Dobrí ľudia ešte stále žijú.

Lebo žijú.

Považujem sa za cynického sarkastika s prevažne čiernym zmyslom pre humor. Som negativista, lebo mám rada pozitívne prekvapenia. Ak si totiž v novinách prečítate, kde kto koho zabil, že povolali psa cvičeného na vyhľadávanie mŕtvol v prípade M.P.M. (áno, som fanúšik iDnes), alebo ak si v domácich SK správach prečítate, že za vraždu si odsedíte tri roky, no za finančnú spreneveru desať (hodnota ľudského života je v "mojej domácej" justícii dosť smutná) .............................oceníte tú kvapku rosy na chvejúcom sa lístku tulipánu.

Ak ste sa dostali až sem, blahoželám a ďakujem. Slovenčina a karma sú svine.
Enivej.

Budú to už dva mesiace, čo som si zlomila ruku. Písala som o tom blog, no mnohí to brali ako recesiu či snahu zviditeľniť sa až po údajne vážne myslené elaboráty o tom, že (sic!) „v Praze je blaze a hlavně draze, tudíž se tam ruce nelámou!“

Bohomžiaľ som si ju fakt zlomila a dodnes nie som v stave utrieť si po toalete zadok PRAVOU rukou. O aplikovaní dámskych hygienických pomôcok v čase „nepriazne osudu“ pomlčím, ľudia sem chodia i v čase obednej alebo večernej prestávky. Pollitrák ranného čaju držím stále v ľavej.

Ale o tom som nechcela. Ak ste to vydržali až tu, tak máte u mňa panáka.

Ďakujem všetkým, čo mi automaticky podržali kabát alebo zimnú bundu a trpezlivo čakali, kým si do rukávu vpracem ruku osadrovanú až po lakeť.

Ďakujem všetkým, čo sa miesto mňa podpísali na všetky prepotrebné papiere z poisťovne (som pravák), a špeciálne sestričke na nemenovanom oddelení v nemenovanej nemocnici, ktorá za mňa napísala čestné prehlásenie, že súhlasím s operáciou. Muselo to byť písané ručne.

Ďakujem všetkým čašníčkam a čašníkom, ktorí nepovažovali moju prosbu „...a ak s tým váš kuchár nebude mať problém, mohol by mi to nakrájať na menšie kúsky?“ za uletenú. Špeciálna vďaka patrí kočke, ktorá mi ten steak nakrájala osobne – bez toho, aby som sa musela pýtať.

Dobrí ľudia ešte stále žijú.

Sú to dôchodcovia, ktorí by viac než ja potrebovali pomoc s obliekaním či nastupovaním do MHD. Mám slabosť pre starších pánov, a do toho na traume na Karláku som sa takmer zamilovala. Bohomžiaľ, jeho manželka mi ponúkla jablko. (Strašne dobré.)

Je to matka s dieťaťom v kočiariku, ktorá ma mávnutím ruky vystrelila do ordinácie s poznámkou, že malý práve zaspal, ona bude mať aspoň polhodinu kľudu a stihne si prečítať pár stránok z detektívky.

Sú to pubertálne slečny zmaľované až strach, kupujúce Lidl rum, Lidl colu a cigarety. Vďaka za uloženie nákupu do tašky. Moja mama ho ukladala podobne. Máte dobrú výchovu. Ona sa časom prejaví. Vlastne...už sa prejavila.

Som negativista. Baví ma to a – vyššie spomenuté – môžem byť už len pozitívne prekvapená.

Bola som.

A kto tvrdí, že ľudstvo smeruje k záhube, že som slniečkár a že si svet príliš idealizujem...

ZLOMTE SI PAPRČU.
Dobre vám tak.