Óda na úd

Čo len dokáže nástroj v šikovných rukách! Keby mal hlas, vyhrá spevácku súťaž. Keby vydával zvuk, je to pradenie s mrnčaním, povzdychmi a spokojným pomľaskávaním. Správny nástroj v správnych rukách, to je symfónia, súzvuk, radosť vnímať. Je to tanec krehkých náznakov, je to príbeh hudby bez tónov. Nekonečne jemný dotyk večnosti, príbeh nástroja a rúk, výmena energií, krása v čírej podobe.

Vlastne sa mi zvuky toho hudobného nástroja nijak nezapáčili, hoci inak strunové nástroje celkom môžem.

Údy ale treba chváliť, bez výnimky všetky. Čo by sme si bez nich počali. Zázrak prírody je každý jeden, obzvlášť ten mužský pohlavný.

Pozitívna stimulácia tu musí byť. Nie aby sme neustále brblali, že čo to za ftáka ... ale pekne, vyzvihnúť všetky krásy. Dnes som sa presvedčila, že aj taký podivný nástroj ako úd vie vylúdiť zvuky, ktoré potešia.

Netreba to ale preháňať. Niektorí by sa toho lichotenia tak zľakli, spytujúc si svedomie, či sú faktže tak šikovní... že by sa od hanby šli prihlásiť na celkom nevinné stránky, nech začnú s výchovou pekne od plienok.