Temné pokušenie

Vonku už dávno padla noc a z najvyššieho poschodia administratívnej budovy bol výhľad len na rozsvietené svetlá veľkomesta. V luxusnej kancelárii na konci chodby však vládlo ticho, ktoré prerušovalo len tiché bzučanie klimatizácie a šuchot luxusného hodvábu. Richard sedel vo svojom koženom kresle, kravatu mal už dávno uvoľnenú a gombík na košeli rozopnutý. Pred ním na masívnom stole zo stmavnutého dubu sedela Klára, jeho špičková finančná analytička a žena, ktorá ho už mesiace pripravovala o spánok.

Oficiálne tu boli preto, aby dokončili detaily fúzie dvoch medzinárodných korporácií, no obom bolo jasné, že čísla na monitoroch sú už len chabou zámienkou. Klára pomaly prekrížila nohy. Sukňa jej biznis kostýmu sa posunula o niečo vyššie, čím odhalila dokonalú líniu jej stehien v čiernych pančuchách. V ruke držala pohár s dvadsaťročnou whisky, no namiesto pitia len krúžila ľadom a sledovala Richarda spod mihalníc.

„Tento kontrakt zmení všetko, Richard,“ povedala nízkym, zamatovým hlasom. „Keď ho zajtra podpíšeme, už nebudeme len partneri. Budeme prepojení.“

Richard vstal. Jeho vysoká, široká postava okamžite ovládla priestor. Pomaly prešiel k stolu, zastavil tesne pred ňou a vzal jej pohár z ruky. Položil ho nabok bez toho, aby z nej spustil zrak.

„My dvaja sme prepojení už dávno, Klára,“ odpovedal drsným, hlbokým hlasom. „A obaja vieme, že táto noc nemá nič spoločné s biznisom.“

Prekročená lehota

Klára sa namiesto odpovede mierne naklonila dopredu. Vzduch medzi nimi bol presýtený drahým parfémom, tabakom a čistou, zrelou túžbou dvoch dospelých ľudí, ktorí presne vedeli, čo chcú. Richard už viac nečakal. Chytil ju za zátylok, prsty mu vkĺzli do jej dokonale upravených vlasov a pritiahol si ju k sebe. Ich pery sa spojili v dravom, majetníckom bozku. Nebolo v tom žiadne váhanie. Richard ju bozkával s autoritou muža, ktorý je zvyknutý brať si to, po čom túži, a Klára mu odpovedala s dravosťou, ktorá ho privádzala do šialenstva. Jej jazyk sa preplietol s jeho, rukami mu prešla pod sako a pevne sa zaryla do jeho chrbta.

Richard jedným plynulým pohybom zhodil zo stola všetko – notebook, stohy dokumentov aj luxusné plniace pero. Zvuk padajúcich vecí na dlážku len podčiarkol fakt, že realita za dverami tejto kancelárie prestala existovať. Chytil Kláru za boky, posunul ju hlbšie na stôl a rozovrel jej kolená. Postavil sa pevne medzi ne, pričom cítil, ako sa jeho tvrdosť oprela priamo o jej rozkrok.

„Celé mesiace,“ zamrmlal Richard medzi bozkami, zatiaľ čo jeho pery zostupovali k jej brade a hrdlu. „Celé mesiace som myslel len na to, ako ťa tu ohnem o tento stôl.“

Klára zaklonila hlavu, z hrdla sa jej vydral hlboký, hrdelný povzdych, keď jej zubami jemne stisol citlivú kožu na krku. „Tak na čo ešte čakáš?“ vyzvala ho chrapľavo.

Čistá chémia

Richard bleskovo zhodil svoje sako a rozopol si košeľu, pričom látka sa pod jeho netrpezlivými prstami takmer roztrhla. V šere kancelárie sa vykreslilo jeho široké, svalnaté torzo. Klára natiahla ruky, chytila ho za pevné ramená a pritiahla si ho na ďalší divoký bozk, zatiaľ čo on sa venoval jej oblečeniu.

