Zajtra

Bola streda, keď za mnou prišiel šéf, že má pre mňa špeciálnu úlohu a vraj či mám plány na víkend, spýtal sa. Rozmýšľanie mi veľa práce nedalo. Odvetil som, že nemám, začínajú jarné prázdniny, tak žena berie malú k rodičom.

• Chcel som sa po dlhej dobe zakopať doma, v kľude, len ja, vo vyťahaných teplákoch, pár pív a diaľkové od televízie.
• No tak to je skvelé, vraví, to by si mi mohol helfnúť, čo Ty na to?
• Helfnúť?
• Vlastne o nič nejde, šiel by si ráno do Košíc, vezmeš si auto, potrebujem tam doručiť jeden balík a podpísať pár dodatkov k zmluve. Nič veľké, čistá formalita, všetko ti vysvetlím. Pôvodne som mal ísť ja, no musím zostať doma, v záujme zachovania dobrých vzťahov - chápeš..., mrkol na mňa. Za odmenu ti nechám na celý víkend hotel, je už zaplatený, bola by škoda si to neužiť, čo povieš? Trepať sa kvôli takej banalite cez celú republiku sa mi dvakrát nechcelo, nie som žiaden obchodný cestujúci, len obyčajný účtovník. Riešiť cudzie kšefty a robiť falošný dobrý dojem, to nie je nič pre mňa. Na druhej strane, deň, v podstate dva dni voľna a bezstarostný hotelový víkend, to je malá daň za to, že si zo šéfinka spravím kamoša.
• Oukej, to by šlo. Čo by som ja pre Vás nespravil - snažil som sa pôsobiť nenútene.
• Paráda. Bude sa ti tam páčiť, uvidíš. Trošku si odfrkneš od tých Tvojich čísel a moja žena Ti určite tiež poďakuje. Raz za čas potrebuje mať pocit, že všetko čo robím, robím len kvôli nej, alebo niečo v tom zmysle .. - dodával už vo dverách, s poloúsmevom a obrátenými očami.
• Tak zajtra - zvolal a namieril na mňa ukazovák.

Nič zložité, pozdravíš, necháš im tú krabicu, čo je vzadu, zavtipkuješ o tom, aká je ťažká, pár podpisov a stiskov ruky a hotel room, bejby. Pivko dám pekne na bare, k večeri na šéfinka nejakú špecialitku. V piatok vyrazím do mesta, trošku sa poflákam a užijem si sám so sebou - honilo sa mi hlavou cestou autom. Dospel som k názoru, že som vlastne vyhral v lotérii. Za posledné týždne som toho veľa nenaspal, malá mala kiahne, ženu boleli zuby, takže ma čaká v podstate zaslúžený víkend.

Do Košíc som dorazil pred obedom, adresa je kúsok od centra, takže som to našiel hneď. Zazvonil som u vchodu a čakal. Po chvílke sa ozval bzučiak. Žiaden hlas, len bzučiak. Vystúpil som po schodoch, šípka ma naviedla do druhých dverí. Tie som našiel pootvorené, tak som vošiel dnu. Ocitol som sa v malej kancelárii, veľmi stroho zariadenej. Nikde nikto. Mal som čas miestnosť prebehnúť pohľadom, nič zvláštne, zaujala ma len červená ruža v pohári na jedinom stole, akoby sem nepatrila.

• Dobrý deň, Vy musíte byť pán Kováč, však? Zjavne ste to vybehol rýchlejšie, než som čakala, prepáčte, že som Vás tu nechala stáť. - spustila na mňa korpulentná slečna, ktorá sa objavila za mnou, a podávala mi ruku. Myslím, že sa mi predstavila ako Kristína. Neviem to iste, v tej chvíli som proste vypol zvuk. Ako zástupca dominantnejšieho pohlavia sa dokážem v jednej chvíli plne koncentrovať len na jeden zo zmyslov. Bola tak výrazná, tak zvláštna. Presne ako tá ruža. Ani ona sem akoby nepatrila. Nebezpečne červené pery kontrastovali s hlbokými, zelenými očami. Hrdzavé vlasy, pôsobili neskrotne a zároveň rafinovane upravene, jej lemovali tvár, tvár ktorá ma ohlušila a nedovolila mi prepojiť mozog s jazykom. Musel som v tej chvíli pôsobiť ako retard, na ktorého po prvý krát prehovorila žena. Neviem, aký dlhý to bol okamih, no keď som sa prebral, ešte stále predo mnou stála s natiahnutou rukou a presviedčala ma, že nesnívam. Košičanka.

• eee áno, áno, zdravím, to nič, teda, som zvyknutý .. bľabotal som nezmysly.

• Prosím? - zbystrila, a ja som mal pocit, že zrovna v tejto chvíli odhalila a začína analyzovať, akou presne formou mentálnej retardácie trpím.

• Chcel som len, že som z paneláku, kde výťah často nejazdí .. - začal som zachraňovať situáciu - tu Vám pán Novotný posiela akési kamene, teda malo to byť ...

