Pláž pri brehu

Jesenný vietor a chladná jaskyňa sa rozplynuli ako starý sen. Miesto toho ich privítal horúci piesok, nekonečný šum oceánu a slnko, ktoré pomaly klesalo pod hladinu a farbilo nebo do odtieňov purpuru a zlatej.
​Pláž bola úplne pustá. Tomáš stál na brehu, nechal si slané vlny obmývať bosé nohy a sledoval horizont. V teplom morskom vánku pôsobil uvoľnene, akoby z neho konečne opadol všetok mestský zhon.
​Matej prišiel k nemu zozadu, ticho a bez slov. Položil mu ruky na ramená a pritisol sa k jeho chrbtu. Obaja muži boli len v plavkách, ich pokožka bola rozhorúčená od celodenného slnka a voňala soľou.
​Pod hviezdnou oblohou
​Ako sa stmievalo, vzduch na pláži príjemne zvlažnel. Zostali sedieť na rozprestretej deke hlbšie v dunách, skrytí pred svetom. Matej prstami prechádzal po Tomášovom krku a hral sa s jeho vlhkými vlasmi.
​„Tu ťa konečne nič netíži,“ zašepkal Matej a pobozkal ho na rameno.
​Tomáš sa otočil, v očiach sa mu odrážal svit prvých hviezd. „Lebo si tu so mnou.“
​Túžba, ktorá v nich po celom dni na slnku driemala, okamžite vzbĺkla. Tomáš chytil Mateja za zátylok a stiahol ho do hlbokého, vášnivého bozku, v ktorom bola cítiť chuť mora. Matej sa poddal, zvalil Tomáša do mäkkého piesku na deke a svojím telom ho uväznil pod sebou.
​Rytmus prílivu
​Zhadzovanie posledných kúskov látky bolo rýchle a netrpezlivé. Pod hviezdnou oblohou sa ich nahé telá leskli od jemného potu a slaného filmu. Matejove ruky začali objavovať každý kúsok Tomášovho pevného tela, hladili ho po hrudi, bokoch a stehnách, zatiaľ čo Tomáš ticho stonal do šumu vĺn.
​Keď sa ich telá spojili, Tomáš pevne obopol nohy okolo Matejových bokov. Pohyby oboch mužov chytili rovnaký, divoký a neúprosný rytmus, akým príliv narážal na breh. Piesok pod dekou sa pod ich váhou poddával, no oni vnímali len horúčavu jeden druhého, trenie kože o kožu a narážajúcu rozkoš, ktorá sa stupňovala s každým hlbokým prírazom.
​Matej sa naklonil nízko k Tomášovmu uchu, jeho dych bol rýchly a prerušovaný. Tomáš zaryl prsty do Matejovho chrbta, úplne odovzdaný prítomnému okamihu, kedy svet naokolo prestal existovať. Divoká vášeň vyvrcholila v rovnakom momente, kedy oboma mužmi preletel silný kŕč extázy, sprevádzaný hlbokým povzdychom, ktorý zanikol v hučaní oceánu.
​Noc na pobreží
​Keď sa ich dych upokojil, zostali ležať v tesnom objatí, zatiaľ čo im na nohy občas dopadla jemná pena z najvyšších vĺn prílivu.
​Matej si pritiahol Tomáša bližšie k hrudi a prikryl ich oboch suchou osuškou. Nad nimi svietil mesiac a obaja vedeli, že táto noc na pláži zanechá v ich spomienkach rovnako hlbokú stopu, ako vlny v piesku.