Doktorka

Náhoda praje pripraveným! To je teda fakt. Moja príprava spočíva v tom, že si všímam veci okolo seba. Len vďaka tomu som na jednom ošarpanom dome zaregistroval mosadznú tabuľku s povedomým menom. V mozgu mi to síce docvaklo až po niekoľkých krokoch, ale vrátil som sa a pozrel sa znovu. Už je to tak. Saša, moja spolužiačka z gymnázia, tu má lekársku ordináciu.
Pár rokov sme spolu chodili, vídali sme sa aj na vysokej škole. Ale ona študovala medicínu, ja techniku, a potom sme nejako stratili kontakt. Že by som sa na ňu skočil pozrieť? Pozrel som na hodinky – dnes už aj tak nič nevybavím, o chvíľu bude večer – skúsim to.
V čakárni bolo šero, nikde nikto. Tak to vyzerá zle. Pozriem na tabuľku na dverách – a naozaj. Ordinačné hodiny sa už dávno skončili. Čo sa dá robiť. Chystal som sa odísť, keď som zrazu začul z ordinácie nejaký zvuk. Žeby tam bol niekto vnútri?
Zaklopal som. Zvnútra sa ozvali kroky, kľučka cvakla, dvere sa otvorili… A v nich stojí Saša. „Nazdááár! Čo ty tu robíš?“ vyvalila na mňa oči. Teda: vyvalila na mňa KRÁSNE oči. Aj keď sme sa nevideli už pekných pár rokov, bola to stále kočka. Možno ešte väčšia než pred pár rokmi. Hneď uvarila kávu a začali sme sa rozprávať. Prebrali sme všetko možné aj nemožné, keď zrazu Saša povedala:
„A čo ťa sem vlastne priviedlo? Máš nejaký problém?“
„Hm. Vlastne áno,“ zaklamal som. „Ale ja neviem…“ zasekol som sa, pretože mi práve nič vtipné nenapadlo. Ale Saša si to vysvetlila inak.
„Predsa sa predo mnou nebudeš hanbiť. Vtedy si sa nehanbil, a zo mňa sa navyše stala pani doktorka, vieš?“ usmiala sa na mňa.
Mala pravdu. Kedysi sme spolu prežili nejeden vášnivý večer. A čím dlhšie som si ju prezeral, tým viac som mal chuť nadviazať na naše staré priateľstvo.
„No… vieš…“ začal som opatrne. „Mám v poslednom čase také problémy…“ a pozrel som sa do rozkroku. Teda do svojho rozkroku. Čakal som, že sa Saša rozosmeje, ale mýlil som sa. Už vo mne nevidela chlapa, ale pacienta. Uistila ma, že problémy s erekciou sú pomerne časté, že sa to dá liečiť, a začala sa vypytovať na všeličo. Mal som z toho strašnú zábavu a premýšľal som, ako túto srandu zakončím, keď si Saša nasadila do uší fonendoskop a ukázala na lehátko:
„Tak si pohodlne ľahni, teraz ťa trochu vyšetrím,“ a začala mi tým prístrojom prechádzať po poklopci. To sa mi už zdalo trochu čudné.
„Vyzleč si nohavice!“ zavelila zrazu.
„Ale ja…“ nezmohol som sa na odpor.
„Neodvrávaj diplomovanému lekárovi!“ odbila ma a pobavene sledovala, ako si zo seba sťahujem džínsy.
Ležal som tam bez nohavíc a premýšľal som nad tým, že sa mi ten žart nejako vymkol z rúk. Saša stála vedľa mňa a pobavene sledovala, ako sa môj nástroj, ktorý som pred chvíľou tak škaredo ohováral, stavia do ukážkového pozoru.
„Myslím, že si celkom beznádejný prípad!“ rozosmiala sa. „To si si naozaj myslel, že ti na to skočím?“
„Ty mi neveríš? Toto nič nie je… toto ešte ide, vieš. Ale potom – myslím pri milovaní – mi zrazu zmäkne ako handra!“ snažil som sa zachrániť situáciu.