• Kamene? - zadívala sa na mňa a stále sa neprestávala usmievať, čo mi dodávalo odvahu. Potriasol som krabicou, čo ju rozosmialo a zo mňa začal postupne opadať prvotný šok.

• Položte to tam, prosím, to bude pre šéfa. - ukázala do rohu miestnosti - strašne moc sa ospravedlňuje, ale pred chvíľou musel narýchlo odísť. Tento týždeň má akýsi rozlietaný. Bol som rád, že som sa krabice konečne zbavil. Pomaly som ju položil na zem, sakramentsky som si dával pozor, aby mi nespadla, či aby som pri tom nevyzeral nešikovne - mal som pocit, že svoje som si už vybral.

• Ale to je škoda. Nespomenul, kedy sa vráti? Viete, mali sme dohodnutú schôdzku a cestoval som cez celé Slovensko. Mali sme prebrať ešte pár obchodných detailov .. - snažil som sa pôsobiť dôležito, medzitým sa mi slečna otočila chrbtom a ako obchádzala stôl, ja som mal jedinečnú príležitosť poriadne si ju prezrieť. To vám bola žena, priam neskutočná. V živote som takú nevidel. Bola obrovská, no krásne tvarovaná. Oblečenú mala bielu halenku a čiernu minisukňu. Tie boky, a tie stehná, začalo mi vysychať v ústach. Pri chôdzi v lodičkách sa jej polovičky zadku pohybovali zo strany na stranu až hypnoticky a sebaisto. Mala ho veľký, ale od pohľadu pevný. Sadla si do kresla a otočila sa ku mne.

• Myslíte tie dodatky k zmluve? Všetko mám tu, šéf to nachystal, takže to vyriešime spolu, nebojte sa - zdvihla zrak a pousmiala sa - Prosím, spravte si pohodlie. - ukázala mi na stoličku naproti nej a vytiahla zo šuplíku šanon s papiermi. Ja som tam však len stál ako hluchý, s pohľadom pribitým do jej dekoltu. Svet ako na dlani. Nepovedal by som, že bola oblečená zámerne vyzývavo. To nebola. Ono ale byť obdarovaný takto enormne veľkým poprsím, tak vyzývavo a eroticky musí pôsobiť aj montérková bunda. Jej vnady ma priam hypnotizovali. Aké to asi je, zaboriť do nich tvár? Čo to s ňou robí, vziať jej bradavku do úst či jazykom krúžiť po tak rozmerných dvorcoch? V rozkroku som zrazu cítil tlak a čurák mi pri tých predstavách začal rychle tvrdnúť. Okamžite som si sadol a pohľad sa nám stretol. Ona to videla, určite si toho všimla, honilo sa mi hlavou. Už sa neusmievala. Krátko na mne visela pohľadom, cítil som sa trápne a rozpačito. Už aby som bol preč, vravel som si v duchu. Potrebujem túto ženu rozdýchať, ideálne na hotelovej izbe, s privretými očami ju pravačkou vyhoniť z rozkroku. Aspoň na dvakrát.

• Tak, poprosím podpis sem, sem a sem, k tomu dnešný dátum. - otočila ku mne lajstro s papiermi a pozorovala ma ostrým pohľadom. Bez slova som načmáral podpis, bez toho, že by som na zmluvu hodil len okom. V tej chvíli by som sa kľudne upísal aj diablovi, len aby to už bolo za mnou. Nato vstala, obišla stôl a podišla ku kopírke.

• Ofotím si to a je to Vaše. - prehodila cez rameno. Vzala prekopírované zmluvy a vtom jeden list spadol na zem. Reflektívne som po ňom vyštartoval a hlavy sa nám stretly u seba, obaja ruku na papiery.

• Ďakujem, som to ja ale nešika - utrúsila. Zdvihol som pohľad a pred sebou som mal jej výstrih. Klasik by povedal, že som jej videl až do žalúdka. Nezmohol som sa na slovo. Jej korenistá vôňa a moja neschopnosť pohotovo reagovať ma úplne paralyzovala, takže som sa pomaly postavil. Pootvoril som ústa, snáď v snahe utrúsiť nejaký vtip, no díky bohu ma zastavila ukazovákom, ktorý mi pritlačila na pery.

• Sadni si, hneď! - zavelila a nečakala, až poslúchnem, ale strčila do mňa tak, že som zapadol naspäť na stoličku. Pomaly ma obišla zozadu, stisla mi ramená, a naklonila sa mi k šiji. Natiahla nosom a nebadane vydýchla. Vtom sa postavila predo mňa, zodvihla sukňu a sadla si na stôl. Žiadne nohavičky. Pod sukňou celý čas skrývala len čipkované samodržky. Pravú nohu pokrčila, skopla lodičku a jej malé chodidlo mi pristálo na ramene. Druhú nohu si vyložila na kraj stolu a ja som sa ocitol pred veľkou, vyholenou kundou. Jej mäsité pysky sa leskly a ja som neveril vlastným očiam. Prehrabla si ju pravou rukou, druhou mi zdrapila vlasy na zátylku. Pár krát si ju pretrela od klitorisu až dolu, potom si do nej strčila snáď tri prsty, zaklonila hlavu a s hlasitým vzdychnutím z nej vytiahla venušine guľky.

