S najlepším kamarátom (8. diel)

Ležali sme tam na gauči, stále spojení, s mojím vtákom hlboko v Romanovom anále, kde som mu práve napumpoval ďalšiu dávku semena. Ranné svetlo prenikalo cez žalúzie, a ja som cítil, ako sa jeho telo pomaly uvoľňuje, ako sa nám dychy synchronizujú.
Roman sa pomaly zdvihol, vytiahol sa s jemným mlasknutím, a sadol si vedľa mňa. Oči mal ešte zahmlené od vzrušenia, ale na tvári ten spokojný, takmer blažený úsmev. Obaja sme boli spotení, nahí a úplne uvoľnení po tej divokej noci a ráne.
Začali sme sa spolu rozprávať, len tak ležérne, ako vždy – o všetkom a o ničom. Ale tentoraz to bolo iné, intímnejšie. Roman sa na mňa pozrel priamo do očí, rukou si prešiel po stehne a zhlboka povzdychol.
„Vieš, kamoš... páčilo sa mi mať tvojho vtáka v sebe,“ priznal sa otvorene, hlas mu znel trochu nesmelo, ale úprimne. „Nikdy by som si nemyslel, že to bude takto dobré. Cítil som sa... vypnutý, uvoľnený, ako keby sa všetko to napätie vyparilo. A ten pocit, keď si ma plnil... to bolo sakramentsky intenzívne.“
Usmial som sa, chytil som ho za ruku a stisol. „Som rád, že sa ti to páčilo. Pre mňa to bolo tiež úžasné – vidieť ťa takto, cítiť ťa.“ Pokračovali sme v rozhovore, slová plynuli voľne.
Hovorili sme o tom, ako sa to všetko stalo tak rýchlo, ako sme prekročili tú hranicu kamarátstva, a ako to zmenilo všetko, ale v dobrom. Roman sa na chvíľu zamyslel, potom sa ku mne naklonil bližšie a s tým svojím dravým úsmevom navrhol: „Čo keby sme to robili pravidelne? Vieš, ja by som prišiel, ty by si ma mohol mrdať a preťahovať, kedykoľvek budeš chcieť. Žiadne komplikácie, len čisté uvoľnenie. Potrebujem to, kamoš – ten pocit, keď ma vypĺňaš.“
Moje srdce sa rozbúchalo rýchlejšie. Predstava ma zaplavila horúčavou, a ja som prikývol bez zaváhania. „To znie perfektne. Kedykoľvek budeš chcieť, som tu pre teba.“ Roman sa zasmial, postavil sa z gauča a otočil sa ku mne chrbtom.
Pristúpil bližšie, trochu sa predklonil, otrčil mi svoj zadok – ten guľatý, pevný, svalnatý zázrak, ktorý ma vždy dostal – a provokatívne sa na mňa cez rameno pozrel. „Tak napríklad teraz. Môžeš si s ním robiť, čo chceš. Olizuj, prstuj, čo len ti napadne. Je tvoj.“
Nedokázal som odolať. Natiahol som ruku, pohladil som ho po polkách, roztiahol ich a začal som ho olizovať – hlboko, vášnivo, ako predtým. Roman zastonal, tlačil sa dozadu, a ja som sa s ním hral, prstami som ho uvoľňoval, masíroval, užíval si každý jeho vzdych. Bolo to ako sen – mať ho takto k dispozícii, vidieť, ako sa poddáva.
Ale Roman ešte nechcel končiť. Predtým, než by odišiel, otočil sa ku mne, oči mu horeli túžbou, a povedal: „Ešte jedno kolo pred odchodom. Ale teraz chcem, aby si si ma zobral riadne tvrdo. Žiadne jemné veci – mrdaj ma ako šialený, kamoš.“
Postavil sa na štyri na gauči, zadok vystrčený, pripravený. Ja som sa postavil za neho, priložil vtáka k jeho diere – stále vlhkej od ranného semena – a bez váhania som do neho vrazil. Jebal som ho tvrdo, intenzívne, narážal do neho s plesknutím, rukami som mu držal boky a ťahal ho k sebe. Roman hekal hlasno, prosil o viac: „Tvrdšie, áno, takto!“
Užili sme si to obaja – ja som cítil, ako sa jeho anál sťahuje okolo mňa, on sa triasol od rozkoše. Keď som sa blížil k vrcholu, poprosil ma, aby som ho naplnil, a ja som to urobil – napumpoval som mu do zadku ďalšiu horúcu dávku, ostal v ňom, kým sme obaja nedýchali.
Roman sa konečne obliekol, pobozkal ma na rozlúčku a s úsmevom odišiel, sľubujúc, že sa čoskoro vráti. Vedel som, že toto je len začiatok nášho nového "pravidelného" dobrodružstva.