Misia II.

„Tak vážené dámy a vážený páni, srdečne vás vítam na tejto našej spoločnej večery a prajem vám dobrú chuť a príjemnú zábavu“ prehovoril boss. Baurilla medzi tým pristúpila k ubolenej žene, podala jej tampón so slovami, „strč si to do piče a poď so mnou sa ogabať, lebo sa tu z teba spoločnosť zgrcia“. Celá spoločnosť sa oprela pohľadmi na ženu, ktorá si s bolestivým výrazom v tvári pred všetkými zavádzala tampón do pošvy s nadtrhnutou hrádzou. „Mrskni riťou a poď za mnou“ zavelila černoška, na čo ju žena poslušne nasledovala. Služobníctvo donieslo stôl so stoličkami a ženy usadili oproti tak, aby všetci na ne videli. Po malej chvíľke priviedla černoška aj ubolenú, naširoko kráčajúcu, už poumývanú ženu a usadila ju k ostatným. Boss pristúpil k stolu so ženami s kufríkom, položil ho na stôl a otvoril ho. Vytiahol z neho kovové, pozlátené, široké obojky s rolničkou v predu a okom vzadu. Ku každej odzadu pristúpil, založil jej ho na krk a nit na obojku prelisoval kliešťami tak, aby sa nedal za nijakých okolností zložiť z krku. „Tak dámy a teraz sa oficiálne stávate mojím majetkom až pokiaľ sa nerozhodnem inak a nepredám vás“ prehovoril boss. „A s vami páni sa dnes chcem podeliť s mojím majetkom. Ha ha ha,“ zarehotal sa.
Medzi časom dorazilo BMW do Bulawaya. V aute boli všetkým ženám na inštalované justičné putá na zápästia rúk a členky nôh. medzi sebou boli pripútané a uzamknuté tenkou retiazkou. Otvorili sa dvere auta a boli vyzvané, aby vystúpili. Opäť poníženie, pomyslela si Alica keď vystúpili na priestranstvo plné ľudí, pred vysokou modernou budovou. Eskorta ich viedla popred recepciu plnú ľudí do výťahu. Mladé ženy ani len netušili, kde sú a čo sa to vôbec okolo nich deje. Keď vystúpili z výťahu tak sa pred nimi vynorilo im veľmi známe prostredie. Čierna žena oblečená v bielom sediaca za stolom naznačila pohybom eskorte, aby im zložila putá. „Tak vy biele kurvy, nebudem vám kázať aby ste sa vyzliekli ,“ poznamenala ironicky. Ha ha ha a hlasno sa zarehotala. „Tak v prvom rade vám porobíme odbery, následne výtery a nakoniec vás dôkladne vyšetríme, aby ste nám sem nezavliekli dáku chrontu. Samozrejme začneme očistou a registráciou. Tak slečinky ktorá ide prvá?“ Všetky mlčky hľadeli do zeme. „Tak ty,“ ukázala na najmladšiu zo sestier. „Prejdi si k vyšetrovaciemu lôžku a daj sa na štyri.“ žena tak učinila, v zápätí sa z poza plenty vynorila ďalšia čierna žena s veľkým balónom s rektálnou sondou ktorú jej pichla do zadku a následne obsah balóna rýchlo a necitlivo vtlačila do čriev mladej dievčinky ktorá len zastonala. „Vstaň a vystri sa zavelila sestra ktorá jej pred malou chvíľou dala klystír.“ Vzápätí vzala hrubú centrofixku, obrátila sa na sestru za stolom s otázkou aké je číslo registrácie, na čo jej odpovedala. Následne dievčinu necitlivo zdrapla zospodu za ľavý prsník a napísala naň číslo registrácie. Otoč sa, vyzvala opäť dievča a ten istý kód jej napísala na pravé rameno. Ďalšia, ukázala na ďalšiu so sestier a proces sa následne opakoval. Ako tretia bola vyzvaná Alica. Taktiež si pokorne kľakla na lehátko, nechala si zaviesť sondu a ociachovať sa číslami na prsníku a ramene ako dáka krava. Keď následne tento ceremoniál podstúpila aj posledná štvrtá žena, boli prevedené do vedľajšej miestnosti, ktorá bola všetkým ženám tak známa. „Tak ruky predpažiť a drepovať,“ zavelila jedna zo sestier. „Ak na niektorú z vás dôjde sranie tak sa prihlási, je vám to jasné. Na ženu ktorá išla druhá v poradí to došlo, začala sa hlásiť. „To že sa hlásiš neznamená že nemáš drepovať“ zrevala na ňu černoška a vypálila jej zaucho ako svet. Ešte urobíš desať drepov a môžeš ísť na záchod, je tam za plentou. Horko ťažko vydržala predpísaných desať drepov a rozbehla sa za plentu a následne sa ozvali zvuky uvoľnenia a šplechot do záchodovej misy. „Choď si umyť podbehy“ vyzvala ju následne čierna sestra a ukázala za druhú plentu. Keď sa všetky ženy vystriedali na záchode a osprchovali si konečníky a pohlavie, vstúpil do ordinácie veľký biely, blonďavý chlap v bielom oblečení, v doprovode chlapíka ktorý ich vzal od bossa, nazývaného Homre. „Tak čo doktorko, pustíme sa do toho?