Uvedomujeme si svoju hodnotu?

Nemalo by to byť tak,že do vzťahu by sme mali vstupovať s myšlienkou a s úsilím, že s osobou, ktorú sme si vybrali a ktorá si vybrala nás, budeme do konca života?

Nielen, keď sme mladí a veci sú dokonalé, ale aj vtedy, keď sa veci pokazia, keď urobíme chyby.

Mali by sme si byť istí, že máme po svojom boku niekoho, kto tam chce byť.

Niekoho, kto nás bude podporovať a povzbudzovať.

Niekoho, kto si dá toľko námahy, koľko mu dáme my.

Niekoho, kto chce počúvať náš smiech, utierať naše slzy, počúvať naše hlúpe vtipy .... dvadsať, tridsať, päťdesiat rokov.

Pretože v živote sa udejú aj ťažké veci a strašidelné veci.

Ale láska by nemala byť jednou z nich.

Láska by nás mala držať za ruku nielen v slnečné, ale aj v daždivé dni, mala by byť pri nás nielen pri rannom vstávaní, ale aj pri večernom zaspávaní.

Láska by mala byť naším bezpečným miestom.

Tak prosím, nedávajte najlepšie časti seba niekomu, kto nevidí hodnotu v tom, čo dostáva....

Neuspokojte sa s niekým, kto sa na vás nepozerá, nepočúva a hlavne váha, či má zostať ....

Aj pre mňa bolo veľmi dôležité uvedomiť si ju.... Aj,keď priznávam nebolo to vôbec ľahké,naopak...

Stále hľadám na sebe chyby....

No čím viac mám rada seba a svoje hodnoty,tým viac viem dať lásky môjmu Levovi...