piesen..

Neprítomný pohľad do prázdna cez okenné sklo, prerušila myšlienka s minulého leta.. z letného večera keď pozerala tiež do okna a niekoho úpenlivo čakala.Hrali jej obľúbenú pieseň ...ktorá jej vlastne tuto spomienku priviala.Pousmiala sa. Práve hrala Fragma _toca´s miracle. Zelenooký mladík s krásne vykrojenými perami v bledých tepláčkoch a tričku ktoré mu veľmi pristalo, šoféroval a držali ju pevne za ruku.Len tak.. záležalo jej na ňom.A ona vedela a pametala si čo mu pri tejto piesni povedala.. "tento okamih si budem pametať.. nech to skoncí akokoľvek.. vždy si tuto pieseň budem spájat s tebou a s touto situáciou ale najradšej by som zastavila čas." Nešlo to. Počuje ju často, akoby jej túto spomienku chcela neustále pripomínať..
Zrazu reťaz myšlienok pretrhol zvedavý hlas.." mama, čo v tom okne vidíš keď sa usmievaš? " J.v.v.