“ spýtal sa chlapík. „Kam sa ponáhľate človeče, veď vám neutečú a ja byť vami tak počkám na odhadcu, nech je pri vyšetrení, nech hneť vypíše dotazník a urobí odhad a výkričnú cenu. Ozaj a odkiaľ sú tie dievčence?“ Spýtal sa. „Tu sú ich pasy“ podal ich doktorovi. Doktor ich prelistoval, „zo Slovenska“ pokrútil hlavou. Pekný materiál. Doktor vytiahol z vrecka mobil vytočil číslo vybavil stručný telefonát v ruštine. O malú chvíľu vstúpil do ordinácie muž, s doktorom sa zvítal po rusky. Otočil sa smerom k ženám a poznamenal, no konečne niečo hodnotné na prví pohľad, viacej kusov tam toho nebolo? Bolo, bolo, ale na môj vkus pristaré, poznamenal chlapík. „Zapamätajte si, že lepšia staršia zachovaná, ako mladá rozjebaná vy truhlík. Ja som tu na to, aby som to vedel ohodnotiť a predať.“ Siahol do vrecka vytiahol z neho prížové rukavice, natiahol si ich na ruky a chodiac pomedzi ženy si ich premeriaval pohľadom, ohmatával ich, kontroloval im vlasy, chrup, uši, prsia, podpazušie, skrátka všetko čo ho napadlo. „Tak priateľu, hádam začneme“ obrátil sa smerom k doktorovi. „Nedbám a ktorou?“ „Pome po poradí, ako sú zaregistrované nech sa nám to neskôr nemieša.“ „Dobre, takže sestra aké je prvé číslo v poradí?“ spýtal sa doktor. „12 108 pán doktor“ odpovedala černoška. „ Tak 12 108 vezmite krv, odvážte a zmerajte ju, miery diktujte tu pánovi odhadcovi.“ Čierna sestra ukázala dievčine prvej v poradí na stoličku kde si mala sadnúť. Zatiahla je škrtidlo a odobrala krv do štyroch skúmaviek. Ukázala smerom na váhu. Dievčina poslušne prešla k váhe, kde je zmerali hmotnosť a výšku. Následne zmerala obvod hrudníka, pásu a panvy. „Výška 169cm, váha 72kg, obvod hrude, ha ha cecky skoro žiadne 72 cm, pása 65cm, boky 73cm. Prejdi za pánom doktorom a vylez si na kozu“ zavelila čierna sestra. „Nohy si daj do strmeňov ty čubka, čo si ešte nevidela gynekologické kreslo?“ pokračovala v monológu. „No pome ďalšie číslo na odber, šup šup sadnúť“ pokračovala v dirigovaní, v odberoch, v meraní a vážení až pokiaľ neboli vybavené všetky štyri. Prvá dievčinka ležala na kresle s naširoko roztiahnutými nohami v strmeňoch. Odhadca starostlivo zapisoval hodnoty, ktoré mu diktovala sestra. Doktor s Homrem a chlapom z eskorty hľadeli dievčinke medzi nohy a nešetrili nevhodnými poznámkami a posmeškami na jej adresu. Keď boli všetky pomerané a zvážené dali ich tri nastúpiť vedľa kozy. Otočil sa k ním doktor držiac v ruke pasy a spýtal sa. „Ktorá z vás je MUDr. Alica Zilinská?“ „Ja“ tichúčko štípla Alica hľadiac do zeme. „No podľa fotky v pase by som ťa nespoznal, oblečená vypadáš úplne ináč“ poznamenal s úsmevom. „ No tak sa nám poď predviesť“ vyzval Alicu. „ Máš tu všetko čo potrebuješ k práci, tam sú rukavice a tu sú inštrumenty. Chcem od teba kompletnú diagnostiku, v rátane všetkých patologických zmien a gynekologického vyšetrenia tej suky a nie len jej, ale aj tých dvoch.“ ukázal prstom na ženy stojace vedľa nej. Vo svojej praxi a aj na škole zažila všelijaké trapasy, ale toto bolo moc, stála tu nahá, na ruky si naťahoval rukavice a išla proti vlastnej vôli vyšetrovať ženu z vlastnej komunity. Všetci sa k nej správali, ako k najposlednejšej handre. Cítila sa ponížená, až na samé dno a to ešte netušila, že to je len začiatok a dno je omnoho hlbšie.
