Idoly

Tak sledujem, ako sa mení vkus.

V puberte som zbožne hľadela na obrázok speváčika Bartoňa, potom som venovala emócie svojmu nastávajúcemu, keď jeho fotka bola do svadby vypozeraná ako pravoslávna ikona. Škoda, že nezostalo len pri tej platonickej zaľúbenosti.

Všetko sa mení, a tak sa na dlný čas stali deti a domácnosť centrom života.

A keď odrástli, zas sa začali vnímať filmové vzory, supermani, hrdinovia. Taký Tom Hanks s charizmou, zdravým rozumom, usporiadaným životom, Jonny Depp úsmevom, hravosťou, dlhoročnou /vtedy/ vernosťou partnerke. Chvíľu bol najväčšou hviezdou usmiaty kuchár Jamie, ktorý s gráciou spravil zo surovín božské jedlo a z kuchyne smetisko. Po ňom ďalšia profesia, nevyhnutná pre život, doktor, House, múdry, neobyčajne mysliaci...

A tak sa postupne, nebadane vytrácali erotické vzory. Chvíľku ešte pohladí pradúci hlas, a neprekáža, že spieva pre ďalšie tri milióny fanyniek.

Čakám, kedy už konečne bude pre mňa ideálom muža Bill Gates.

(Ospravedlňujem sa všetkým užívateľom linuxu, opery a iných , lepších, horšie zarábajúcich...)