Rituál na vlnách.

Azúrová pasca: Rituál na vlnách
​Jachta "L'Éminence" sa ticho kĺzala po hladine neďaleko pobrežia Amalfi. Mesačný svit sa odrážal od bieleho trupu lode a miešal sa s tlmeným modrým podsvietením paluby. Vzduch bol hustý slanosťou mora a vôňou dozrievajúcich citrónov z pevniny.
​Na zadnej palube, chránenej pred vetrom, stál nízky stolík z tíkového dreva. Vedľa neho v ľadovom vedierku odpočívalo Louis Roederer Cristal Rosé, ktorého jemné bublinky sľubovali eleganciu. Michal sedel v nízkom kresle od Roche Bobois, v ľanovej košeli rozopnutej na tri gombíky, a v prstoch držal kubánsku cigaru Cohiba Behike.
​Mala som na sebe priesvitnú hodvábnu blúzku od Saint Laurent, pod ktorou nebolo vôbec nič. Jemný vánok ju pri každom pohybe lepil na moju pokožku, odhaľujúc obrysy mojich pŕs a dvorcov. Dopĺňali ju len ultra krátke hodvábne šortky a vôňa Baccarat Rouge 540, ktorá za mnou zanechávala sladkú, kovovú stopu.
​Naším hosťom bol Marco – mladý, olivový Talian, ktorého sme si "všimli" v prístave v Positane. Mal v sebe tú správnu zmes drzosti a pokory, ktorú sme hľadali. Sedel oproti Michalovi, fascinovaný nielen luxusom lode, ale predovšetkým mojím zjavom.
​Prvé dejstvo: Tekuté pokušenie
​„Povedz mi, Marco,“ začala som a podišla k nemu s dvoma pohármi šampanského. „Vieš, aké je to plaviť sa v noci bez cieľa? Len s vedomím, že tvoj život je v rukách niekoho, kto má nad tebou absolútnu moc?“
​Marco sa nadýchol, jeho oči behali po mojich bradavkách, ktoré pod priesvitnou látkou blúzky jasne vynikali. „Teraz to už začínam tušiť,“ odvetil ticho.
​Položila som poháre a rozopla som prvý gombík svojej blúzky. Michal si potiahol z cigary, dym pomaly vypustil do noci a s úsmevom ma sledoval. Kľakla som si pred Marca. Rozopla som mu opasok, stiahla zips a oslobodila ho. Bol tvrdý, pulzujúci, pripravený.
​Očami som našla Michala. Bol to náš tichý kód. Nabrala som do úst dúšok studeného Cristal Rosé a s perami plnými bubliniek som Marca pohltila. Šum vína a chlad alkoholu na jeho horúcej pokožke vyvolal prudké trhnutie jeho bokov. Jazykom som krúžila po žaludi, zatiaľ čo bublinky robili svoju prácu. Marco vydal hrdelný zvuk a rukami sa chytil zábradlia jachty.
​Druhé dejstvo: Soľ a med
​„Dosť,“ povedala som a vstala som. Rozopla som si zvyšné gombíky a blúzka zo mňa skĺzla na palubu. Zostala som úplne nahá, len v mesačnom svite.
​Vzala som zo stolíka misku s hustým gaštanovým medom a štipku morskej soli. Na Markovu mužnosť som naniesla vrstvu lepkavého medu a posypala ju soľou. Kontrast sladkosti, soli a drsnosti môjho jazyka bol neúprosný.
​Posadila som sa na neho obkročmo, ale nenechala som ho do mňa vniknúť. Len som sa o neho trela svojou mokrou štrbinou, zatiaľ čo som ho rukami a ústami privádzala k šialenstvu. Michal prišiel k nám, položil mi ruku na chrbát a prstami mi prešiel po chrbtici. „Pozri sa na neho, Adriana. Pozri sa, ako ho more a ty lámete.“
​Tretie dejstvo: Absolútny príliv
​Finále sa odohralo na samom okraji jachty, kde nás delilo od temnej hĺbky mora len nízke zábradlie. Prinútila som Marca kľaknúť si na kolená. Ja som stála pred ním, nohy mierne rozkročené, aby mal dokonalý výhľad.
​Bez použitia rúk, len prácou pier a svalov hrdla, som ho prijímala hlbšie a hlbšie. Rytmus lode na vlnách udával tempo. Cítila som, ako sa blíži búrka. Marco ma chytil za boky, jeho prsty sa zaryli do mojej pokožky.
​Keď vykríkol a jeho telo sa naplo v poslednom kŕči, prúd jeho semena zaplnil moje ústa. Bolo horúce, v ostrom kontraste s nočným prímorským vzduchom. Časť z neho mi pretiekla po brade a stekala do jamky medzi mojimi kľúčnymi kosťami.
​Nespustila som oči z Michala. Keď som Marca pustila, podišla som k manželovi. Nabrala som prstom bielu tekutinu zo svojej hrudi a vložila som mu ju do úst. Michal ju s pôžitkom ochutnal, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Chutili sme po šampanskom, soli a víťazstve.
​Marco zostal ležať na palube, úplne vyčerpaný, zatiaľ čo my dvaja sme sa ruka v ruke odobrali do kapitánskej kajuty. Jachta pokračovala v plavbe, rezajúc tmavé vlny, nesúc v sebe tajomstvo noci, ktorá sa stala umením.
​Vizuálny sprievod pre túto scénu:
​Scéna: Adriana stojí na palube jachty, má na sebe len priesvitnú bielu hodvábnu blúzku, ktorá je od vánku mierne navlhnutá. V pozadí je tma, mesačný svit a luxusný interiér lode. Michal v tieni sleduje scénu s cigarou.