Úlet

„Maaamiiii! Kde mám tričko?"
„Mami, kedy už pôjdeme?"
Ten ranný blázninec ma raz položí! Každé ráno to isté. Kde mám nohavice, tričko, desiatu...už meškáme, v letku ranná, už skoro studená káva, nejaký keksík...a načo, prežijem aj bez neho...
To všetci ráno takto hysteričia, alebo len ja to nezvládam? Manžel je už v práci, lebo vraj ráno má kľud a najviac spraví....aj ja by som. No ale vychystať deti treba tiež.
Samé by prišli tak na tretiu hodinu. Možno. Ak by po cestenestretli psa na prechádzke. To by pre samé ťuťu-muťu neprišli vôbec.
V práci kopa faktúr na stole, včera pri odchode ma ešte zastavil Roman z ekonomického, že treba skôr dokončiť mzdy a odvody, lebo idú zavádzať nový softvér. Aj tak im bude padať.
Všetky padajú. A vždy prinahodení poslednéhočísla. Potom môžem znova. Koľko krát sa mi to už stalo! Aj hrnček som raz rozbila o stenu...
Poobede klasika, akú zažíva asi väčšina vydatých zamestnaných žien. Nákupy, úlohy, rýchla večera, rozhovor s manželom typu čo nové, jasné, že nič.
Kto čo videl, počul, kto telefonoval a komu atď.
Von. Von z tohto kolobehu!
Sedela som raz s Petrom na džúse a nevedno prečo sme sa rozhovorili o sexe.
O osem rokov mladší, skôr známy ako kamarát, bolo mi to smiešne s nimrozoberat také veci, ako s mladším bratom. Ale skoro som ten džús rozliala, keď mi začal rozprávať svoje zážitky.
Nadmernú sexuálnuchuť a aktivitu si vybíjalna stretnutiach, ktoré som ja videla len vo filmoch. Alebo ani to nie, skôr vo svojich fantáziach. Začalo ma to dráždiť. Krpec jeden, takto si užíva! Moje rozhodovanie ani dlho netrvalo. Nechala som si prejsť hlavou nejaké veci, v otázke morálky si nemám čo vyčítať. Manžel si užíva a ja sa tvárim, že to neviem. Aj tak nič nevyriešim.Takže výčitky ani za štipku nechta. Bolo rozhodnuté. Aj ja chcem!
Tak sme si dohodli ešte pár stretnutí, kde sme rozobrali podrobnosti, jeho skúsenosti z akcií.
Zohnali sme chatku, začali plánovať, organizovať, vyberať vhodnýcha najmä sympatických kandidátov.
Stretli sme na chatke neďaleko mesta.
Malá,útulná, presne taká, akú smesi na takúto akciu predstavovali.
Pripravili sme priestor, nachystali nejaké občerstvenie. Majiteľchatky, sympatický štyridsiatnik sa tiež chcel zúčastniť. Prečo nie? Vyskúšať niečo nové, nepoznané, trošku rozvíriť zabehaný stereotyp.
Z nášho rozprávania, kedy som sa mu snažila priblížiť o čo pôjde, a akoby to malo prebiehať, čo si môže dovoliť, čo nie, mi pri pohľade na jeho dolnú polovicu tela bolo jasné, že sa mu to pozdáva a teší sa.
Postupne prichádzali ďalší, vítala som ich v oblečení, ktoré vôbecnenaznačovalo, že by sa malo niečo diať. Niektorí utrúsili mierne vtipnú poznámku, iní to nekomentovali a čakali, čo sa bude diať.
Všetci, okrem Petra, sme absolvovali takúto akciu prvý krát, všetci smebolo zvedaví, ako to dopadne.
Začiatok bol mierne rozpačitý a nebyť Petra, asi by to bolo aj trápne. Ale za pár sekúnd sa mi podarilo uvolniť a pod jeho dotykmi som sa začala oddávať slastným pocitom. To nenechalo chladných ani ostatných adeptov, bolo ich päť, a postupne sa začali pridávať. Ja som striedavo pociťovala na sebe príjemné nežné dotyky na rôznych častiach svojho tela. Viac rúk, ako som bola zvyknutá, sa ma snažilo dostať do stavu blaženosti.
Netrvalo im to dlho. Nové prostredie, ináatmosféra,iný prístup, iné dotyky. Vlny niekoľkých orgazmov nenechali na seba dlho čakať a ja som im dávala jasne najavo, čo sa mi páči a ako veľmi.
Bol to neskutočný zážitok.
Také uvoľnenie a taká zmena stereotypu....no tostálo zato.
Návrat do „normálneho" života prebehol bez problémov, až som sa čudovala.
Poobede nákup, zoznam som si urobila dopredu, lebo po takom zážitku bysom si asi ťažko predstavila obsah našej chladničky. Úlohy s deťmi, večera, manžel ostal na nejakej pracovnej večeri.
Možno. Neriešilasom to. Mala som plnú hlavu dnešnéhoúletu, ktorý mi zdvihol náladu a nejako zvláštne dodal silu a chuť do života.
Ráno mi volá Eva: „Bola som s mamou na vyšetrení na internom, asi to bude pozitívne"
Eva má v poslednom čase samé jobovky. Dcéra na rande v 11 rokoch, susedovi sa narodilo mŕtve babatko, manžela pozná len zozadu, čo stále sedí pri počitači. A teraz mama. Už chvíľu sa sťažovala na bolesti žalúdka a s tým spojené nepríjemnosti. Takže po práci na kávu a niekoľko stretnutí sme preberali život, chlapov, deti. Každá z nás vie, ako je to dobrú kamošku zbierať zo zeme. Radi to spravíme, ale vyčerpáva to.
Kolobeh života išiel ďalej. Ranné mami, mne sa nechce, mami, kde mám....mamííí....
Asi za mesiac som si našla v robote mail od Petra:
„Nemáš chuť si to zopakovať? Bola si úžasná"
Mám. Veľkú. Potrebujem sa nadýchnuť. Hoci pôvodne som si myslela, že pôjde o jednorázovku.
A odpísala som:
„Kedy?:)"