O fungovaní mužského cortexu

Oheň a voda, jing a jang, Venuša a Mars ... a tak ďalej, dookola. Na dennom poriadku počúvame a čítame na AM staré dobré klišé. V blogoch, poviedkach a aj v súkromnej konverzácii.

Fakt sú naše mozgy, ako riadiace centrá vrcholných predstaviteľov večne sa priťahujúcich protipólov tak veľmi odlišné? Čo sa týka objemu, hmotnosti a rýchlosti fungovania určite nie. Teda nie podstatne. Inteligencia? Emócie? Skúsenosti? Rozhodne neexistuje žiaden rozdiel. Základná neurobiolológia, anatómia a chémia neposkytuje dôkazy o odlišnosti cortexu žien a mužov.

Tak prečo sa tak sakramentsky odlišujeme? V zlomku sekundy sa vieme prepnúť z častíc, ktoré podľa prírodných zákonov nezadržateľne padajú do seba, na nezlučiteľné elementy schopné zničiť v jedinom výbuchu aj celý vesmír?

Naša centrálna procesorová jednotka rutinne rieši rovnaké banality každodenného bytia. Akurát prichádza k iným záverom. Čo nám tu všetkým uniká? Ak čakáte na jednoduchý a racionálny záver, sklamem vás, žiaľ.

GPS súradnice vytúženého cieľa máme nastavené všetci rovnako. Napriek tomu až príliš často zaznie to známe "Prepočítavam". Ja dodám ešte, "Koľko krát už a dokedy ešte?". Cieľ je stanovený, vozidlo je pohodlné a spoľahlivé, nádrž je plná. Iba tie naše cesty! Chceme rýchlo, bez poplatkov, bezpečne alebo najkratšou cestou?

Naše hemisféry v tomto bode prichádzajú k zásadnému nesúladu. Stačí jediný pohľad čarodejnice a mužský mozog tú smaragdovo zelenú vyhodnotí ako "voľný smer". Ak na ceste občas zasvieti červená, je už príliš neskoro, veď sme všetci neporaziteľní a keby niečo máme predsa prútiky z najodolnejšieho dreva! Naša navigácia je z tých zelených a červených úplne zmätená. Chceme pri tom iba ľúbiť vás pod šarmantným čarodejníckym klobúčikom a tak trochu aj byť Vami ľúbení.

Tajné kúzlo funguje, iba ak obaja povieme tie správne slová. Každý svoju časť a výhradne za seba.

Dnes budem prvý ja!

"Milujem ťa"