Madam a zviera

...konečne bol večer ... Všetci v dome spali a ja som si potichu zapol svoje
staré PC ... Bol som už unavený. A len tak som sa chcel podívať na nejaké
sprosté obrázky ... ktoré ma priťahovali navzdory svojmu odpornému obsahu.
Chvíľku som musel počkať kým naskočí systém ...nie dlho...ale tých par sekúnd
čakania stačili môjmu mozgu na to , aby vyslalo signály do mojich vajec
a vtáka v ktorých som pocítil zrazu vzrusivé pnutie. Také chvenie v pod
brušku.... až som si musel prekrížiť nohy a stisnúť stehna. Nebolo to nepríjemné skôr naopak.
Konečne sa stránka načítala a objavili sa prvé obrázky . Opatrene som sa
poobzeral okolo seba , či som skutočne sám. Všade bolo ticho a čierna tma
schovala aj moju ruku ktorú som si vtlačil do rozkroku , aby som potlačil prvú
fázu svojho sexuálneho vzrušenia. Nie, ešte neprišiel ten správny čas na to,
aby som sa vystriekal do pripravených papierových vreckoviek.
Naprázdno som prehltol a olízal si pery. Bolo presne 23,00 ... Tak ako sme boli
dohodnutí... Moje vzrušenie rástlo spolu so strachom, či sa objaví tak ako
včera. Nebolo to isté... ale cely deň som sa tesil na tento jediný okamih.......cítil
som , že príde ...všetko ostatne akoby zrazu neexistovalo....rodina,..deti...nič... len šialená túžba ju opäť vidieť a odovzdať
sa jej do rúk a utiecť z tohto sveta do vesmíru kde môžem byt naozaj tým čim
som.... Modlil som sa.... musí prísť !!!
Vedel som, že som zviera....ale ona zo mňa vypustila beštiu , ktorá sa bez
kontroly vznášala vo mne ... a bolo to ako keď svorke hladných vlkov hodíš
malé mača, aby sa nažrali ... Šialenééé.... Nezáležalo mi zrazu na ničom....
Hodiny tikali akoby hlasnejšie do čierneho ticha a to sa zarývalo nechtami do
môjho hrdla....
Musí prísť ! ...
Veď to včera sľúbila !!!
Musí prísť !
....ticho... všade len nočne ticho ....
Očami som prebodával obrazovku a koncentroval svoje myslenie do bodu
v ktorom sa mala objaviť.
Vždy trosku meškala....
Dnes sa malo o všetkom rozhodnúť.
Dnes sa malo všetko navždy zmeniť...
Opatrne som stiahol ruku zo svojich vajec. Napätie pred chvíľku povolilo...
vzrušenie a sexuálna chtivosť začala pomaly opadávať a nahrádzala ju panika.
Urobil som par klíkov myškou na ďalšie obrázky...bol to hnus....ktorý ma však
fascinoval a odhaľoval moje temné Ja... vedel som, že s tým musím skončiť....
ale bez nej to nešlo... Mala nado mnou moc... a ja som ju skutočne potreboval
...
Rukou som si prešiel po tvrdej šedivej brade a siahol do šuflika.... Bol tam....
ostrý nastroj, ktorým sa to všetko malo zmeniť a zastaviť...
Len musí prísť do polnoci.... Len musí prísť....
-
...Je skoro polnoc.... Po vychladnutej ceste tmavej ulice kráčala domov drobná
postava. Ani sa veľmi nedívala okolo seba. Bola už zvyknutá na nočné
návraty z prace.... Na chvíľku zastavila pod lampou aby si vybrala z kabelky
zapaľovač. Rutinne si zapálila cigaretku a hlboko vdýchla do seba voňavý
nikotín. Ani si nevšimla, že sa jej tvar v tej tme rozžiarila jemným úsmevom.
Už len par krokov a bude doma....v teple .... Omyl !
V tej chvíli sa pred ňou čosi zablyslo a čas stratil zmysel...
Nemala šancu !
A zrazu bolo neskoro ...neskoro na všetko...
-
.....Vrátil som sa k počítaču....z dlane som si zotieral rúž, ktorý sladko voňal
nikotínom ...
Pomaly som si ho utieral do pripravenej vreckovky...

Par klíkov myškou a odporné, ale vzrušujúce obrázky sa začali vpíjať opäť
cez modré svetlo do mojich očí .... som zviera...
Odporné zviera....