„Jasné. To by som ťa nesmela poznať!“ zachichotala sa Saša.
„Čestné pionierske!“ zaprisahával som sa. „Veď uvidíš!“
Vstal som, zložil som jej z hlavy fonendoskop a pritiahol som si ju k sebe. Dotyk jej pružného tela vyvolal v mojom úbohom mozgu takú sériu spomienok, že môj penis úplne zabudol na všetky urážky, ktoré musel počuť, a prepol zo stupňa „kameň“ na stupeň „liatina“.
Saša len vydýchla a pritúlila sa ku mne.
„Teraz len dúfam, že naozaj klameš!“ zašepkala a začala zo mňa strhávať košeľu.
Ani neviem, ako sa ocitla na lehátku. Ale keď som sa prebral, ležala predo mnou na chrbte, ja som do nej narážal svojím údom ako o preteky a Saša sa práve chystala na prvý orgazmus. „Áno… ešte… ešte… AAAAH!“ zakričala a zaťala päste, až jej zbledli kĺby.
Počkal som, kým sa trochu vydýcha.
„Nechceš si aspoň dať dole nohavičky?“ navrhol som. Ale Saša ma akoby ani nepočúvala. Kľakla si na všetky štyri a vystrčila na mňa zadok.
„Choď niekam s nohavičkami a urob mi to ešte raz!“
Takým prosbám sa ťažko odoláva. Nohavičky šli opäť nabok a môj úd vnikol do jej vagíny ako po masle. Saša slastne vzdychala a nechala si aspoň stiahnuť biely plášť, ktorý mi prekážal.
„Oooh… áno… takto… TAKTO!!!“ vydýchla zo seba a vyčerpane klesla na brucho. Po druhom vyvrcholení bola úplne poddajná, konečne si nechala stiahnuť tangá. Stál som nad ňou a prezeral si ju. Mala privreté oči a jej telo sa ešte chvelo po prežitej rozkoši. Zdvihla ruku a poslepiačky zašmátrala okolo seba.
„Kde ťa mám, ty môj samček?“
Namiesto odpovede som jej nastavil svoj nástroj. Jej prsty sa automaticky zovreli okolo jeho stvrdnutého drieku a pritiahli si ma k ústam. Zľahka mi ho olizovala špičkou jazyka. Bolo to úžasné, ale chcel som viac. Chytil som ju pevne za vlasy a vrazil jej svoj úd do úst. Saša len zafučala, ale poslušne otvorila ústa a statočne prijímala tú dávku tvrdého mužského tela.
Užívali sme si ako za mlada. Saša milovala orálny sex a vedela to náramne dobre. Po chvíli som bol na pokraji vyvrcholenia. Ale nie… ešte nie. Ešte ju musím párkrát uspokojiť!
Vyskúšali sme všetky polohy, ktoré sa dajú v malej ordinácii robiť bez rizika úrazu.
Doprial som jej toľko rozkoše, až sa jej od vyčerpania roztriasli nohy.
„Poď… teraz mi ho poriadne vezmi do úst. Chcem sa do teba urobiť!“ prikázal som napokon a pohodlne sa usadil. Saša sa nenechala dlho prehovárať a chopila sa ma. Bol som už taký vzrušený, že stačilo pár okamihov a cítil som, ako to na mňa prichádza.
„Rob… pokračuj! Poriadne! Aaaah…“ vykríkol som rozkošou a vystrekol prvú dávku do jej úst. A za ňou ďalšiu a ďalšiu! Niečo stihla prehltnúť, niečo dopadlo na jej tvár.
„Môžem ťa pozvať na večeru?“ ponúkol som jej, keď sme sa osprchovali a obliekli. „Zaspomíname si na staré časy. Čo povieš?“
„Rada,“ usmiala sa na mňa Saša. „Ale nie dnes. O chvíľu pre mňa príde manžel, dnes by si už mal radšej ísť. Ale zastav sa budúci týždeň, dobre?“