"hrá o kontrolu"

Dážď jemne udieral do okien luxusného apartmánu a celé mesto pod nimi žiarilo nočnými svetlami. Prišla neskoro. Naschvál.

Keď otvorila dvere, sedel v kresle s pohárom whisky v ruke, pokojný… až podozrivo pokojný. Oblek mal mierne rozopnutý a oči upreté priamo na ňu.

„Neznášam, keď niekto mešká,“ povedal hlbokým hlasom.

Pomaly si vyzliekla kabát a nechala ho skĺznuť na zem.
„A predsa si ma čakal.“

Na jeho tvári sa objavil sotva viditeľný úsmev. Ten typ úsmevu, ktorý znamenal problémy.

Prešla bližšie, pomaly, sebavedomo. Vysoké podpätky tlmene klopali o podlahu a každým krokom cítila, ako medzi nimi rastie napätie. Nešlo len o príťažlivosť. Bola to hra. Kto prvý stratí kontrolu.

Zastala tesne pred ním.

„Tak?“ naklonila hlavu. „Celý večer budeš len pozerať?“

Odložil pohár bokom a bez slova ju chytil za pás. Prudko, ale stále s kontrolou. Práve to ju na ňom priťahovalo najviac — ten pokoj pred chaosom.

Na sekundu sa ich pohľady stretli tak intenzívne, až zabudla dýchať.

„Ty si neuvedomuješ,“ zašepkal pri jej uchu, „čo so mnou robíš.“

Usmiala sa pomaly.
„Ale uvedomujem.“