Pocítil som sladké vzrušenie..... už som sa mu nebránil... Netrvalo to dlho...
Šteklivé zamrazenie kdesi v strede vajec bolo predzvesťou, že si to rozkošne
užijem.
Pritlačil som si dlaň na vajcia a druhou som divoko masturboval....
Par pohybov hore dole a vzápätí sladká krč do celého tela až kým semeno
nevystreklo ... vlastne už ani veľmi nestriekalo....len po kvapkách sa vyplavilo
zo špičky žaluďa a ostalo na masturbujúcej ruke. Rýchlo som ho zotrel do
zarúžovanej vreckovky a zahodil...
-------------
Keby tu bola ona tak sa to nestane....vedela o všetkom ...
Poslušne by som zlízal každú kvapku svojho semena pred ňou a čakal
s obojkom na voditku ako pes v kúte kým mi nedovolí odisť...
Prečo neprišla ?
Prečo len neprišla ???
-
Je čas isť spať.... posledne kliknutie myškou pred zatvorením ....
a prst mi zamrzol...
„si tu ?“
...áno , Madam.
...zase si to urobil ?
...áno , Madam.
Aj si sa potom urobil a vystriekal ?
...áno Madam.
Si odporné zviera ...ale to vieš.
...ano Madam...viem
...dnes to skončime !
...Áno Madam.... – vyťukal som pomaly...písmenko po písmenku, lebo mi bolo
jasne, že je to konečná....
...prídeš za hodinu do parku....vojdeš dnu a vzadu je lavička...tam si sadneš
a budeš čakať so zaviazanými očami... ruky budeš mat za chrbtom...a budeš
poslušne čakať....
..Áno Madam....
Ostalo ticho...obrazovka zmĺkla ...
Ostal som sám so svojimi myšlienkami a do brucha sa mi miešal strach...
Príde trest !?
Čo bude po ňom ?
Vypol som PC a skontroloval čas. Ostávalo mi 54 minút. Za hodinu začne
svitať .... a o ďalšie tri hodiny sa zobudí život v meste...
-
V parku bolo chladno.
Sadol som si poslušne na lavičku na starú deku, ktorú som si zobral, poslušne
si zaviazal oči, dal ruky za chrbát a čakal....
Čas plynul.
Zdalo sa mi že niekto ku mne kráča....
Opatrne a zbytočne som otočil hlavu tým smerom , zabudnúc na šatku na
očiach ...
Kroky sa zastavili...
„To je on ?“
„Áno“ - bolo počuť zlovestne zasyčanie – Prelepte mu oči páskou aby mu ta
šatka nespadla...
Poslušne som držal , kým mi niekto z nich neobtočil pásku okolo celej hlavy ...
....Na rukách som pocítil ženské dlane...a začul cinkanie reťaze...
Chladivé očká studeného železa mi ovinuli cez zapestia a upevnili k lavičke asi
nejakým zámkom.... v tej chvíli už nebola cesta späť...
Mal som strach.... a cítil som sa celkom ponížene.
Ale bol som ako v tranze... vzrušovalo ma to.., nesmierne....
„Postav sa!“ ... povedal žensky hlas
- Áno Madam – odpovedal som potichu a postavil som sa tak, ako mi
priviazanie k lavičke dovolilo.
Zrazu som cítil ako mi niekto strihá šaty čo mam oblečené ... Bolo to rýchle
a nestihol som ani protestovať ....
Ostal som nahý a nevidel ,čo sa bude diať.
-„Otoč sa ! a prehni sa cez lavičku ! – zaznel ďalší príkaz
Poslúchol som.
Niečie ruky mi roztiahli nohy a nasadili na ne puta, ktoré upevnili o lavičku...
To iste sa udialo aj s rukami....bol som nahý...v parku...pevne priviazaný...v
predklone...so zaviazanými očami....
Najhrozivejšie bolo to ticho...len šepot...a tma...
A asi aj strach z odhalenia....že sa objavia nejakí ďalší ľudia...polícia...brrr
A že ma tam takto nechajú...
Chvíľu bolo ticho...a nič sa nedialo. Mal som pocit že som tam ostal sám.
V hlave som hľadal riešenia ale zbytočne.
Neboli žiadne ....
„Bude to rýchle. Si obyčajne prasa a zviera....a je načase ťa zastaviť...tvoj čas
skončil....“
Zrazu akoby sa niečo zablyslo.... V tej chvíli som zacítil medzi nohami
obrovskú bolesť ... čas stratil zmysel....