Mladík z Čiech

V živote to funguje tak, že ľudia, ktorých nechcete, či muži, ktorých zaryto odmietate, sa nejakým nevysvetliteľným spôsobom vždy vrátia do Vášho života. Ani on nebol výnimka.

Pred šiestimi rokmi nás spojili amatéri. Na úvod pár zdvorilostných fráz, následne moja túžba nevedomky ovládať mladšieho muža a vždy, keď som sa ho nabažila, prestala som odpovedať na jeho správy a odmlčala sa. Po čase však napísal znova. Sporadicky som mu chladne odpovedala a opäť nastalo z mojej strany ticho. Nepomohlo to. Tak som opakovane rozohrala svoju hru a komunikácia pokračovala.

Pár mesiacov pred jeho plánovaným príchodom na východné Slovensko mi napísal. Nemala som v pláne stretnúť sa s ním, ale viete ako to chodí, človek mieni...

Ak sa mužovi neozvete raz, skúša to i po druhý raz. Ak sa neozvete ani vtedy, odmlčí sa. On to však neurobil. Jeho vytrvalosť bola neúnosná a mne dochádzali výhovorky.

Stretli sme sa deň pred jeho návratom do Čiech.

Na stretnutie som dorazila asi tridsať minút skôr. Vonku bolo neznesiteľné dusno, čo znamenalo predzvesť búrky a čas som si krátila písaním na Viber-i so svojou spriaznenou ženskou dušou.

„Už ho vidím. Je krásny.“ – odoslala som jej rýchlu správu a vypla som telefón.

Mierna nervozita, ktorú som z neho cítila sa rýchlo vytratila, keď sme si sadli do kaviarne a ja som si objednala svoj obľúbený Tonic Bitter Rose. Debata sa vznášala vzduchom a postupne som na ňom objavovala to, čo som za celé tie roky prehliadala.

Nebudem sa tajiť tým, že mám slabosť na zajačikov. Možno aj to bol jeden z hlavných dôvodov, prečo som mu šancu na osobné stretnutie dala, hoci som vedela, že do môjho rodného mesta neprišiel iba kvôli mne.

V jeho prítomnosti som sa cítila uvoľnená a vedela som, že je to vzájomné. Nevnímali sme ľudí okolo seba a vonku práve vyčíňajúca búrka pridávala do nášho spoločného okamihu svojské čaro.

Chvíľu sme sa prechádzali, potom sme sa vrátili späť do kaviarne a z minút sa stávali hodiny. Keď mu jeho odvoz zavolal, odmietol ho a šiel ma odprevadiť ako správny gentleman domov.

Najprv sme sa zastavili pri skladových priestoroch jedného z obchodov, okolo ktorého kráčam každý deň, keď idem domov a dodnes sa pri pohľade na to miesto nevinne usmievam. Spomeniem si totiž na mladíka z Čiech, ktorý vtedy rozvášnil moje telo.

Oprel sa o stenu budovy a ja som sa k nemu nepatrne priblížila. Vtedy si ma pritiahol k sebe a naše pery sa prvý raz dotkli. Nedokážem slovami opísať, ako som sa vtedy cítila, ale viem, že keď sa naše pery od seba oddelili, usmiala som sa na neho a slabým hlasom vyslovila – „Iskrilo to.“

„Na toto som čakal šesť rokov.“ – potichu mi odpovedal, úsmev mi opätoval a pobozkal ma znova, tentokrát vášnivejšie.

„Zaslúžila by si si pár výchovných za to, že si ma toľké roky ignorovala.“ – otočil ma čelom k stene a odhrnul mi vlasy na šiji, aby ma znova pobozkal.

Chvela som sa, keď ma jeho dlaň plieskala po zadku i to, keď ma jeho pery bozkávali. V okamihoch, keď šli ľudia okolo, sme sa od seba odtrhli a v okamihoch, keď sme ostali sami, sa naše telá na seba tisli a ruky objavovali to, čo oči nemohli.

Stonala som mu do úst, keď ma vášnivo bozkával a môj rozum mi dával povel, aby som siahla na jeho rozkrok a zistila tak mieru jeho chuti po mne. Jeho dlane mi masírovali prsia cez látku šiat, kým moja ruka si našla cestu k jeho rozkroku a prebúdzala jeho mladý penis k tvrdosti. Naše telá boli ako rýchlo šíriaci sa požiar i ako nežne tlejúci plameň sviečky.

Ani sme si neuvedomili, že od začiatku nášho stretnutia ubehlo už päť hodín a nadišiel čas rozlúčiť sa. Nechcela som ho pustiť, no keď sa naše telá od seba odlepili i dlane oddelili, znova som si ho pritiahla k sebe a vášnivo pobozkala. Asi na piaty pokus som ho definitívne pustila a kráčala pomalým krokom k domu. Otočila som sa za ním, chvíľu sa na neho smutnými očami dívala, ale naše oči sa už nestretli.

Moja túžba po ňom bola veľká a viem, že aj tá jeho po mne. Videla som to v jeho očiach i cítila na jeho rozkroku, keď sa ho moja dlaň dotkla, no okolnosti nám nedovoľovali viac. Ja som si udržala povesť dámy, on povesť gentlemana. Som však presvedčená, že keby okolnosti nášho stretnutia boli iné, dovolila by som, aby jeho mladý penis pocítil príchuť zrelej ženy.

Kontakt medzi nami pokračuje dodnes a je len otázkou času, kedy sa znova osobne stretneme a dokončíme to, čo sme začali onoho letného večera.

P.S.: Prepáč, že mi trvalo šesť rokov, kým som si uvedomila, že po Tebe túžim.