babička...

vždy som chcela byť ako ona ... dobrá láskavá, obetavá s usmiatymi očami a vlasmi pretkanými striebrom.Nijako inak si svoju babičku nepamätám. S dobrými radami, z ktorých mnohé používam dodnes. Poznalo ju celé okolie a ľudia k nej chodili, tu pre tvaroh, tu pre mlieko, vajíčka, orechy, mak .... čokoľvek, čo môžete v domácnosti potrebovať. Každému pribalila aj úsmev, milé slovo. S dedom tvorili pár, ktorý napriek ťažkej lopote, vychádzal s úsmevom a v láske.

Keď dedo zakričal:" Mamóó, poď mi umyť nohy," prerušila s kľudom prácu a šla. Vždy nezabudla povedať: "ach, to hovado staré," ale v očiach mala iskru, bárs bola stará a bolo vidno, že to robí rada. Večer nás deti poslali spať a oni sa v kuchyni dlho do noci bavili a smiali.Babka pritom lúskala fazuľku , vytrepávala mak a keď v zime nebolo čo, paličkovala.

Malá drobná žienka s modrými očami a krásnym úsmevom. Skromná a jednoduchá a predsa neobyčajná. Keď sa mi narodili deti, vždy hovorila: "dávaj pozor, choď im príkladom, zlé si zapamätajú dvakrát tak rýchlo dobré.

Milovala maliny, keď mi ich ako dieťaťu za hrsť doniesla, dala mi ich až k nosu: " ovoňaj, či sú len voňavé." Naučila ma rozpoznávať bylinky, hríby a iné veci.

Keď zomrela, syn niesol krížik, a tak sme sa s ňou rozlúčili. Ale so mnou je každučký deň, predsieni visí jej portrét a v mojej duši je navždy aj láska k nej aj k životu, ktorú mi vštepila.

Tres