Fotím rada. Zachytiť okamih je umenie. Lepšie raz vidieť, ako stokrát obkecať. Fotím rada, čokoľvek okrem seba. Odjakživa som nefotogenická. No a v istom veku by malo byť zakázané strašiť okolie /ja viem, halloween, raz do roka povolené/. Na rozdiel od tváre, riťku mám fotogenickú, ale, neposielam ju, naivne čakám, že niekto bude oceňovať predok, potom môže dostať aj zadok, nielen na fotke.
Problém sebafotenia kedysi bol obrovský, ked bolo treba nastavovať clonu a ťažký fotoaparát naštelovať na podstavec. a ak si človek nevyvolával fotky sám, museli byť iba slušné.
Dnes... dnes mi pristál s pozdravom dobre zarastený , no, normálne tvár. V pozadí čisté biele obkladačky, akoby ich práve osadil spolu s misou, na ktorej sedel. Mierny predklon to prezrádzal. a v momente som videla stiahnuté montérky a zacítila puch tlačeného, a noviny to neboli.
Dala by som ju do príručky Odpudiť hneď a zaraz jednou fotkou.
Nakoľko je isté, že ste niekedy už dostali dielo, po ktorom ste sa pol dňa otriasali nechuťou a nevychádzali z údivu, pochváľte sa. Snáď to niekomu pomôže netvoriť selfíčka pri kadení)))