Rozlúčka

"Tak a je to tu, posledné hodiny v tejto práci" pomyslela som si pri príprave rozlúčkového občerstvenia pre kolegov. "Kto vie, či aj na novom bude taký skvelý kolektív" Spomenula som si pritom na mojich ochotných kolegov, ktorí mi pomohli s každým mojim problémom. Spočiatku samozrejme s postrannými úmyslami, ako je to bežné u každého zdravého chlapa. Čítala som v ich očiach ako v otvorenej knihe. Vo svojich 36 rokoch som sa už čo to naučila. Ale dala som im jasne najavo, že u mňa nič nedosiahnu. Aj keď stáli za to. Keby som bola slobodná a stretla niektorého z nich napríklad v bare, nedala by som sa dlho prehovárať, len toľko aby sa nepovedalo, že som ľahká, ale zas nie až tak, aby mi utiekol a ja by som potom šla domov iba s mojimi snami a riešila si to sama. "No, časy dávno minulé" pomyslela som si s miernou nostalgiou. Ale na čo by mi bola promiskuita, keď mám doma skvelého manžela, ktorý ma vie dostať do varu veľmi ľahko a s fantáziou aj po dvanástich rokoch spolužitia. Jedného zvyku som sa však nezbavila dodnes a ani sa zbaviť nechcem. Zľahka flirtovať a viesť dvojzmyselné reči. Keď kolegovci pochopili, že u mňa im tráva nerastie na túto hru pristúpili. Ako každý muž. "Aspoň to mám ľahšie" usmiala som sa pri leštení pohára na víno. Musí to predsa byť ro zlúčka na úrovni, s leskom a nádherou. A.... Do kuchynky nazrel Peter: "Zanesiem tieto blbosti šéfovi a hneď som u Teba" "Rada sa oblažím tvojou prítomnosťou" prijala som jeho ponuku na pomoc a mierne vypla hruď. "Bože, ten by stál za hriech" pomyslela som si "ale aj Jano a Rudo". Na chvíľu som sa zasnila. "No nebudem nikoho uprednostňovať. Pokoketujeme a basta." rozhodla som sa "a budem mať aj čisté svedomie".
Príprava a samotná rozlúčková párty prebehla skvelo. Všetci sme sa dobre bavili a mne bolo čoraz smutnejšie, že od nich odchádzam. Svoje robil aj ten výborný Cabernet. Postupne sa kolegovia vytrácali k manželkám, priateľkám, na chatu.... Ostala som len ja a moji skalní, s ktorými som si rozumela najlepšie. "Tak to tu upraceme" pozrel Rudo na ostaných "Pomôžeme Alenke, nech tu s tým nie je taká sama" a začal zberať poháre a taniere" Jano to začal umývať a Peťo zberal prázdne flašky. "Šikovní a galantní sú títo moji chlapci, ktovie čo bude tam...." pomyslela som si s ľútosťou. "Všetko sa vypilo" zahlásil Peťo. "Škoda, že už nič nemáme, ešte by som ostala" ozvala som sa. "Tak poďme ku mne, miesta je tam dosť" navrhol Jano "zavoláme taxi a frčíme" Všetky tri páry očí pozreli s nádejou a túžbou na mňa. "Dobre" povedala som nečakane a trochu aj proti svojej vôli. "Nenechám ich predsa samotných" vysvetľovala somsama sebe aby som presvedčila moje skeptické ja. Chlapcom nebolo viac treba.
Ani neviem ako a boli sme u Jana. Taký milý, prázdny staromládenecký byt. Jano vyhrabal gin a tonic "Tak si dáme" a nalial do štyroch pohárov. Ochutnala som. "Na gine teda nešetril" zistila som, ale bolo mi to jedno. "Takí sú milí a skvelí" zachcelo sa mi pre nich čosi urobiť. Niečo neurčité a temné sa dralo na povrch ale ja som to ignorovala. Stratila som pojem o čase, zabudla na všetky starosti a jednoducho sa bavila. "Chceli by sme si ťa navždy zapamätať" ozval sa zrazu Jano "spravíme si fotky". Nič netušiac som prikývla. "Ale také erotické" nechal sa počuť Peťo. "Neboj, v spodnej bielizni, nie úplne" zbadal Rudo môj strach v očiach. "Nie" odvetila som "spodná bielizeň sa nekoná, ale nebojte sa". Nechcela som sa producírovať v krajke. Mala som však na sebe ľahké čierne letné šaty, ktoré občas odhaľovali viac než je slušné, samozrejme len keď som chcela. Každá žena pozná to umenie. Nechala som si ich teda na sebe ale dala dole nohavičky. Podprsenku som na sebe nemala ale aby to bolo zaujímavejšie, povolila som trošku sponu na výstrihu. Chalani zrevali nadšením. "Bež po foťák" skríkol Rudo na Jana. Peťo len ticho sedel. Mala som pocit že mu oči vypadnú. A samozrejme ešte niečo. "No ten je rýchly" usmiala som sa pre seba. Vrátil sa Jano s foťákom a začali sme robiť akty. Len tak, poloodhalené, viac ukrývajúce ako odhaľujúce ale podľa reakcií a hlavne rozparkov mojich milých kolegov veľmi erotické. Určite nečakali, že ma raz takto uvidia. Aby som sa priznala tak ani ja. Navyše som si uvedomovala, že robím hlúposti a chcela to zastaviť. Snažila som sa zo všetkých síl, ale nedalo sa. Telo ma prestalo poslúchať a ja som pocítila mierne vzrušenie. "Takáto zrada samej seba" pomyslela som si s údivom. Konečne sme skončili a ja som sa posadila na gauč oproti