• Teraz preberieme detaily. - oznámila mi nízkym hlasom a strčila mi ich pod nos. Guličky upustila z ruky a tie spadli na zem. Než som stihol vydať zo seba sebemenší hlások, pritisla mi hlavu medzi pysky a ja som začal reflektívne lízať. A lízal som veru poctivo. Robil som, čo som mohol, mal som v nej zaborený nos a jazyk mi zbesilo krúžil a vystreloval dnu, v snahe dostať sa čo najhlbšie. Bola šialene mokrá, jej šťava mi tiekla po brade a ja som ju poslušne hltal, až mi dochádzal dych. Na malú chvíľu sa mi podarilo od nej odtrhnúť. Na stole už teraz ležala s roztiahnutými nohami a hlasito dýchala.

• Pokračuj! - vyštekla a ja som bez slova poslúchol. Klitoris predo mnou bol riadne nabehnutý, tak som sa na neho prisal. Mal som ho plné ústa, pomaly a jemne som po ňom krúžil jazykom a zároveň som prehĺtal tú nálož šťavy, ktorá z neho prúdila. Cítil som, že mi v puse pulzuje viac a viac, jej ruka stratila cit, za vlasy ma už ťahala väčšou silou a hlavu mi tlačila smerom k sebe. Vykríkla. Ja som ale neprestával a klitoris som jej doslova fajčil, akoby mala malý penis. To sa mi už snažila hlavu odstrčiť preč, no ja som sa nedal. Strčil som do nej dva prsty a jazdil nimi dnu a von. V tej chvíli ňou prebehol kŕč a vyrazila zo seba mohutné vzdychy. Mal som mokrú celú tvár, nestačil som to jazykom zbierať. Nikdy v živote som nič podobné nezažil. Nechal som ju vydýchnuť a vychutnával som si svoju malú chviľku slávy. Sadla si, ešte stále so zatvorenými očami sa zosunula zo stola a bez slova sa otočila. Ľahla si na brucho. Vystrčila na mňa zadok, mierne sa prehla v chrbte a čakala. Konečne som vytiahol svoj penis a pomaly som jej prešiel medzi pyskami, tvrdým žaluďom. Mrnčala a priadla ako mača. Vždy, keď som jej obkrúžil dieru, mal som pocit, že zalapala po dychu.

• Vraz mi ho tam, na čo čakáš? - snažila sa ma sekýrovať od stolu. Dnes som poprvé cítil, že mám navrch ja. Mal som sto chutí nevyjednávať a vraziť jej ho tam až po gule, no nedalo mi to.

• Popros! - riskol som to.

• Čo? Ja nikdy neprosím ... - zaprotestovala.

• Popros! strčil som do nej žaluď a hneď som ho vytiahol. Kundička jej zamľaskala.

• Čo to robíš? Vraz ho tam! Počuješ? - skúsila na mňa zvýšiť hlas.

• Popros! - stále som žaluďom prechádzal hore a dole, dokonca som ju rukou pleskol po zadku.

• Prosím... - potichu, skoro šeptom, s vydýchnutím hlesla a v tej chvíli som jej ho tam vrazil až po koreň a a rytmicky začal zrýchlovať. Prirážal som, až som úplne stratil pojem o svete. Mal som pred sebou len ten krásny veľký zadok a môj pyj sa v ňom strácal. Cítil som, ako mi obopína žaluď a ten do nej búši a snaží sa dostať hlbšie a hlbšie. Rozkrok som mal celý premočený. Prirážal som ako divý, celá sa podo mnou vlnila, držal som ju za boky, ako zviera, až sa mi pred zrazu očami zatemilo. Zreval som a vystriekal som sa do nej. Keď som prišiel k sebe a nabral som dych, všimol som si, ako slabo sa chveje. Asi dva krát sebou jemne trhla, potom ticho ležala na stole. Vytiahol som ho von, ona dala nohy k sebe, natiahla ruku po akýsi kus papiera zo stolu a strčila si ho medzi nohy. Utrela sa ním a podala mi ho.

• Obchodné detaily, to bude asi Tvoje. - nešlo si nevšimnúť ten ironický úškrn. Sucho som sa zasmial a papier si vzal.

• To ale nemôžem odovzdať. Budeš mi musieť spraviť iný.

• Popros! - vrátila mi moju drzosť aj s navijákom.

• Ha ha, pekne prosím, fakt to potrebujem - zmäkol som behom chvilky.

• Vravela som Ti, že šéf tu už dnes nebude, nemá to kto podpísať.

• Čo s tým? - zatváril som sa mierne zúfalo, z obavy, že som zmrvil tak triviálnu záležitosť.

• Budeš musieť prísť zajtra - stiahla si minisukňu a ukazovákom si zašmátrala medzi prsia - a dať si väčší pozor ...