Signal

10. 7. 2026 · 222 zhlédnutí Veronika277

Snažím sa Ťa opísať. Premýšľam nad poviedkou v ktorej sa možno nájdeš - možno sa v nej nájde aj viac mužov, ale ty by si mal ten náznak pochopiť až to budeš čítať.
Prišiel si keď som to už chcela vzdať. Keď som si šla povedať "Ja to môžem kašľať!"
A zrazu, jedno ráno na jeden zbytočný sviatok, tam bola správa. Úplne bežná - ooo áno, trošku nudná. Ale ten chlap na fotke ma zaujal až príliš.
Vysoký, s krásnymi očami, láskavým pohľadom - nezrkadlilo sa tam trošku ega?!... a sexi bradou.
Tak som si povedala, fajn... tak si aspoň trošku zaflirtujeme.
A to ráno kedy sme si začali písať, bolo už tak strašne dávno.
Z malého flirtu prišli diskusie, rozhovory, konverzácie, výmeny fotiek, ranné pozdravy, večerné lúčenia.
Prišla prechádzka, káva, aj objatie.
Prišlo sushi, lekári aj partneri.
Prišli moje nervové zrútenia a tvoje odhodlanie ich prežiť.
Prišla moja odvaha chcieť o trošku viac a tvoje racionálne poňatie mojich emócií.
A dnes tu ležíš vedľa mňa a ja premýšľam ako Ti povedať že ťa mám rada. Bez toho aby som to povedala. Lebo my si city nevyznávame.
V tom našom malom svete ktorý sme si vybudovali, to nerobíme. Nehovoríme si veľa vecí - lebo keď si to povieme, prichádzajú očakávania.
A tie sú príliš zaväzujúce. A to my radi nemáme. Sme príliš rovnaký. Našli sme samých seba jeden v druhom. Dokonalé spojenie v nedokonalej situácii.
Hlavu si opieram o tvoje rameno kým riešiš prácu,neboj ... nehnevám sa. Užívam si dotyk tvojej pokožky na mojej tvári.
Najradšej by som sa k tebe celá privinula a pobozkala ťa. Viem že nesmiem - dať najavo city je hlúposť. A tak ťa hladím po nahej hrudi - ako inak, veď sme sa už raz pomilovali
a bola to úžasná jazda. Ale ty vieš že ešte chcem... vieš že chcem stále. Jemne prechádzam po tvojich silných rukách, túžim po tvojom objatí keď sa
ma snažíš do seba vpiť. Horúcim a vlhkým lonom sa ti tlačím k stehnu, prikladám pery k tvojej bradavke a olíznem. Nevidím tvoj pohľad, ale cítim
že ma začínaš vnímať a odkladáš mobil. Ďalej sa sňou hrám jazykom, rukou prechádzam po druhej a jemne klesám nižšie. Pomaly odkrývam prikrývku a
viem že mám nielen tvoju plnú pozornosť. Zadívam sa Ti do očí a chcem Ti robiť to čo máš najradšej zo všetkého. Nadvihnem sa nad teba a nežne ťa
pobozkám na pery. Pokračujem krkom, hruďou, bradavkami, bruškom, vnímam tvoj veľký penis ako sa mi zachytáva o lono aj prsia... No ja pokračujem nižšie.
Ľahám si medzi tvoje nohy a neviem sa dočkať kedy ťa budem mať v ústach. Jemne ťa stále bozkávam na stehnách a až kým necítiš môj dych na svojej pýche.
Zbožňujem túto polohu - cítim jeho dotyk na tvári a perách, a pritom vidím ako sa na mňa dívaš. Občas môžno pobavene?! Občas áno, priznaj sa...
No ozaj je to vzrušujúce - keď pomaličky začnem prechádzať jazykom od jeho koreňa až po samí vrchol. Chvíľka hrania na vrchole kým si ho začnem opatrne
vsúvať do úst a snažiť sa dostať ho čo najhlbšie. Rukou si ho stále pridržiavam, prechádzam po ňom jazykom, a užívam si to rovnako ako ty.
Druhú ruku mi držíš v zovretí svojej dlane že sa v nej strácam a podľa toho ako silno stláčaš viem že sa ti to páči. Kebyže máš inú polohu videl by si
že zo mňa tečú vodopády. Ale teraz chcem toto, len tvoj penis vo svojich ústach čo najhlbšie. Pohybujem hlavou v pravidelnom rytme a cítim ťa až v hrdle,
občas sa neovládneš a pri hladkaní mojich vlasov prirazíš. Veľmi ma to vzrušuje, že vieš byť aj divokejší aj keď sa tváriš veľmi slušne. Cítim že ťa
privádzam na vrchol - tvoje vzdychanie aj to ako ma držíš silno za ruku ma nenechávajú na pochybnostiach. A tak zrýchľujem tempo, vrážam si ho čoraz hlbšie
do hrdla a čakám na tú úžasnú chuť ktorú budem mať o chvíľku v ústach. Viem že najradšej by si sa mi urobil na tvár... ale toto chcem pre seba.
Cítim ako sa mi robíš do úst, ako sa chveješ a dívaš sa na mňa zasnene. Pomaly ho vyberiem z úst a prehĺtam všetko čo si mi pripravil za odmenu.
Jazykom ťa jemne očistím a vychutnám si posledné okamihy kým mám k nemu prístup. Viem že o chvíľku bude koniec ale viem že nie navždy...
O chvíľku pôjdeme každý svojou cestou, no keď príde večer vieme že to čo zazvoní nie je láska - je to spojenie tohto okamihu.
A občas keď príde signál... tak proste neodoláš.

Podobné povídky