Denník hriešnice III.- Mia Cara

Zatváram dvere od bytu. Prázdneho. Ležérne oblečená, jemne namaľovaná a na chrbte mám vak. Nemá ani 6kg a to tam mám pribalený ešte aj spacák. Pre prípad potreby. Cítim sa kus nesvoja keďže vyrážam skoro o dve hodiny neskôr ako som chcela a pomaly sa stmieva. Na výpadovku sa odveziem autobusom. Vystúpim. Chvíľu sa len tak nesmelo potácam a snažím sa nájsť vhodné miesto. Rozhodne sa postavím na kraj cesty pri malej odbočke. Aby auto mohlo pri mne ľahšie zastať. Nahodím zvodný úsmev, taký dievčenský, dôveryhodný. Slnečné okuliare zdvihnem z očí a dám si ich do vlasov ako čelenku. Očný kontakt so šoférom je dôležitý. Túto informáciu som si prečítala v príručke pre stopárov. Posledný týždeň som okrem plánovania všetkých detailov svojej cesty čítala aj rôzne rady o stopovaní. Hlavná zásada bola nenasadať ku kamionistom. Ok, budem sa toho držať. Som šialenec, ale nie samovrah.

Netrvalo dlho a zastalo pri mne prvé auto. Milý, postarší pán. Zviezol ma len po hranice, ale stihol sa mi posťažovať, že sa rozviedol, že ho žena podviedla a žije sám a smutný. Neviem či to malo byť pozvanie ku nemu domov ho rozveseliť, ale s ľahkosťou som ignorovala narážky, vystúpila z auta a ďakovala za odvoz. Tak toto šlo ľahko, hovorím si. Akurát, že moja predstava bola priamy spoj Košice-Budapešť. Nakoniec som sa tam dostala za štyri hodiny a spoločnosť mi urobili štyria šoféri. Pred Keleti ma má vyzdvihnúť môj prvý hostiteľ. Očká sa mi rozžiaria keď uvidím vysokého fešáka ako sa blíži ku mne a vystrie ruku, aby sa mi predstavil. O chvíľu neskôr sedíme u neho na balkóne, popíjame pivo a rozprávame sa o živote. Je neskoro a je čas ísť spať. Gentlemansky mi prenáchava svoju posteľ a chce sa uložiť v obývačke na gauči. Naznačím mu, že sa nemusí kvôli mne obmedzovať a môže spať pri mne. Krásne sa na mna usmeje a povie, že mu gauč nevadí. Ba dum tsss. Môj výlet s príznačným názvom Fuck through Italy sa začal fiaskom. Nemôžem sa každému páčiť.

Skoro ráno vyrážam. Ďalším cieľom je Slovinsko a do zotmenia sa tam musím dostať. Šťastena stojí pri mne a nehodlá ma opustiť. Zastane pri mne mladý pár, ktorý ma zvezie až po hranice. Vyložia ma na odpočívadle. Stopovať sa tam nedá a neostáva nič iné ako oslovovať šoférov priamo. Slnko páli, som smädná, čas ubieha a nikto ma nechce zviezť. Po hodine som zmierená s tým, že celé stopovanie je hlúpy nápad a asi budem spať v spacáku na parkovisku. Keď sa v tom objavia predo mnou kamióny. Môj stupeň zúfalstva je väčší ako predsavzatie necestovať s kamionistom. Podídem bližšie a opýtam sa kam má namierené. Benátky. Výborne, poskočím od radosti. Tá však rýchlo pominie keď mi pán šofér naznačí, že čo odo mňa za to očakáva. On je muž, ja žena, zadarmo to proste nebude.

Výhľad z kamióna je skvelý, sedačka veľmi pohodlná. Kamionista sa na mňa usmieva a vidno jeho radosť z úlovku, ktorý si vezie.

Cítim v rozkroku veľkú mužskú ruku. Žiadostivo ma stíska, odopína gombík a vchádza do nohavičiek. Keď ucíti, že som mokrá nedokáže sa ďalej udržať. Nevie, že to nie je z neho. To je môj bežný stav. Ťahá ma dozadu, vzpieram sa. Je mu to jedno. Je to krvilačný, hladný stroj. Dlhodobo na cestách bez ženy. Strelí mi facku, otočí ma na brucho a schmatne za vlasy. Druhou rukou sa mi snaží stiahnúť nohavice. Pritiahne mi hlavu k svojej a začne mi šepkať oplzlosti do ucha. Vrazí do mňa ten svoj zatečený, navretý penis až na doraz. Cukne mnou, preľaknem sa. Na chvíľu som zaspala. Otvorím oči. Vonku je už tma a kamionista sa na mňa pekne usmeje. “Nechápem ako je možné, že môj kolega nechcel zviesť tak krásnu ženu.” Nechala som si pre seba, že to bol prasák a za odvoz chcel protislužbu. To by som radšej šla do Talianska pešo ako sa takto ľahko predať. Našťastie kamionista číslo dva nič za odvoz nechcel a už si to mierime priamo do Benátok, kde ma netrpezlivo čaká Massimo. Príde ma vyzdvihnúť na dohodnuté parkovisko. Je neskoro večer a ja som unavená. Krásne vonia, je galantný, veľmi príjemný, scestovaný a inteligentný. Doma ma privíta pohárikom vína a navrhuje zájsť si zatancovať. Som unavená, ale žijeme len raz. Horúca noc, šťavnaté drinky a pohupovanie do chytľavého rytmu letných vypalovačiek robí svoje. Massimo ma drží za boky a ja nimi zvodne krútim do rytmu, sme telo na telo a ja presne viem ako sa tento večer skončí. Nie muži balia ženy a dosiahnú čo chcú, ale ženy sa nechajú zbaliť a zariadia aby bolo tak ako chcú ony. A preto stojím v strede jeho spálne a vášnivo ma bozkáva. Strháva zo mňa šaty a ja sa nechávam unášať nádherným pocitom túžby. Bozkáva úžasne. Neviem sa dočkať kedy ten fešný Talian bude vo mne. Taliani su strašne horkokrvní a vášniví. Znie to dobre, však? Čo však z toho vyplýva? Sú strašne citliví, sex bol samé slowly, don’t move, I'm too sensitive. Honenie v jeho ponímaní bolo nežné prechádzanie rukou po penise. Tak som tam tak ležala, náhá, celá rozhorúčená a nadržaná a pomaličky, nežne som ho hladkala po malom citlivom penise. Keď usúdil, že už to nevydrží tak ho do mňa vsunul a pár prirazeniami sa urobil. Takto som si to nepredstavovala. Už len ďalšie dve noci vydržať a opúšťam Benátky. Aspoň nemusím spat na gauči, ale v pohodlnej manželskej posteli. Po tejto skúsenosti si nechávam zájsť chuť na Talianov a venujem sa spoznávaniu miest a vychutnávaniu talianskych jedál. Toto sa im musí nechať, sú neskutoční kuchári. O tri týždne neskôr odlietam z Bari o dva poznatky bohatšia. Taliana už určite nie a že cestovať sama je úžasné.