Janovi. Zrazu sa začal pobavene usmievať. Sledovala som jeho pohľad a pochopila so m. Rudo pustil svoj nástroj na slobodu. "Pekná hlavička" pomyslela som si "a aký tvrdý". Môj čin, ktorý hneď potom nasledoval si neviem vôbec vysvetliť, ale spustil všetko to, čo nasledovalo. Chytila som HO pevne do rúk, naklonila sa a vložila do úst. Cítila som ako mi Peťo rozťahuje nohy a díva sa na jaskynku, v ktorej to už žiarilo vlhkosťou a kútikom oka som zazrela Jana ako začína zúrivo fotiť. Pochopila som, že už niet návratu a plne som sa oddala rozkoši. S chuťou som cmúľala ich kolíky jeden po druhom, nechávala som si od každého lízať svoju jaskynku, vášnivo sa s nimi bozkávala. Zrazu som pocítila, ako sa niečo tlačí do mňa, niečo čo má známy a pritom tak neznámy tvar. Pozrela som sa dozadu, ale už som len hmlisto videla Peťa ako pumpuje. Cítila som, že to nie je celkom živé mäsko. Jasné, guma. Správne, bezpečnosť predovšetkým. Aj keď cítiť horúce striekajúce semeno vnútri je proste úžasný zážitok. Na sekundu ma premklo sklamanie. Avšak Peťo sa snažil dokonale. Zrak sa mi skalil od rozkoše. "Už to prichádza" pomyslela som si a začala zúrivo pumpovať Janovi jeho úžasného vtáka. Párkrát šklbol a už striekal. Nechala som ho v ústach, nemám totiž rada stekajúce semeno na mojom tele. Chutilo trošku ako slaný jogurt. Celkom dobré, kedysi som mala aj horšie. "Ale aj lepšie" spomenula som si zrazu na manžela. Nadšenie na chvíľu opadlo. Avšak Peťo pridával na rýchlosti a divokosti, a obraz verného manžela sa mi začal rozplývať. Verného.... ktovie. Ale to už sa k mojej tvári dral Rudo, ktorého vták po predchádzajúcom náhlom vyprázdnení znova nadobudol svoju pôvodnú veľkosť. Rozkoš znova stúpala a ja som sa HO chytila s nenásytnosťou, akú som už dlho nepocítila. Vlastne nikdy. Nikdy som sa nemilovala s viac ako jedným chlapom a ten pocit, že sa niekto stará o vašu rozkoš a vy o rozkoš niekoho iného bol no vý a úžasný. Ogazmus som dosiahla prekvapujúco rýchlo, až som sa celá prehla, v podbrušku som cítila hotové tsunami, ktoré nechceli prestať, lebo Peťo pokračoval a nemohol už zastaviť ani keby chcel. Ale od toho mal ďaleko. Bol na krajíčku. Vytrhla som sa mu, otočila sa, strhla tú prekliatu gumu a vycucala ho do poslednej kvapky. Ale to už spracovával moju jaskynku niekto iný. Stratila som pojem o tom kedy s kým a ako. Jediné čo som vnímala, bolo nekončiace milovanie a orgazmus za orgazmom. Neviem ako dlho to všetko trvalo ale prestali sme vyčerpaním hlboko v noci. Chlapci mali oči vyčerpané ale dokonale šťastné. Nechala som ich tak, pobrala sa do kúpelne a nechala na seba bezmyšlienkovite prúdiť horúcu vodu. Zrazu som vytriezvela. Predstavila som si manžela ako ma s dôverou čaká. Cítila som sa hanebne a nízko ako posledná pobehlica. Nasledoval rýchly návrat do izby a ešte rýchlejšie obliekanie. "Ty sa na nás hneváš" s obavu v hlase sa za všetkých spýtal Jano. "Nehnevám, len sa hanbím" priznala som. Ostali zarazení, tak divne skleslí vo svojej nahote. "Majte sa a ozvite sa" zakričala som im cez plece pri odchode. Pozrela som na mobil. Mala som tam sms od manžela. "Dobre sa bav zlatinko. Milujem Ťa" "Veď som sa aj bavila, ale nepáčilo by sa ti to" skleslo som si pomyslela a zavolala taxík. Doma som už len vkĺzla k manželovi do perín, ale dlho trvalo, kým sa mi podarilo zaspať.
Ozvali sa o pár dní. "Máme pre teba darček" veselo oznámili do telefónu. "Aha, tak sa už vyliečili" pomyslela som si a dohodla sa, že na chvíľku za nimi skočím do práce. Dostala som CD s vloženým lístočkom. "Pozri si to sama" stálo na ňom. OK, začala som už niečo tušiť. A mala som pravdu. Bolo plné fotiek z onej akcie. Usmiala som sa, lebo väčšinou boli rozmazané, tmavé alebo oboje. Len pár sa vydarilo. Veď iste, človek sa dokonale dvom činnostiam venovať nevie. "Ako to robia kameramani porno filmov" napadlo ma len tak mimochodom a zacítila som k nim čosi ako obdiv. Večer prišla sms od Jana "Sedíme u mňa s chalanmi a spomíname. Kedy si to zopakujeme?". Bolo mi ich ľúto. Ale zapla som počítač a napísala odmietavý mail každému z nich. S ospravedlnením a vysvetlením. "Už vás nikdy neuvidím chlapci" pomyslela som si so smútkom a šla spať.
Takto sa skončil jediný úlet v mojom šťastnom manželstve. Vždy, keď si na to spomeniem, zaplaví ma vlna hanby. Spravila som čo som nemala. Ale popri tomto pocite sa na povrch derie aj iný. Spokojnosť. Bol to totiž jedinečný a úžasný zážitok. Hanbím sa a pritom sa slastne usmievam. Asi som začínajúca schizofrenička.