Po večery u bossa začalo služobníctvo spratávať pozostatky zo stolov. Stolujúci páni nešetrili vulgárnymi poznámkami v rušnom rozhovore. Stôl pred ženami ostal skoro nedotknutý, niet sa čomu čudovať že im nechutilo. Každá z nich zjedla len to nevyhnuté, čo uznala za nevyhnutné na prežitie a zahnanie akútneho hladu a smädu. Boss vstal a prehovoril k stolujúcim, „tak panstvo, pozývam vás na drobnú zábavu! Baurilla chop sa svojej práce.“ Baurilla prikývla a vyšla na moment z miestnosti. Vzápätí sa vrátila v doprovode dvanástich dievčat rôznej farby pleti, odetých len v priesvitných saténových halenkách s takými istými obojkami na krkoch aké boli dané stolujúcim ženám. Dievčence sa automaticky usporiadali tak že vytvorili obdľžnik štyri rady po tri. Baurilla otvorila skrinku v rohu miestnosti a pustila hudbu. Dievčence začali tancovať perfektne nacvičenú uvítaciu choreografiu, pričom hneď v druhom takte zhodili zo seba priesvitné halenky. Všetci páni upierali pohľady na nádherné telá mladých dievčat a slintali pri pomyslení čo bude nasledovať. Vrteli bokmi, prsia im nadskakovali a vlasy im poletovali vzduchom. Po skončení tanečnej choreografie všetky zaujali pôvodné východzie pozície s rukami za hlavou. „Tak feny videli ste?“ otočila sa Baurilla k ženám sediacim za stolom. „Tak šup šup, nastúpte si do radu za ne a dáme si to opäť.“ Ženy neochotne vstali a nastúpili si do radu. Baurilla opäť pustila tu istú skladbu. Dievčence opäť začali vrtieť zadkami a tancovať, len ženy stojace v rade nehybne stáli ako by nechápali čo sa od nich vyžaduje. Vtom sa vzduchom ozvalo zasvišťanie a dve zo žien bolestivo zvrieskli. Dopadla na ich chrbty bolestivá rana dlhého biča, spočívajúceho v Baurillinych rukách. A opäť zasvišťanie a opäť výkrik ďalších žien. Začali sa neochotne vrtieť, v rytme hudby a napodobňovať tanec dievčat tancujúcich pred nimi. Opäť švih a opäť výkrik. „ No vidíte feny že to ide, len treba trošku chcieť a Baurilla vás naučí chcieť!“ rehotala sa černoška. Keď tretí krát odznela skladba a ženy ostali stáť s rukami za hlavou podala Baurilla prísediacim čumiacim pánom notes a pero. Každý napísal na lístok svoje meno, vytrhol ho, skrčil a hodil do pripravenej misky. „Začína tombola,“ riekla Baurilla, vzala misku a každej z prítomných dala vytiahnuť papierik s menom. Dievčiny ich po jednom rozbaľovali, prečítali meno, kľakli a po štvornožky predstúpili pred svojho dočasného pána, ktorému majú byť hračkou pre dnešný deň. Taktiež došiel rad aj na ženy z misie ktoré ešte nevedeli čo sa bude diať.