Tri grácie

Sú tri, tri druhy dobrodenia. Dať, prijať, vrátiť. Stretla som všetky v jeden deň. Neboli spolu, ale postupne vošli do môjho života. Prvá mi dala pochvalu. Neobyčajný zážitok, a prijať pochvalu je ťažšie, než by som myslela.

Druhá ma nasmerovala na cestu. Ona, domáca, raňajkovala na lavičke nad stržou. Povedala mi, čo vidím, a hlavne to, čo nevidím pre bujnú zeleň. Ukázala mi cestu tam, kde ukazovatele biedne zlyhali. Túlať sa v lese mi v podstate neprekáža, ale, na noc som rada vo svojej posteli. So svojou kočičkou.

Tretia mala kúzelný smiech. Človek vedel, že môže pred ňou šaškovať. Vyberala som si suvenír, predložila mi za hrsť kamienkov. Nech vyberiem, niektorý zavolá, že chce ku mne. So smiechom hovorila, ako si vyberala svadobné šaty - hneď mala jasno. Predavačka samozrejme, nanútila ďalšie na skúšanie, aj tak odišla po dvoch hodinách s tými prvými, vyvolenými. Pýtam sa, a výber manžela tiež tak dopadol? Smiala sa, nie, že teraz má najlepšieho na svete, a ten prvý banuje, ale druhý na neho vrčí, že si ženu nedá).

Na spiatočnej ceste som stretla aj mužské vydanie grácií, pán povedal, že chodí stopom, nech nečakám na autobus a stopnem si aj ja. Počkala som bus, neriskujem, že stretnem miesto grácie kus, ktorý mi pokazí deň.