Sako jej kostýmu skončilo na zemi a blúzka rýchlo nasledovala. Pod ňou mala drahú čiernu čipkovanú bielizeň, ktorá dokonale kontrastovala s jej bledou pokožkou. Richard sa na sekundu zastavil, jeho oči horeli čistým hladom. Chytil ju za stehná, prstami prešiel po leme jej samodržiacich pančúch a pomaly skĺzol vyššie, pod sukňu.

Keď našiel jej nohavičky, zistil, že jemný hodváb je už úplne premočený jej vlastnou túžbou. Vsunul dva prsty pod látku a zakrúžil priamo na jej najcitlivejšom bode. Klára prudko nasala vzduch, jej telo sa prehlo v chrbte a rukami sa pevne chytila hrán stola, aby nestratila rovnováhu.

„Richard... bože, áno,“ zastonala nahlas, pričom jej hlas vibroval nekontrolovanou rozkošou. Jeho prsty pracovali s neúprosnou presnosťou, zrýchľoval tempo, zatiaľ čo ústami zachytil jej bradavku cez čipku podprsenky. Ssal ju a jemne stískal, čím v nej prebúdzal hotové šialenstvo. Klára ho zvierala stehnami stále pevnejšie, celá sa triasla a bola na pokraji prvého vyvrcholenia.

Absolútne podriadenie

„Pozri sa na mňa,“ prikázal jej Richard, keď sa odtiahol. Sám dýchal tak ťažko, akoby bojoval o život. Rýchlo sa zbavil zvyšku svojho oblečenia a pripravil ochranu. Klára otvorila oči, v ktorých sa zračila len čistá, živočíšna túžba zrelej ženy. Chytila ho za ramená a pritiahla si ho k sebe. V tej sekunde sa Richard do nej zaboril jedným hlbokým, silným prírazom. Oboch to takmer ochromilo. Klára nahlas vykrikla, jej hlas sa rozľahol prázdnym poschodím. Pocit plnosti bol neuveriteľný. Richard zostal sekundu nehybný, nechal ich telá splynúť, no hneď nato začal s neúprosným rytmom.

Jeho prírazy boli dlhé, tvrdé a hlboké. Každým jedným pohybom ju posúval po hladkom dreve stola, no vzápätí ju chytil za boky a pritiahol si ju späť na seba. Klára mu obmotala nohy okolo chrbta, zaryla mu nechty do ramien a odpovedala na každý jeho pohyb rovnakou intenzitou. V miestnosti bolo počuť len zvuk ich tiel, ťažký dych a Kláryne hlboké stonať, ktoré už nedokázala a ani nechcela držať v sebe. Richard zvýšil tempo. Jeho pohyby boli teraz rýchle a divoké, stratené v animálnom pulze tejto noci. Vedel presne, kam udrieť, aby ju dostal na kolená.

„Richard, ja... už budem... hneď,“ vykríkla Klára, keď cítila, ako sa v jej vnútri sťahuje slučka, ktorá mala explodovať. „Urob sa pre mňa,“ zašepkal jej drsne do ucha a ešte viac pritvrdil.

To bola posledná kvapka. Kláru zasiahla vlna paralyzujúceho orgazmu, jej vnútro sa kŕčovito a rytmicky zovrelo okolo neho. Ten tesný, pulzujúci stisk zbavil Richarda posledných zvyškov sebaovládania. S hlbokým, hrdelným zavrčaním urobil tri posledné, najhlbšie prírazy a vyvrcholil hlboko v nej, pričom mu na chrbte navreli všetky svaly.

Po obchode

Ešte dlho po tom sedeli na stole, prepletení v tesnom objatí. Richard ju držal na svojej hrudi, dych sa im pomaly upokojoval a na pokožke sa im leskol pot. Vonku pod nimi žilo mesto svojím vlastným životom, no v tejto kancelárii sa práve prepísali všetky pravidlá. Richard jej jemne odhrnul spotené vlasy z čela a vtisol jej tam pevný bozk.

„Predpokladám, že tento bod v agende zajtrajšieho stretnutia nespomenieme,“ poznamenal s tichým, chrapľavým smiechom. Klára sa mierne odtiahla, pozrela mu priamo do očí a na perách sa jej usadil sebavedomý, tajomný úsmev úspešnej ženy. „Zajtra sme opäť profesionáli, Richard. Ale noc... noc patrí našej fúzii.“