžel kráľ Brkohoň druhý. Ľudia si žili šťastne, lebo sa milovali. Duševne, ale aj fyzicky. Nebolo tam nepriateľov, intríg. Všetko sa točilo okolo pekného milovania. Ak bola napríklad autonehoda, účastníci nehody sa pekne najprv pomilovali a potom s ľahkou dušou písali protokol. Keby náhodou neboli do páru, krásna policajtka, alebo švárny mladý policajt páry doplnili. Nik nenadával blondínkam za volantom, každý bol poctený, ak mu blondínečka oškrela kasňu. Mohol tú blondínu potom pekne nabúrať. Neraz pekná blondínka ťukla do auta naschvál. Ani drogy neboli potrebné. Občania poznali také techniky sexu, že sa dokázali dostať do raušu prírodným spôsobom. Zločinnosť? Láskou uspokojený občan nemusí dokazovať, že je lepší tým, že iných okráda a klame.
Aj pondelkové porady v práci neboli v strese. Po kávičke a rannom firemnom hromaďáku nik nebrýzgal a úlohy sa plnili jedna radosť. Veru, ani štátna kasa nebola prázdna. Ak ste sa šli na daňový úrad sťažovať, že dane sú vysoké, krásna referentka, alebo jej asistent, vám pomohli vyplniť priznanie a objasnili čo a ako...Niektorí radi prišli dane doplatiť aj 2x. Parlament tiež pracoval ako sa patrí. Na schôdzu parlamentu nechodili v nudných oblekoch, ale tak, ako ich Pán stvoril. Schôdza začala poriadnym mydlením. Následne sa už veľmi rýchlo dohodli a prijatie zákona potvrdili opäť veľkou láskou. Jednania parlamentu boli vždy v priamom prenose a bolo sa na čo dívať. Veď do parlamentu nemohol kandidovať len tak niekto. Taký poslanec ten ho musel mať riadny, no poslanecký....Bola veru radosť ho vyfajčiť. A členovia parlamentu museli na sebe riadne makať vo fitnesku. A za svoje.
Na kráľovskom dvore bolo kráľovsky veselo, sexelo. Dvorné dámy, ministri i kráľ viedli čulý spoločensko -sexuálny život. K základným hrám dvora patrila hra „škatule škatule hýbte sa.“ Hral ju nepárny počet hráčov .Vždy jeden hráč, pán alebo dáma, nemali pár. Na povel .: „Škatule hýbte sa!“ bol treba zastrčiť ho bo najbližšej škatuľky. Kto nestihol odišiel z kola a vzal so sebou podľa svojho výberu ďalšieho člena hry, jedno či pána alebo dámu. Toho si potom užil, ako odškodné, že nestihol včas strčiť alebo dáma nestihla včas pristrčiť.
Do tejto krásnej a premilkovanej doby sa kráľovi narodila dcéra. Pozval aj tri veštice, dnes sa im vraví prognostičky. Veštili v ošiali orgazmu, do ktorého ich priviedol pán kráľ osobne. A bol to veru kráľovský orgazmus, lebo čo by to bolo za kráľa, keby ho nemal kráľovský. Prvé dve sudičky veštili ako sa patrí: Slávu, bohatstvo, mier, dobrého ženicha a tak, ako vždy. No pri tretej sa to už nepodarilo. Hoci pán kráľ sa usiloval ako vedel, bol už mierne indisponovaný. A tak vešticu neuspokojil. Neukojená ženská sa zmenila na škaredú strigu a zasyčala:
„Mne si orgazmus nedoprial. Boj sa preto prvého orgazmu svojej dcéry, všetko to tu upadne na veky do hybernácie.“
Vycediac slová kliatby zmizla za hradnou strážou, aby ju chlapci dorobili. Chlapci sa narobili, ale dorobili. Tam sa ukľudnila a dala sa vyslyšať, že to s tou kliatbou nebude až tak strašné.
Posmutnel kráľ, ovisol mu. Mĺkvo, smutno a mlčky chodil po hrade. Navonok všetko šlo po starom. Ubehlo pár rokov a dcérenka sa začala zaujímať o dianie okolo. Nebolo pomoci, ak chcel kráľ udržať krajinu, musel obetovať dcéru. Dal postaviť nové krídlo paláca. V paláci nebolo nič, čo by pripomínalo penisy, alebo lásku. Okná boli okrúhle, kľučky na dverách mali tvar kocky, alebo neboli a všetko sa ovládalo čipom aj rúčky na metlách boli hranaté a končili sa ostrým bodcom. Ceruzky tiež krátke alebo žiadne, iba notebooky. Príbory a riady boli čudesných tvarov, autá nemali šaltpáky, iba automatiku. Všetko bolo ostré a hranaté, kryštalické, bezpohlavné, ako moderné stavby dneška. Dcérka nesmela jazdiť na koni, ani vykonávať také športy, kde by sa jej podráždila pipinka. Zabavili bicykle, v zime nesmela jazdiť na vleku s kotvami. Internet na hrade mal vlastný server a cenzúru. Vychovávali ju ako chalana, no okolo nej neboli žiadni chlapci iba húf starých babizní. Hoci, aspoň mali tie rachejtle prácu a neotravovali na dvore.
Jedného dňa poľavil dozor princeznej. To už mala 15 rokov a cítila že sa s ňu niečo deje, no netušila čo. Biológiu ju neučili, ani poéziu o láske, aby neprebudili jej zvedavosť. Potulovala sa princezná po hrade medzi hodinou karate a teoretickej fyziky. Začula čudný zvuk zo spálne strážkyň. Pootvorila tíško dvere a videla ako sa jedna strážkyňa rajcuje robertkom. Privrela dvere a zmätená  zmizla. Bola pre ňu hračka v noci zlaniť po fasáde do spálne a robertka ukoristiť.
Čo sa stalo je už stará rozprávka. Akonáhle sa začala odbavovať, kliatba spustila program, zaúčinkovala. Hrad zhybernoval, stal neviditeľný a vymazal sa z pamäti národa. Zabudol ľud pospolitý že dobre bývalo.
Ťažké časy nastali. Vlády sa zmocnili : Čierno- kabátnici, sutanári , nositelia habitov, kaftanov, kamží, buriek , turbanov, kravát i oblekov, červených šatiek, aktoviek, držitelia bankových kont. Zvolení sa stali vyvolení. Okamžite zakázali lásku. Len oni určovali, kde, kto, s kým a kedy sa môže pomilovať. Hlavne prečo, za čo a komu. Inak bolo milovanie zakázané. Sami noví vladári ale trtošili kde mohli. Zakázali slová ako: Láska, milkovať sa, milovanie, pipinka, drahuška, vonička, šuška, vtáčik, drúčik, hadička a pod. Zaviedli nové slová s novým významom : prijebať niekomu, dopiče s tým, na kokot niekoho, vymrdať s niekým, ujebať niečo, skurviť dačo, chuj s ním a nakoniec odjebať niekoho. Kráľovstvo už nebolo Bonobo ale Bazmekistan.
Len ten princ akosi nechodí ...
Nedáme predsa len lepší koniec?
Budeme pokračovať?
Pozn autora- Bobobo kmeň opíc ktorý nepozná násilie v skupine lebo agresivitu ventiluje sexom.
Bazmek – zjeb /maď/